Alergie sú tretím najčastejším chronickým ochorením a vyskytujú sa u čoraz nižších vekových kategórií. U asi tretiny až dvoch pätín detských alergikov sa z alergie časom vyvinie astma. Upozornil na to prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI) Miloš Jeseňák pri príležitosti Svetového dňa astmy. Zároveň spolu s kolegami adresovali výzvu ministerstvu zdravotníctva, zdravotným poisťovniam a celému zdravotníckemu sektoru.

Počet alergikov v populácii, vrátane detí, sa zvyšuje. „Je za tým mnoho aspektov – občania vedia viac o alergiách, tak ich skôr spozorujú. Ale reálne počet alergikov stúpa aj kvôli životnému štýlu, znečisteniu prostredia, agresívnejším alergénom a príchodu nových alergénov do našich geografických pásiem,“ odpovedal Jeseňák na otázku Zdravotníckeho denníka.

Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu Peter Pružinec upozornil, že rôzne formy alergií má až 40 percent slovenskej populácie a číslo sa bude zvyšovať aj ďalej: „Mnohé alergie začínajú v detstve a postupne sa zhoršujú klinické príznaky. Preto ich chceme podchytiť už u detí. Naša výzva má tri body a to je zlepšenie zberu a zdieľania dát o výskyte alergií a astmy v detskej populácii, zvýšenie informovanosti o možnostiach alergénovej imunoterapie a zavedenie adekvátnej a motivujúcej úhrady výkonov pre účinnú liečbu.“ Na naplnenie výzvy je podľa odborníkov potrebná spolupráca lekárov, zdravotných poisťovní aj rezortu zdravotníctva.

Ak alergia prerastie do astmy, predstavuje pre pacientov, ale aj pre štát, oveľa vyššiu záťaž. Lekári preto zdôrazňujú, aké dôležité je alergie včas zachytiť a diagnostikovať, aby sa už v detskom veku začali správne a bezpečne liečiť. „U časti pacientov alergie dnes dokážeme alergénovou imunoterapiou nielen liečiť, ale aj vyliečiť, a je dobré začať už u detí,“ povedal Miloš Jeseňák. Odkazuje na zistenia experta na liekovú politiku a zdravotníctvo Róberta Babeľu.

Podľa neho alergia stojí spoločnosť asi 250 miliónov eur ročne a astma minimálne 540 miliónov eur ročne. Babeľa v analýze dávnejšie konštatoval, že alergie a astma spôsobujú na Slovensku vyše 173-tisíc dní strávených na PN ročne, pričom v prípade astmy je to až 8-násobne viac. Podľa analýzy zároveň priemerná ročná strata produktivity práce spôsobená alergiami a astmou na Slovensku predstavuje až 181 miliónov eur a odhadovaný celospoločenský dopad týchto ochorení z pohľadu nákladov pre Slovensko je ročne v priemere až 1,2 miliardy eur.

Mohlo by vás zaujímať

Imunoterapia môže znížiť aj chorľavosť a predpisovanie antibiotík

Alergénová imunoterapia spočíva v pravidelnom podávaní alergénu pacientovi v presnej dávke a schéme minimálne tri roky. Tak imunitný systém „preladí“ a naučí ho na alergén nereagovať. „Alergia je v podstate zlyhaná rozpoznávacia schopnosť imunitného systému, ktorý chybne vyhodnotí podnet – alergén ako niečo ohrozujúce. Alergénovou imunoterapiou sa snažíme navodiť opäť správne túto schopnosť, aby podnety rozpoznával ako neškodné,“ vysvetľuje Jeseňák. Na Slovensku je táto liečba pri mnohých alergénoch preplácaná zdravotnými poisťovňami a doplatok pacienta je podľa prezidenta SSAKI okolo 10 eur mesačne.

„Alergológ musí na základe kožných a laboratórnych testov správne vybrať jeden alebo viac alergénov, ktoré bude pacientovi dávať. Pri včasnej a správnej aplikácii, dokážeme zmierniť až odstrániť príznaky aj samotné alergické ochorenie,“ hovorí expert. Zníži či odstráni sa tak potreba úľavovej antialergickej liečby ako sú spreje a tabletky. V súčasnosti sa asi tretina všetkých pacientov s klasickou alergickou nádchou časom stane astmatikmi. Alergénová imunoterapia však znižuje riziko budúcej astmy a tiež riziko vzniku nových alergií aj respiračných infekcií. Ďalší pozitívny efekt je podľa Miloša Jeseňáka ten, že znižuje preskripciu antibiotík. Nadmerné predpisovanie antibiotík totiž spôsobuje antibiotickú rezistenciu.

