Smart hodinky majú množstvo funkcií, ktoré dokážu zbierať údaje o telesných prejavoch a zdravotnom stave človeka. Spomeňme len meranie tlaku, tepu, krvného cukru či počítanie krokov. Dokážu však nahradiť medicínske prístroje?
Pomôcť by mohli napríklad pri monitorovaní stavu chronických pacientov, ale zatiaľ na to nie sú dostatočne spoľahlivé a nemajú špecifické funkcie. „Treba si uvedomiť, že väčšina bežne dostupných smart hodiniek nie je klasifikovaná ako zdravotnícka pomôcka. To znamená, že neprešli certifikáciou, ktorá by garantovala, že údaje zo zabudovaných senzorov sú dostatočne presné a spoľahlivé pre medicínske rozhodovanie. V praxi teda údaje zo smart hodiniek nemožno použiť ako podklad na úpravu liečby či diagnostiku,“ vysvetlil pre Zdravotnícky denník viceprezident Slovenskej spoločnosti pre telemedicínu a digitálne zdravie Ľuboš Petrík.
Tieto zariadenia však zhromažďujú množstvo tzv. lifestyle dát — napríklad o pohybovej aktivite, kvalite spánku či dennom rytme. Tieto údaje môžu byť podľa Petríka veľmi užitočné ako doplnkový zdroj informácií o životnom štýle pacienta a pomôcť lekárom lepšie porozumieť jeho celkovému režimu či adherencii k liečbe (dodržiavaniu odporúčaní lekára).
Kedy hodinky stačia a kedy nie?
To, ktoré parametre je potrebné pri vzdialenom monitoringu u pacienta sledovať, vždy vychádza z konkrétnej diagnózy a zdravotného stavu. Je rozdiel, či ide o pacienta s hypertenziou, diabetom alebo srdcovým zlyhávaním, preto treba individuálne určiť, ktoré fyziologické funkcie a ako často sa majú sledovať.
„Napríklad u pacienta s novozistenou hypertenziou bez ďalších diagnóz zvyčajne postačuje pravidelné meranie krvného tlaku, tepovej frekvencie a telesnej hmotnosti, ideálne s bioimpedančnou analýzou – teda pomerom svalov, tukov, vody a kostí. Prípadne aj saturácie kyslíkom,“ konštatuje Petrík.
„Väčšina smart hodiniek však v súčasnosti nedokáže tieto medicínsky relevantné parametre merať s potrebnou presnosťou – nemajú spoľahlivé senzory na tlak, glukózu či validované EKG,“ upozornil. Preto sú zatiaľ vhodnejšie len ako doplnok, nie ako plnohodnotný nástroj na telemonitoring.
Mohlo by vás zaujímať
Neustály vývoj
V blízkom čase teda hodinky nedokážu nahradiť medicínske prístroje ani zachrániť život, ale podľa odborníka z dlhodobého hľadiska určite áno – aspoň čiastočne. „Technologický vývoj smeruje k tomu, že nositeľné zariadenia ako smart hodinky či inteligentné prstene budú postupne získavať medicínsku certifikáciu a ich presnosť sa bude približovať úrovni špecializovaných prístrojov,“ avizoval Petrík.
V budúcnosti tak môžu spoľahlivo slúžiť pri monitorovaní chronických ochorení, ako sú vysoký krvný tlak, diabetes alebo srdcové zlyhávanie. Okrem toho dokážu už dnes v niektorých prípadoch upozorniť používateľa na náhlu zmenu zdravotného stavu – napríklad pri fibrilácii predsiení či poklese saturácie. „Dá sa teda povedať, že vývoj ide smerom k zariadeniam, ktoré dokážu nielen dlhodobo sledovať zdravie, ale aj včas zachytiť akútny problém a potenciálne zachrániť život,“ hovorí viceprezident Slovenskej spoločnosti pre telemedicínu a digitálne zdravie.
Aký je stav telemonitoringu na Slovensku?
Téme telemonitoringu sme sa venovali aj v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia. Kardiológ Vladimír Dvorový v ňom vysvetlil, že smart hodinky merajú len jednokanálové EKG, zatiaľ čo na spoľahlivú diagnostiku lekár potrebuje až 12 zvodov.
Všeobecná lekárka Monika Palušková doplnila, že všetky údaje musí posúdiť lekár. Varovala pred fenoménom, keď pacienti začínajú byť závislí od svojich zariadení. „Neustále sledujú údaje, dokonca sa sami testujú, provokujú zmeny, aby niečo vyvolali. Prídu s množstvom údajov a chcú, aby sme ich vyhodnotili,“ opísala.
Na Slovensku je telemonitoring, ktorý využíva špecializované zariadenia, zatiaľ vo fáze pilotných projektov a nie je bežnou súčasťou štandardnej liečebnej praxe. „Chýba systematická úhrada výkonov zo strany zdravotných poisťovní a jednotná metodika pre poskytovateľov,“ povedal Ľuboš Petrík.
Ako pozitívny príklad uvádza aktuálny pilotný projekt domáceho telemonitoringu pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním, ktorý realizujú vybrané kardiologické ambulancie v spolupráci so zdravotnou poisťovňou Union (písali sme o ňom v tomto článku). V samostatnom príspevku sa budeme venovať aj tomu, ako projekt pokračuje.
Najväčším prínosom telemonitoringu je podľa Petríka včasná identifikácia zhoršujúceho sa zdravotného stavu a rýchle odhalenie reakcie pacienta na liečbu. To znamená, že pacient môže zostať doma a je potrebných menej návštev v ambulanciách, hospitalizácií a rehospitalizácií. „Nevýhodou je zatiaľ limitované rozšírenie a chýbajúca legislatívna a úhradová podpora, ktoré by umožnili širšie zapojenie zdravotníckych zariadení a lekárov do týchto programov,“ uzavrel odborník.
