Skríning rakoviny sa bude reformovať a Slovensko sa už pripravuje na úpravu pravidiel. V novej vyhláške ministerstva zdravotníctva sa hovorí o preverených pracoviskách či auditoch kvality. Z toho vyplýva aj potreba jasného financovania preventívnych programov. O tom, ako má systém fungovať, prečo nie každé pracovisko musí byť certifikované a prečo je dôležité investovať do prevencie, hovorili v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia riaditeľka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová a podpredseda Asociácie medicínskej diagnostiky Ivan Uhliarik.
Preverené pracoviská? Kvalita namiesto kvantity
Podľa Trautenberger Ricovej pojem „preverené“ neznamená, že každá ambulancia musí prejsť certifikáciou. „Nie každé pracovisko, ktoré vstupuje do skríningového procesu, musí byť preverené. Všeobecní lekári či gynekológovia, ktorí robia preventívne prehliadky, sa do systému zapájajú prirodzene, bez nutnosti auditu,“ vysvetlila.
Kým základná úroveň prehliadok prebieha v ambulanciách prvého kontaktu, špecifické časti skríningu – ako mamografické či rádiologické vyšetrenia – už musia spĺňať prísne technické a odborné kritériá. „Ide o pracoviská, kde sa používa ionizujúce žiarenie. Preto podliehajú auditu, aby sa zaručilo, že lekári dodržiavajú pravidlá, prístroje nie sú staršie ako desať rokov a vyšetrenia sa robia v správnych intervaloch,“ zdôraznila Ricová.
Cieľom je, aby na Slovensku fungovalo približne 35 kvalitných skríningových pracovísk, ktoré pokryjú celé územie. „V Česku majú 72 preverovaných skríningových pracovísk, u nás by ich malo byť menej, no rovnomerne rozložených,“ dodala s tým, že juh Slovenska zatiaľ potrebuje doplniť kapacity.
Uhliarik s ňou súhlasí a pripomenul, že podstata nie je v názve, ale v kvalite výkonu. „Či použijeme slovo preverené alebo akreditované, je v zásade jedno. Dôležité je, aby pracovisko fungovalo na európskej úrovni a neposkytlo chybnú diagnózu,“ povedal.
Mohlo by vás zaujímať
Ricová doplnila, že skúsenosti lekárov sú rovnako dôležité ako technológie. „Pracovisko, ktoré načítalo päťtisíc mamografických snímok, sa nedá porovnávať s tým, ktoré má tristo. Preto musíme dbať na kvalitu, nie kvantitu,“ zdôraznila.
Nové vyhlášky, audity a štandardy
Ministerstvo zdravotníctva pripravuje nové vyhlášky a pracovné štandardy, ktoré presne určia, aké požiadavky musí pracovisko splniť. „Je na to vytvorená pracovná skupina ministerstva. Audítori vopred vedia, podľa akých kritérií sa postupuje – ide o personálne, technické aj prístrojové podmienky,“ vysvetlila Ricová.
Do systému majú pribudnúť aj tzv. „doriešovacie“ skríningové pracoviská, ktoré sa budú venovať komplikovanejším alebo nejasným nálezom. „Funguje to tak, že bežné pracovisko robí základný skríning rakoviny, no ak si lekár nie je istý nálezom, pošle snímky alebo pacientku na vyššie pracovisko, kde sa robia špeciálne konzultácie či doplňujúce biopsie,“ uviedla riaditeľka inštitútu.
Uhliarik dodal, že takéto viacstupňové overovanie má zabezpečiť presnejšiu diagnostiku. „Pacient o tom často ani nemusí vedieť. Lekár pošle nález kolegovi na druhé, špecializované pracovisko, aby získal potvrdenie. Ide o štandardný postup, ktorý znižuje riziko omylov,“ vysvetlil.
Podľa Ricovej nejde o plošný systém, ale o individuálne prípady. „Je dôležitá správna diagnostika a spolupráca odborníkov, ktorí si navzájom overujú výsledky,“ doplnila. Vyšetrenia kontrolujú nezávisle dvaja lekári, čím sa znižuje riziko chýb.
Skríning rakoviny a jeho financovanie
Uhliarik upozornil, že ak má mať skríning rakoviny reálny efekt, musí byť finančne podporený. „Úlohou zdravotníctva nie je, aby ľudia dožívali v chorobe, ale aby zostali čo najdlhšie zdraví. Preto treba nájsť finančné prostriedky špeciálne na skríning, nie na úkor liečby alebo nemocníc,“ zdôraznil. Podľa neho by štát mal vyčleniť menšiu, ale stabilnú sumu, ktorá sa z dlhodobého hľadiska vráti. „Ak vyčleníme desať eur, v budúcnosti môžeme ušetriť päťdesiat na liečbe. To je ekonomický fakt,“ dodal Uhliarik.
Ricová potvrdila, že kvalitný skríning bez financovania nefunguje. „Môžeme mať vyhlášky, ale pokiaľ nebude systém finančne garantovaný, zostane len na papieri. Kvalitné pracoviská musia byť adekvátne ohodnotené, inak nebudú schopné fungovať,“ upozornila.
Uhliarik pripomenul, že na HPV testovanie, ktoré má nahradiť časté cytologické odbery, musí existovať osobitné financovanie. „Vyšetrenie HPV stojí okolo 30 eur. Ak sa má robiť trikrát za život, štát musí počítať s nákladom zhruba 90 eur na ženu. Keď vieme, že vo veku 35, 45 a 55 rokov ide o desaťtisíce žien, musí sa vedieť, kto to zaplatí,“ povedal.
Ricová doplnila, že ekonomická analýza Národného onkologického inštitútu ukázala, že nová schéma skríningu rakoviny krčka maternice bude v konečnom dôsledku úspornejšia. „Od 35 rokov sa už nebude robiť cytológia každé tri roky, ale raz za päť rokov HPV testovanie. Hoci je test drahší, vďaka dlhšiemu intervalu sa celkové náklady znižujú,“ vysvetlila.
Podľa jej slov sa v minulosti cytológia robila častejšie, no v praxi to nebolo nutné. „Gynekológovia ju vykonávali každoročne, hoci mala byť raz za tri roky. Poisťovne to preplácali, čo je enormné plytvanie,“ dodala Ricová.
Prevencia, osveta a strach pacientov
Popri legislatíve a financiách je však okrem iného dôležitá osveta. „Október je mesiac povedomia o rakovine prsníka a v tom období vidíme nárast počtu žien, ktoré prichádzajú na mamografiu. Spolupracujú na tom poisťovne, preverené pracoviská, ministerstvo aj súkromný sektor,“ priblížila.
Fungujú kampane ako Ružový október, no odporúča sa celoročná osveta. „Keď sa o tom hovorí, účasť stúpa. A práve to potrebujeme,“ dodala.
Uhliarik upozornil aj na psychologický rozmer. „Stretol som sa s tým, že pacienti odmietli skríning, lebo sa báli, že im niečo nájdu. Ale to je presne opačne – ak prídete, máte šancu na vyliečenie. Ak nie, šancu strácate,“ povedal.
Zdôraznil, že rakovina sa často objavuje u ľudí v produktívnom veku. „Najvyšší výskyt rakoviny hrubého čreva u mužov je okolo päťdesiatky, u žien rakovina prsníka a krčka maternice po štyridsiatke. To sú ľudia, ktorí majú pred sebou ešte desiatky rokov života v zdraví,“ dodal.