„Slovensko patrí ku krajinám s najvyššou preskripciou antibiotík. Vysoko prevyšujeme aj priemer Európskej únie. Keď pomocou alergénovej imunoterapie dostaneme pod kontrolu alergické ochorenie, znižujeme aj frekvenciu infekcií a predpisu antibiotík. Preto musíme komunikovať aj so všeobecnými lekármi – najmä kvôli včasnej diagnostike, aby pacienta upozornili na možné alergické ochorenie a potrebu liečby. Následne pacient prichádza k nám a môže byť indikovaný na alergénovú imunoterapiu,“ povedal alergológ.

Táto liečba je dostupná v rôznych formách – kvapkách, ktoré sa dávajú pod jazyk, rýchlo rozpustných tabletách pod jazyk a injekciách. Alergénová imunoterapia má dobrú účinnosť vo všetkých vekových kategóriách, ale Jeseňák zopakoval, že je vhodné dávať ju už deťom. „Dolná veková hranica pre jej podávanie je päť rokov,“ priblížil.

Podľa dát zdravotných poisťovní je alergénovou imunoterapiou liečených čoraz viac ľudí. „Priemer Európskej únie je osem až desať percent pacientov, na Slovensku je to asi 16 percent všetkých alergikov. Chceme dosiahnuť, aby tak bola liečených minimálne polovica detských alergikov,“ povedal Miloš Jeseňák s tým, že astmatik liečený alergénovou imunoterapiou oproti pacientovi, ktorý je liečený iba klasickými antiastmatikami, šetrí prostriedky vynaložené na hospitalizácie aj na iné dôsledky ochorenia.

Málo lekárov aj peňazí v systéme

Prejavy alergie a astmy sú veľmi podobné u detí a u dospelých, avšak dospelí majú podľa prezidenta alergologickej a imunologickej spoločnosti už aj rôzne iné pridružené ochorenia a komplikácie – napríklad nosovú polypózu, alergiu na aspirín, obezitu. „U detí dominuje alergická forma astmy, u dospelých iné formy,“ povedal.

Najbežnejším alergénom sú roztoče, na ktoré je alergických až polovica alergikov. Vyskytujú sa celoročne, ale viac na jeseň a v zime, čo je spôsobené najmä kúrením a vlhkým prostredím. Typickým alergénom sú aj jarné dreviny ako breza a jelša, ďalej trávy, spomedzi ktorých je dlhodobo najviac ľudí alergických na timotejku. Tiež buriny a byliny, z ktorých je pre sever Slovenska typická palina a pre juh ambrózia. Ide o jeden z nových alergénov, keďže pred 12 až 15 rokmi sa ešte táto alergia tak často nevyskytovala. Alergia na ambróziu je ale celoeurópsky problém.

„Po pandémii covid-19 narástol aj výskyt zvieracích alergií – najmä na psy a mačky, keďže viac ľudí počas pandémie začalo chovať zvieratá,“ doplnil Jeseňák. Závažnú a agresívnu formu majú podľa neho často alergie na plesne, či už bytové alebo vonkajšie. Sú spojené s vyšším rizikom vzniku astmy. Čo sa týka potravinových alergií, v ostatných rokoch najviac stúpa alergia na kešu orechy.

Odborníci dlhodobo upozorňujú na potrebu riešiť problematiku alergií, ktorú nazývajú novodobou epidémiou. Pediatrická alergologička a prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová upozorňuje, že okrem stále nízkeho využívania alergénovej imunoterapie je brzdou aj nedostatok lekárov. Na Slovensku chýba vyše 200 všeobecných pediatrov a je tiež málo detských špecialistov, ktorí sa zaoberajú ochoreniami dýchacích ciest. „Niekedy ostávajú celé regióny bez špecializovaných ambulancií. V týchto ambulanciách nedochádza ku generačnej obmene,“ hovorí Orosová s tým, že riešenie tejto situácie je úlohou pre štát. Jeseňák dodal, že v systéme je stále nedostatok prostriedkov a je potrebné ich navyšovať.