Mnohí nevidiaci a slabozrakí ľudia majú problém uplatniť sa v spoločnosti, ktorá bazíruje na zrakových vnemoch. Neraz sa nedostanú k informáciám, ktoré potrebujú, a majú aj ťažší prístup k vzdelaniu. Nevedia si nájsť prácu, kultúrne vyžitie alebo ich spoločnosť vylučuje inými spôsobmi. Prispieť k zmene má aj projekt moderne spracovaných audiorozprávok pre deti.
Osoby so zrakovým postihnutím mávajú často aj problémy s bariérami, ktoré im sťažujú orientáciu a pohyb v rôznych priestoroch. Prípadne im štát nechce priznať príspevky na rôzne kompenzácie.
Pre Zdravotnícky denník to povedala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. Poslaním jej úradu je presadzovať, chrániť a monitorovať dodržiavanie práv ľudí so zdravotným znevýhodnením. Snaží sa vytvárať podmienky a príležitosti na rovnaké šance a dôstojný život pre všetkých ľudí.
„Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím funguje 10 rokov. Riešime aj veľa podnetov od nevidiacich a slabozrakých ľudí,“ hovorí Stavrovská. Dodáva, že ľudia so zrakovým postihnutím v podnetoch upozorňujú najčastejšie na problémy s prístupnosťou informácií. „Slabozrakí ľudia napríklad potrebujú väčšie písmo. Úplne nevidiaci by informácie mali mať poskytnuté v Braillovom písme alebo vo zvukovej podobe,“ vysvetlila.
Osobný asistent alebo vodiaci pes?
„Títo ľudia majú problém aj s priestorovými bariérami – na rôznych miestach chýbajú napríklad vodiace pásy, ktoré by nevidiacim a slabozrakým uľahčili pohyb (vodiace pásy navádzajú ľudí, ktorí sa orientujú s pomocou bielej palice a pomáhajú im udržať smer, poznámka redakcie). Tiež im často nechcú priznať peňažné príspevky na kompenzáciu ich zdravotného postihnutia.
Teda na zakúpenie pomôcok ako napríklad čítacej lupy alebo špeciálneho telefónu. Riešili sme aj podnety na to, že vodiaceho psa nechceli pustiť so svojím nevidiacim pánom na rôzne miesta. Napríklad do kúpeľov, rekreačných zariadení, ale aj do polikliník alebo obchodov,“ vymenúva komisárka.
Mohlo by vás zaujímať
Život nevidiaceho človeka, jeho potreby a nárok na kompenzačné pomôcky ovplyvňuje veľa faktorov. Napríklad samostatnosť, schopnosť orientovať sa v priestore aj to, či chodí do práce. O mnohých sa starajú ich blízki, ktorým úrady neraz nechcú priznať príspevky na opatrovanie alebo osobnú asistenciu.
„Alebo nechcú priznať príspevok na osobného asistenta aj na vodiaceho psa – pritom je to absurdné. Ľuďom niekedy treba vysvetľovať úplné blbosti,“ konštatuje Stavrovská. Pes je na rozdiel od asistenta klasifikovaný ako kompenzačná pomôcka. Pomáha pohybovať sa v priestore a môže byť s človekom 24 hodín denne. Asistent zasa môže šoférovať auto a nevidiaceho niekam odviesť, pomôcť mu obsluhovať prístroje a podobne.
Aj nevidiaci chcú zažiť umenie
Stavrovská oceňuje postupné, ale veľké zmeny, ktoré búrajú bariéry v hlavnom meste. „V Bratislave cestovné poriadky mestskej hromadnej dopravy visia na zastávkach a na tabuliach sa zobrazujú svetelné informácie. Ale sú aplikácie, ktoré si nevidiaci vedia stiahnuť do telefónov, a ktoré ich informujú, kedy spoj príde. Tiež ohlásia, aké číslo spoja prišlo na zastávku,“ dala príklad. Ďalšie pozitíva sa dajú nájsť v možnostiach kultúrneho vyžitia.
„Múzeá a galérie už musia spĺňať podmienky bezbariérovej prístupnosti. Ak je človek na vozíku a nevie dostať do priestorov napríklad v hradnej veži, musí mať k dispozícii prezentáciu celej tej prehliadky v nejakom prístupnom formáte. Pre nevidiacich priniesli nové možnosti sprístupnenia exponátov 3D tlačiarne. Nevidiaci si tak môžu diela ohmatať. Samozrejme, počas prehliadok majú audiotextového sprievodcu,“ doplnila Stavrovská pre Zdravotnícky denník.
V dňoch 18. až 20. novembra sa bude v Revúcej konať medzinárodná konferencia Umenie bez bariér. Každý rok je v inom slovenskom meste a podobné konferencie organizujú aj Česku. Zameriavajú sa na sprístupňovanie kultúrnych inštitúcií znevýhodneným skupinám obyvateľstva. Na týchto konferenciách múzeá a galérie z rôznych miest prezentujú to, ako sprístupňujú ľuďom s rôznym znevýhodnením svoje exponáty.
