Čo má byť v zdravotníctve úlohou štátu a čo by mali robiť ďalší aktéri, teda samosprávy, nemocnice, ambulancie, lekári a zdravotníci, poisťovne, ale aj pacienti? To, ako svoje funkcie plnia alebo prečo ich neplnia je predmetov mnohých diskusií, vrátane tých na podujatiach Zdravotníckeho denníka. Prinášame pohľad rôznych aktérov zo sektora konfrontovaný s vyjadrením rezortu zdravotníctva.
Úlohy a postavenie Ministerstva zdravotníctva SR voči iným orgánom štátnej správy, fyzickým a právnickým osobám upravuje jeho štatút na základe zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Príslušnou legislatívou je vymedzená aj činnosť ďalších aktérov.
Každý občan Slovenskej republiky má ústavou garantované právo na ochranu zdravia a na bezplatnú zdravotnú starostlivosť (téme poplatkov v zdravotníctve sa venovalo aj februárové sympózium Zdravotníckeho denníka). Ak má občan pocit, že mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, môže sa on alebo jeho blízki obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Úrad každoročne vydáva správy o svojej činnosti. Správa za rok 2023 stále nie je dostupná, avšak podľa predbežných údajov, ktoré sme priniesli v Zdravotníckom denníku, ÚDZS v roku 2023 prijal 1 691 podaní v oblasti poskytovania zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Z predchádzajúcich rokov bolo prenesených 442 nedoriešených podaní. Z celkového počtu 2 133 podaní úrad v rámci roka 2023 ukončil 1 637 podaní, teda necelých 77 percent. Najviac sa ich týkalo nespokojnosti s postupom pri liečbe (43 percent) a úmrtí v súvislosti s poskytovanou zdravotnou alebo ošetrovateľskou starostlivosťou (21 percent).
Spomedzi podaní, ktoré boli vyhodnotené ako opodstatnené, sa najčastejšie pochybenia stali v odboroch vnútorné lekárstvo, oftalmológia a stomatológia.
Katalóg výkonov? Jeden problém za druhým
Ambulantní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa dlhodobo sťažujú na neaktuálny katalóg zdravotných výkonov, ktorý nereflektuje ich náklady a súčasné ceny. Ministerstvo zdravotníctva uvádza iba, že na ňom „intenzívne pracuje“ a komunikuje s odbornými spoločnosťami. „V súčinnosti s nimi definuje a zaraďuje do zoznamu aj ďalšie nové potrebné zdravotné výkony a dopracováva revízne pravidlá u zaradených zdravotných výkonov,“ tvrdia zástupcovia ministerstva. V novembri minulého roka rezort informoval, že plánuje spustiť nový katalóg v rámci pilotnej fázy na začiatku júla 2024 a do plnej prevádzky by mal byť uvedený od januára 2025. Aktuálne na otázku, kedy by nový katalóg mohol byť zavedený do praxe, z ministerstva neodpovedali, avšak doplnili, že by sa to malo diať postupne. „Plánuje sa zriadenie komisie pre cenotvorbu zdravotných výkonov pri riadiacom výbore pre reguláciu cien v ambulantnej zdravotnej starostlivosti podľa zákona a tiež proces zverejňovania zoznamu zdravotných výkonov,“ avizovali.
Nových verzií katalógu, respektíve zoznamu zdravotných výkonov, pritom už bolo pripravených viacero, avšak časté politické zmeny spôsobili, že ani jedna verzia nebola uvedená do praxe. V súčasnosti tak sú ambulantné výkony stále oceňované podľa katalógu z roku 1997.
