Od júla tohto roka už ženy do 45 rokov nemajú v rámci preventívnej prehliadky automaticky hradené sonografické vyšetrenie prsníkov. Zmena vyvolala diskusiu a kritiku časti žien, no odborníci tvrdia, že ide o krok postavený na aktuálnych dôkazoch. O tom, prečo sa sonografia v mladšom veku prestala používať ako rutinný skríning, aké sú alternatívy a ako budú po novom vyzerať jednotlivé skríningy rakoviny, hovorili v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia podpredseda Asociácie medicínskej diagnostiky (ASMED) Ivan Uhliarik a riaditeľka Národného onkologického inštitútu (NOI) Jana Trautenberger Ricová.
Prečo sa skončilo každoročné sono prsníkov u žien
Uhliarik vysvetlil, že zmena súvisí s medicínskymi dôkazmi. Podľa neho ľudia prirodzene vnímajú zrušenie akejkoľvek preventívnej metódy ako ohrozenie. „Keď sa niečo zoberie, ľudia majú pocit, že sa im berie niečo pozitívne. Ale musíme postupovať podľa najnovších poznatkov,“ uviedol.
Zdôraznil, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už jednoznačne určila, že „vo veku 50 až 69 rokov je mamografia skríningovou metódou číslo jeden“. Mladšie ženy majú iné tkanivo prsníka a často sa obávajú mamografie kvôli ožarovaniu, no podľa dôkazov zostáva primárnou metódou.
Trautenberger Ricová doplnila, že hustota prsného tkaniva u mladých žien výrazne ovplyvňuje presnosť sonografie. „Prsná žľaza mladej ženy je denzná, je v inom štádiu a podlieha hormonálnym zmenám. Sonografia nemôže byť používaná ako rutinné vyšetrenie každý rok,“ povedala. Podľa nej sa sono nezrušilo úplne – zostáva diagnostickou metódou v prípade podozrivého nálezu.
Aké alternatívy zostávajú pre mladšie ženy
Riaditeľka NOI zdôraznila, že ženy do 45 rokov majú k dispozícii viacero možností prevencie. „Alternatívou pre tieto ženy je v prvom rade samovyšetrenie prsníkov po menštruačnom cykle,“ uviedla. Úlohu zohráva aj pravidelná gynekologická prehliadka, počas ktorej lekár prehmatá prsnú žľazu a pri podozrení vie urobiť sonografiu alebo ženu odoslať na rádiologické pracovisko.
U rizikových pacientok je prístup odlišný. „Ženy s rodinnou anamnézou rakoviny prsníka – matka, sestra, babka – majú automaticky hradenú mamografiu aj sonografiu,“ doplnila Trautenberger Ricová.
Mohlo by vás zaujímať
Upozornila aj na problém naddiagnostiky. „Často sa riešili benígne hrčky, ktoré sa zistili sonograficky. Pacientky boli v strese a robili sa aj zbytočné biopsie pri nezhubných nálezoch. Mamografia nám to ukáže jednoznačnejšie,“ povedala.
Novinkou sú aj samotesty. „Dnes existujú samovyšetrenia BRCA, ktoré si môžete objednať cez internet a urobiť doma. No interpretácia výsledku musí byť odborná,“ upozornila.
Ako sa zmení skríning rakoviny hrubého čreva
Podľa Trautenberger Ricovej sa pri skríningu rakoviny hrubého čreva zásadné zmeny neudejú. „Znovu je to veková hranica od 50 rokov. Muži aj ženy budú pozývaní,“ uviedla. Test je naďalej súčasťou pozývacieho listu poisťovne, pacient ho vykoná doma a odovzdá všeobecnému lekárovi.
Uhliarik však upozornil, že efektivita pozývacích listov je dnes nízka. „Ročne sa pošle okolo 700-tisíc listov a testov, vracia sa len okolo 11 percent. To sú vyhodené peniaze,“ skonštatoval. Podľa neho potrebujeme zaviesť silnejší motivačný nástroj.
Trautenberger Ricová dodala, že kvalita používaného testu potrebuje zlepšenie. „Posiela sa kvalitatívny test, čo nie je ideálne. Mal by sa posielať kvantitatívny test so stanoveným cut-off,“ uviedla. Za vzor označila Slovinsko, kde dostávajú test všetci a laboratóriá ho spracovávajú centrálne.
Nový model pre skríning rakoviny krčka maternice
Trautenberger Ricová opísala aj nový model pre skríning rakoviny krčka maternice. „Ženy od 23 rokov budú každé tri roky absolvovať cytologický ster do 35 rokov. Po 35. roku sa bude každých päť rokov robiť HPV test,“ spresnila.
Prístup vychádza z európskych odporúčaní a podľa odborníkov je efektívnejší než súčasný. Český model napríklad stále preferuje cytológiu.
Uhliarik poukázal na význam moderných metód. „Do 35 rokov by sa mala robiť LBC – liquid based cytology. Oproti klasickému steru je presnejšia a možno ju analyzovať aj pomocou umelej inteligencie,“ povedal. Z jednej vzorky LBC sa robí HPV test či testy na desiatky sexuálne prenosných ochorení.
Riaditeľka NOI doplnila, že pri pozitívnom HPV teste sa žena posiela na kolposkopiu k špecialistovi. „Nemusí ísť hneď o radikálny zásah. Žena sa len dosleduje,“ uviedla. V Dánsku podľa nej funguje aj systém samotestov, ktoré si ženy môžu spraviť doma. „U nás to hradí všeobecná zdravotná poisťovňa do výšky 45 eur,“ dodala.
Skríning rakoviny pľúc a prostaty prídu v pilotnej fáze
Trautenberger Ricová vysvetlila, že skríningy rakoviny pľúc a prostaty sa spustia s odkladom – od januára 2028. „Pôjdu formou pilotných projektov, aby sa nastavili správne procesy,“ uviedla.
Pri rakovine pľúc je základom fajčiarska anamnéza. Pacient sa cez všeobecného lekára alebo pneumológa dostane na nízkodávkové CT. „Ide o pracovisko so žiarením, preto musí byť preverené,“ upozornila.
Pri rakovine prostaty je dôvod pilotnej fázy podobný. „Treba správne nastaviť program, zber dát aj kompetencie medzi všeobecným lekárom a urológom,“ vysvetlila.
Uhliarik pripomenul, že dostupnosť odborných vyšetrení je v súčasnosti problém. „K urológovi dostanete termín o niekoľko mesiacov. Preto bude skríning prostaty veľmi prínosný,“ povedal.
Telo zabije rakovinu tisíckrát denne
Obaja odborníci sa zhodli, že najväčšou prekážkou je strach. „Pacienti sa boja, že im niečo nájdu. Ale medicína je dnes v takom stave, že vás vylieči, ak vás zachytíme skoro,“ povedal Uhliarik.
Trautenberger Ricová dodala, že rakovina môže rásť roky bez príznakov. „Polyp môže rásť desať rokov. Môžete sa cítiť zdravý, no v tele sa už niečo deje. Preto je lepšie chodiť na prehliadky v zdraví, nie až keď som chorý,“ vysvetlila.
Uhliarik upozornil aj na úlohu imunity. „Organizmus zvládne denne tisíc mutácií. To znamená, že tisíckrát denne môžete získať rakovinu, ale váš imunitný systém to zvládne. Ale imunita sa môže oslabiť – chorobou, úrazom, hormonálnymi zmenami. Preto musíme byť zodpovední a ísť na skríning,“ povedal.