Štát na znevýhodnených nemyslí
Pokiaľ ide o prístupnosť informácií, podľa Stavrovskej už veľa inštitúcií a firiem poskytuje informácie v prístupnej podobe. Horšie je, že zaostávajú práve štátne inštitúcie: „Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie kontroluje prístupnosť informácií zo strany štátu. Tá ale stále nie je dobrá – nemajú webové stránky vo forme prístupnej pre nevidiacich a slabozrakých a podobne.“
Slabozrakí ľudia potrebujú, aby sa písmo a webovej stránke dostatočne odlišovalo od pozadia. Inak ho nevedia prečítať. Nevidiaci používajú kompenzačné pomôcky – čítacie zariadenia. Stavrovská priznala, že ani webová stránka jej úradu nie je úplne bez problémov, ale pracujú na ich odstránení. V rozhovore pre Zdravotnícky denník poukázala aj na mnohé ďalšie problémy v tom, ako spoločnosť pristupuje k ľuďom s rôznym postihnutím.
Film bez obrazu
Občianske združenie (OZ) Krajina bez bariér v spolupráci s projektom Rozprávky pre malé pastelky a ďalšími partnermi predstavili moderné audio spracovanie príbehu Kniha džunglí. Využíva najmodernejšiu technológiu s najkvalitnejším spracovaním zvuku, zahŕňa rôzne zvuky džungle a prináša unikátny zážitok nielen nevidiacim a slabozrakým deťom.
„Je nesmierne dôležité, aby aj deti so zrakovým znevýhodnením mali šancu zažívať to, čo ich rovesníci – vrátane takých zážitkov, ako je kino. Vďaka spoločnosti Codes Brand House, ktorá prevádzkuje filantropický projekt na podporu slabozrakých a nevidiacich detí Rozprávky pre malé Pastelky, vznikol výnimočný a svetovo unikátny projekt Kniha džunglí v priestorovom zvuku. Som nesmierne šťastná, že spoločnými silami dokážeme tento pohlcujúci zážitok priniesť do kina aj v Bratislave,“ povedala Jana Žitňanská z OZ Krajina bez bariér.
Unikátnosť projektu je v tom, že ide o film bez obrazu. Nové zvukové spracovanie Knihy džunglí už premietali v Partizánskom a jeho premiéra v Bratislave sa bude konať v pondelok 8. decembra dopoludnia v kine Cinemax Bory. Pre vidiacich ľudí ho dopĺňajú ilustračné obrázky na plátne. Jana Žitňanská hovorí, že bolo skvelé vidieť reakcie detí v Partizánskom a to, ako si premietanie užili.
„Verím, že tento projekt urobí radosť nielen nevidiacim, ale pomôže aj vidiacim lepšie pochopiť a precítiť svet bez zraku – a tým prirodzene búrať bariéry medzi nami,“ povedala Žitňanská na tlačovej konferencii. Tá sa konala pri príležitosti štvrtkového Svetového dňa nevidiacich.
13. november sa viaže na narodenie Valentina Haüy, francúzskeho učiteľa a zakladateľa prvej školy pre nevidiacich v Paríži. Žil v rokoch 1745 až 1822. V rôznych krajinách sa v tento deň pripomínajú problémy a potreby ľudí so zrakovým postihnutím, ale aj dôležitosť prevencie a ochrany zraku.
Kino pre všetkých
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská zdôrazňuje, že aj kino by malo byť prístupné všetkým bez rozdielu. Aj deťom a ľuďom so zrakovým postihnutím. „Sme svedkami veľmi pozoruhodného konceptu. Spoločnosť Codes Brand House môže byť príkladom toho, ako moderne a netradične sa vie uchopiť téma inklúzie a moment znižovania bariér. Hovoríme o počine, ktorý prekračuje hranice a prináša inováciu neobvyklého rozsahu – pomocou priestorového zvuku prerozprával príbeh Mauglího, príbeh lásky, solidarity, priateľstva a hodnôt,“ konštatuje Stavrovská.
Kreatívne centrum Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) Arténa pôvodnú verziu v priestorovom zvuku posunulo na úroveň dolby atmos. Teda takzvaný imersívny zvuk, technológiu využívajúcu najviac reprodukčných kanálov. „Umožňuje ponoriť sa do zvuku a do príbehu,“ povedali na tlačovej konferencii zvukoví odborníci STVR. Objasnili, že nevidiaci vnímajú svet prostredníctvom zvuku oveľa silnejšie ako ostatní ľudia. Vo svojich predstavách si takpovediac „vytvárajú obraz cez zvuk.“
Postavy v dvojdielnej adaptácii príbehu Kniha džunglí nahovorili deti z dabingovej akadémie Slučka, ale aj známi herci ako Miro Noga, František Kovár, Dušan Szabó, Lukáš Frlajs a iní. Pripravujú aj spracovanie ďalších rozprávok.