„Aktuálne sú ohodnotenia za výkony takmer u všetkých odborností nedostatočné,“ konštatuje samotné ministerstvo zdravotníctva. „Aktuálny katalóg taktiež neobsahuje niektoré už bežne vykonávané výkony, takže je nevyhnutné, aby došlo k zmene. Zdravotníctvo bude musieť každá vláda pokryť zvýšenými zdrojmi než doposiaľ – je to výzva pre zdravotnícke systémy všade vo svete,“ dodal rezort. Priznal, že bude nevyhnutné nájsť kompromisy, pretože zdroje verejného zdravotného poistenia sú obmedzené. Odvíjajú sa od zákonom ustanovenej výšky odvodov do verejného zdravotného poistenia, ktoré platia ekonomicky aktívni občania a tiež od výšky poistného, ktoré za svojich poistencov, teda deti, dôchodcov či matky na materskej, platí štát. Sektor získal zvýšením zdravotných odvodov občanov navyše okolo 400 miliónov eur ročne. V rokoch 2024 a 2025 bude platba za poistenca štátu na úrovni 4,5 percenta priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, čo predstavuje 60 eur. Od roku 2026 to má byť 5 percent tejto sumy, teda 77 eur. Pre porovnanie, ekonomicky aktívni občania – zamestnanci na zdravotných odvodoch do štátnej kasy odvádzajú 11 percent hrubej mzdy a samostatne zárobkovo činné osoby 15 percent.
Hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky okrem toho upozornil, že ocenenie výkonov v návrhu nového katalógu je niekedy až trojnásobne vyššie oproti doterajšej úhrade a takéto zvýšenie úhrad nie je možné očakávať. Ministerstvá zdravotníctva a financií podľa neho budú musieť hľadať kompromis medzi požiadavkami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zachovaním dostupnosti starostlivosti pre všetkých pacientov.
Nedostupnosť lekárov
Čoraz častejšie vidieť ambulantných špecialistov, ktorí nemajú zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Tvrdia, že sa im to neoplatí a pacienti za starostlivosť platia priamo. Počas diskusie pri okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka pediater Martin Matejka poukázal na to, že napríklad v okrese Bratislava 4, čo je spádová oblasť s asi 80-tisíc obyvateľmi, nie je už žiadny zmluvný otorinolaryngológ. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že uzatváranie zmlúv je výhradne na zdravotných poisťovniach a poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. „Zároveň je úlohou zdravotných poisťovní zabezpečiť pre svojich klientov dostupnosť lekárov – a to tak všeobecných, ako aj špecialistov v súlade s nariadením vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ dodáva.
Pokiaľ má pacient problém nájsť lekára, podľa rezortu môže hľadať pomoc vo svojej zdravotnej poisťovni aj na zdravotníckom odbore Vyššieho územného celku. V tej súvislosti však riaditeľ zdravotníckeho odboru Bratislavského samosprávneho kraja Peter Kardoš v rozhovore pre Zdravotnícky denník povedal, že pri hľadaní lekára pre občana má zdravotná poisťovňa má oveľa viac možností ako kraj. „Ona s lekármi uzatvára zmluvy a má prehľad o tom, akých lekárov zazmluvnila a ako sú výkonmi vyťažení na to, aby poskytla zdravotnú starostlivosť podľa požiadaviek svojich poistencov. Som toho názoru, že pacienti by sa so žiadosťou o informácie, napríklad o tom, akí špecialisti sú v okolí ich bydliska, mali obracať na svoju zdravotnú poisťovňu,“ tvrdí Kardoš. Nezabudol doplniť, že kraj má zákonné možnosti pri určovaní lekára, ktorý je povinný poskytnúť starostlivosť v rámci rajonizácie – teda všeobecný lekár, pediater, zubný lekár a gynekológ. „Ostatné špecializácie nemajú určený obvod, z ktorého musia pacienta prijať a ošetriť. Špecialisti nemajú takúto zákonnú povinnosť a my sa môžeme len pokúsiť nájsť a osloviť konkrétneho lekára s prosbou, aby pacienta prijal,“ povedal riaditeľ bratislavského zdravotníckeho odboru. Aj Banskobystrický kraj uviedol, že zabezpečenie dostatočnej siete ambulancií v regiónoch je úlohou zdravotných poisťovní.
