Ambulantní špecialisti neuzatvárajú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, pacient si za vyšetrenie zaplatí

Aktuálnym problémom slovenského zdravotníctva začína byť neuzatváranie zmlúv ambulantných špecialistov so zdravotnými poisťovňami. V praxi to vypadá tak, že pacient sa síce dostane na vyšetrenie skôr, ale bude musieť uhradiť vyšetrenie zo svojho vrecka, pretože poisťovňa mu neprispeje. Odznelo to na Okrúhlom stole expertov, ktorý Zdravotnícky denník organizoval v Bratislave.

„Mám pocit, že prichádza k hromadnému odzmluvňovaniu sa odborníkov špecialistov od zdravotných poisťovní,“ uviedol v diskusii Martin Matejka zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. Hneď pridal aj príklad, kedy v bratislavskej Karlovej Vsi a Dúbravke zo štyroch ORL ambulancií sú tri odzmluvnené a posledná odchádza do súkromnej polikliniky.

Primárna sféra musí mať zmluvy

Martin Matejka zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. Foto: Ján Zemiar

Okres Bratislava 4, čo je spádová oblasť s asi 80-tisíc obyvateľmi, nemá už podľa Matejku vlastne žiadneho zmluvného ORL lekára. „Toto je obrovský problém, ktorý nikto nerieši,“ dodal.

Ako, pripomenul, podobný problém sa týka iba špecialistov. „Keďže my sme primárna sféra, musíme mať zo zákona uzavreté zmluvy so zdravotnými poisťovňami,“ priblížil pediater.

Dodal, že je tendencia hádzať vinu na zdravotné poisťovne. „Ale oni predsa nemajú ako ovplyvňovať tento systém. Aký majú vplyv na vzdelávanie? Nemôžu ovplyvňovať predprimárne vzdelávanie, vysokoškolské, nemajú vplyv na nábor, tiež nemôžu ovplyvňovať atestačné či špecializačné prípravy. Ako majú uzatvárať zmluvy, keď nemajú s kým?“ opýtal sa Matejka.

Poznamenal, že samotní lekári sa odzmluvňujú, lebo im to nestojí za to mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. „Pred desiatimi rokmi špecialisti neuzatvárali zmluvy s poisťovňami, pretože považovali bodové ohodnotenie za veľmi nízke. Dnes sa im opäť neoplatí mať zmluvu s poisťovňou. Pacient nebude čakať polroka na vyšetrenie v zmluvnej ambulancii, radšej si zaplatí a bude mať vyšetrenie za dva týždne,“ konštatoval pediater.

Systém ponuky a dopytu

Michal Špaňár, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Union poisťovne a Union zdravotnej poisťovne, konštatoval, že odzmluvňovanie lekárov sa deje, ale zatiaľ to nie je výnimočné. „Nedá sa povedať, že by to bolo masové,“ potvrdil šéf poisťovne Union.

Generálny riaditeľ Union poisťovne a Union zdravotnej poisťovne Michal Špaňár a prezidentka zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová. Foto: Ján Zemiar

Podľa Špaňára, ide o systém ponuky a dopytu. Keď je nedostatok špecialistov, je samozrejme výhodné sa osamostatniť. Pacient podľa neho zaplatí, koľko bude treba. „Nejde o tovar, bez ktorého sa človek jednoducho zaobíde. Takže nedostatok na strane ponuky funguje aj v tomto sektore,“ pripomenul Špaňár.

Dlhodobý a chronický nedostatok peňazí podľa jeho názoru zhoršuje situáciu v zdravotníctve. „Bez peňazí sa dajú robiť len dlhy, čo sa stáva niektorým poskytovateľom a ani sa nie je čo diviť. Niekedy ma prekvapuje, že systém ešte funguje. Zdravotníctvo musí byť odborný problém, nie politický,“ myslí si šéf Unionu.

Zdôraznil, že zdravotné poisťovne môžu dať len toľko peňazí, koľko majú. „Radi by sme dali viac, vieme, že je nedostatok, ale proste nemáme. Nedá sa niekomu vziať a niekomu pridať, keď všetci potrebujú viac peňazí,“ povedal v diskusii expertov Michal Špaňár.

Ambulancie ostali ukrátené

Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová. Foto: Ján Zemiar

Zvýšením platov nemocničných lekárov sme vyriešili jeden problém, ale iné ostali, myslí si Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP). „Stotožňujem sa s tým, že práca nemocničných lekárov je náročná a zaslúžia si zvýšiť platy, ale na druhej strane, my v ambulantnej sfére sme ostali výrazne ukrátení,“ konštatovala Orosová.

Myslí si, že aj to je dôvod, prečo sa mnoho ambulantných špecialistov rozhodlo nemať zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Poisťovne podľa nej nemajú kde zobrať zvyšné peniaze, pretože sú viazané na to, čo dostanú zo štátneho rozpočtu. „Samozrejme na to dopláca dostupnosť a dostávame sa do situácie, kedy je zdravotníctvo pre bohatých. Nemyslím, že je to optimálne v krajine Európskej únie,“ poznamenala prezidentka ZAP. Ako dodala, stáva sa aj to, že ambulancie si vypomáhajú nejakou spoluúčasťou pacienta, čo je však na hrane zákona. „Trpí tým pacient, trpí tým poskytovateľ,“ dodala Orosová.

Podľa pediatra Matejku všetci vedia, že poplatky v zdravotníctve budú, ale nikto to nepovie nahlas. „Ten pomyselný horúci zemiak ostal nakoniec v rukách nám, ambulantným poskytovateľom. Určite nie sme z toho šťastní,“ povedal Matejka.

Pripomenul, že on je ten posledný, kto by chcel vyberať poplatky. „Zdravotníctvo by malo byť, aspoň sa to hovorí, kvalitné, dostupné a zadarmo. Kvalitu pomaly opúšťame, dostupnosť je slabá a ani zadarmo už nie je. Zdravotníctvo je dnes naozaj už pre bohatých. Otázkou je, ako sa politici k tomu postavia a ako dokážu ochrániť tých najslabších a najzraniteľnejších,“ uzavrel detský lekár.

Jozef Brezovský

Diskusiu viedli šéfredaktor Zdravotníckeho denníka Tomáš Cikrt (vpravo) a vydavateľ Ivo Hartmann. Foto: Ján Zemiar
Traja odborníci z radov lekárov v diskusii Zdravotníckeho denníka. Zľava Jaroslava Orosová, Ema Míznerová a Martin Matejka. Foto: Ján Zemiar
Diskusia pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka. Foto: Ján Zemiar