Na ministerstve zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) sa aktualizuje kategorizácia nemocníc. Vždy do konca novembra môže novelizovať vyhlášku s podmienkami, podľa ktorých sa potom môžu nemocnice zaradiť do jednotlivých úrovní. Tie im potom umožňujú robiť rôzne výkony. Ak na to nesplnia podmienky, robiť ich jednoducho nemôžu a poisťovne by im tieto výkony ani nezazmluvnia. Najnovší návrh novely už prešiel pripomienkovým konaním. Ako sa však ukazuje, kategorizácia môže mať medzery. Tie na viacerých rokovaniach nezmenila ani kategorizačná komisia.
Vyhláška o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti sa bude novelizovať. Rezort zdravotníctva to avizuje v návrhu, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním. Súčasná podoba vyhlášky platí od začiatku vlaňajška. Ak to vybrané subjekty navrhnú, ministerstvo ju môže každoročne aktualizovať do konca novembra.
Kategorizácia nemocníc sa od januára zmení
„Túto právomoc využilo v roku 2025 niekoľko subjektov, pričom návrhy následne posudzovala kategorizačná komisia pre ústavnú starostlivosť,“ uvádza sa v návrhu. Komisia posudzovala a schvaľovala novú kategorizáciu na niekoľkých rokovaniach. V priebehu augusta až októbra tohto roka prebehlo päť stretnutí.
Samotný návrh má upraviť zoznam medicínskych programov pre jednotlivé úrovne nemocníc, určiť zoznam medicínskych služieb so zaradením do príslušných medicínskych programov, definovať indikátory kvality a spôsob ich hodnotenia či vymedziť podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Vyhláška definuje aj požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zariadení.
„Súčasťou návrhu vyhlášky sú zároveň zmeny a doplnenia nového číselníka zdravotných výkonov, úpravy v oblasti materiálno-technického zabezpečenia nemocníc, revízia a aktualizácia indikátorov kvality, a to s cieľom zabezpečiť ich súlad s aktuálnymi odbornými poznatkami, požiadavkami aplikačnej praxe a legislatívnymi štandardmi,“ uvádza ministerstvo. Novelizovaná vyhláška začne platiť od januára 2026.
Operácia sa môže skomplikovať
Návrh vyhlášky mal 94 pripomienok, z ktorých bolo 18 zásadných. Na dlhodobý problém, ktorý vyhláška zatiaľ nevyriešila, upozornili dve organizácie. Prvou je Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá zastrešuje prevažne súkromné nemocnice. Pripomienkovala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR). Patria pod ňu rôzne zdravotné organizácie. Ich pripomienka sa pritom zhoduje.
Podľa nich sa musí vo vyhláške definovať postup, čo robiť v prípadoch, ak je počas zákroku či operácie potrebné z medicínskeho pohľadu spraviť intervenciu, s ktorou sa vopred nerátalo. „Napríklad pri onkochirurgickom zákroku sa ukáže potreba rozsiahlejšej resekcie než sa pôvodne plánovala a nemocnica vie, že tento výkon padne do vyššej úrovne, než akú má zazmluvnenú,“ uvádzajú asociácie v pripomienke.
V súčasnosti nie je jasné, ako má nemocnica v takýchto prípadoch postupovať. „Hoci regulátor čiastočne rieši preklady optimalizácie siete nemocníc markerom, ten však neodzrkadľuje všetky situácie, ktoré môžu u poskytovateľa nastať. Regulátor na rozporovom konaní v apríli tohto roka indikoval aktualizáciu usmernenia k prekladom z roku 2008. Navrhujeme doplniť samostatný marker, alebo pridať vysvetlenie k existujúcemu markeru,“ uvádzajú asociácie nemocníc a zdravotnícke organizácie v pripomienke.
Mohlo by vás zaujímať
Bolesť brucha vyriešia aj v jednotke
V pripomienkach sa objavili aj ďalšie návrhy na úpravu vyhlášky. Zdravotnícke organizácie napríklad vymenovali medicínske služby, ktoré môžu vykonávať len nemocnice tretej úrovne. Ide napríklad o resekčné operácie na rekte pri zhubnom nádore, základné operácie pri inkontinencii, operačné revízie prsníka, komplexné výkony na koži a podkoží, ale aj operačné výkony na lymfatickom systéme či liečba porúch spánku.
Podľa nich by ich mali vykonávať aj nemocnice druhej úrovne. „Všetky označené medicínsky služby sú chirurgické výkony bežne vykonávané aj v nemocniciach nižšej ako tretej úrovne. Dokonca sa vykonávali aj v nemocniciach prvej úrovne. V prípade, že tieto medicínske služby budú dostupné iba v tretej úrovni, hrozí okrem dlhších čakacích dôb aj veľký nápor na nemocnice tretej úrovne s požiadavkou na medicínske služby, ktoré sa bežne vykonávajú v nemocniciach nižšej úrovne,“ uvádzajú v pripomienke.
V súčasnosti tiež patrí pod program brušnej chirurgie nemocníc druhej úrovne napríklad vredová choroba, bolesť brucha a apendicitída, obštrukcia či akútna apendicitída. Podľa zdravotníckych organizácií to zvládnu aj nemocnice prvej úrovne.
„Lekári v chirurgických odbornostiach sú kompetentní zabezpečovať liečbu vybraných ochorení operačnými aj neoperačnými metódami. Výber liečebného postupu závisí od posúdenia klinickej situácie a aktuálnej indikácie,“ uvádza AZZZ SR s tým, že sa pripomienka zameriava na diagnózy, ktoré si nevyžadujú operačný výkon.