Nedostatok špecialistov je aj podľa ministerstva dlhodobý problém a tvrdí, že pracuje na systémových podmienkach, ktoré by týchto lekárov presvedčili, aby zo systému neodchádzali a ktoré sa zamerajú aj na zlepšenie podmienok pre novoprichádzajúcich mladých špecialistov. „Ide najmä o definovanie intervencií a opatrení na riešenie nedostatku zdravotníckych pracovníkov v systéme, zrealizovanie auditu plnenia personálnych normatívov v ambulantných a ústavných zdravotníckych zariadeniach, revidovanie výnosu zaoberajúceho sa personálnym zabezpečením ambulantných a ústavných zdravotníckych zariadení, presun, aktualizáciu a úpravu kompetencie jednotlivých zdravotníckych povolaní,“ uviedli z rezortu zdravotníctva. Tiež plánujú revidovať a optimalizovať vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v súlade s potrebami krajiny, vytvoriť atraktívne pracovné podmienky pre absolventov a zdravotníckych pracovníkov a popri podpore vzniku nových ambulancií všeobecných lekárov a pediatrov z Plánu obnovy a odolnosti SR chcú pripraviť finančný mechanizmus aj pre vznik ambulancií špecialistov. Majú ambíciu zvýšiť rozsah praktickej výučby medikov (čo pri priestorových a personálnych podmienkach v slovenských univerzitných nemocniciach môže byť problém) a tiež implementovať do zdravotníckeho školstva princípy duálneho vzdelávania. Tento zámer kritizuje prezident Asociácie stredných zdravotníckych škôl Miroslav Sekula, ktorý sa pre Zdravotnícky denník vyjadril, že každá zdravotnícka škola má zmluvy s nemocnicami, ambulanciami aj sociálnymi zariadeniami, kde sa vykonáva praktické vyučovanie. Ak by ale podľa v súčasnosti platného zákona o odbornom vzdelávaní mala prejsť zodpovednosť zaň na tieto zariadenia, podľa Sekulu tým vzdelávanie len utrpí a bude oveľa menej kvalitné. Nemajú totiž príslušných inštruktorov – odborných učiteľov. „Preto zásadne odmietame duálne vzdelávanie podľa zákona, ktorý je momentálne v platnosti,“ vyhlásil Sekula, ktorý je riaditeľom strednej zdravotníckej školy v Lučenci. „Podľa tohto zákona by navyše musel žiak, respektíve jeho zákonný zástupca, pred začiatkom praktického vyučovania podpísať zmluvu s poskytovateľom vyučovania, že potom tam odpracuje určitý počet rokov. My pripravujeme žiakov aj z piatich okresov, ako by mohli všetci podpísať zmluvu s jednou nemocnicou? A aký bude mať riaditeľ nemocnice záujem na tom, aby tam vykonávali praktické vyučovanie aj žiaci, ktorí to odmietnu podpísať?“ poukázal na ďalšie problémy.
Komu pomôže zmena kompetencií?
Údaje o tom, koľko všeobecných lekárov a pediatrov kde chýba, ministerstvo zbiera a aktualizuje ich raz ročne pri príležitosti aktualizácie verejnej minimálnej siete poskytovateľov. Na webe rezortu je dostupné vyhodnotenie v roku 2023, ktoré hodnotí, že kritický nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých je v piatich slovenských okresoch (Senec, Malacky, Zlaté Moravce, Turčianske Teplice, Považská Bystrica) a kritický nedostatok pediatrov v ôsmich okresoch (Senec, Malacky, Senica, Žarnovica, Banská Štiavnica, Krupina, Gelnica, Kežmarok). Ďalšou ambíciou ministerstva je podobne vyhodnocovať stav dostupnosti špecialistov.
V súvislosti so záťažou ambulantných špecialistov sa hovorí aj o navýšení kompetencií pre primárny sektor. Podľa ministerstva to súvisí so spomínaným auditom plnenia personálnych normatívov v ambulantných a ústavných zdravotníckych zariadeniach, ktorý plánuje vykonať. Primárny pediater Martin Matejka sa pýta, načo mu je viac kompetencií, keď má na pacienta päť minút. „V tomto zmysle ide skôr o správne nastavenie kompetencií a normatívov, nie ich automatické navyšovanie. S odborníkmi diskutujeme aj o využívaní telemedicíny a iných moderných foriem poskytovania zdravotníckych služieb pacientom,“ tvrdí rezort.
Zároveň však dáva do pozornosti, že podľa štatistík je návštevnosť lekárov na Slovensku asi trikrát vyššia ako priemer v krajinách Európskej únie. Kým slovenský občan príde k špecialistovi asi 12-krát v roku, v iných krajinách je to priemerne štyri- až päťkrát. „Tu vidíme veľký priestor komunikovať zmenu aj v myslení ľudí,“ uzavrelo ministerstvo. Nastoleným témam sa budeme ďalej venovať aj v Zdravotníckom denníku.
Lucia Hakszer
