Keď pacient preruší liečbu, je za tým niekedy aj chyba lekára. Stáva sa, že dostatočne nevysvetlí, prečo je práve taká liečba potrebná, alebo mu pacient dobre neporozumie. Žiaľ, nie sú ojedinelé ani prípady, keď človek lekárovi hovorí, že lieky mu napríklad spôsobujú vedľajšie účinky, no lekár to neberie do úvahy a liečbu neupraví. Potom sa nemožno čudovať, že pacient niektoré lieky jednoducho vysadí.

„Myslím si, že žijeme v liberálnej demokracii, to znamená, že aj na poli medicíny by mala platiť najmä možnosť voľby. Ak pacient nepochopí svoj zdravotný stav a to, čo má so sebou robiť, tak to nemusí byť vždy chyba lekára,“ tvrdí predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých Rastislav Zanovit. Podľa neho to môže byť spôsobené neschopnosťou vnímať v tom čase súvislosti, ale takisto to môže byť slobodné rozhodnutie človeka. „Tu nemôžeme na pacienta tlačiť,“ pripomína, že každý má právo liečbu odmietnuť.

Pre Zdravotnícky denník vysvetlil, že lekár by sa mal pacienta spýtať, či všetkému porozumel a ostatné už je na ňom. „My robíme len nejakých 10 percent, zvyšok už musí urobiť pacient,“ zhodnotil. Pokiaľ ide o správnu komunikáciu, väčšinu lekárov podľa neho školil život sám. No dúfa, že v súčasnosti je už na lekárskych fakultách komunikácii venovanej viac pozornosti ako v minulosti, lebo pre prax je to potrebné. Nutnosť lepšie školiť lekárov v komunikácii pre Zdravotnícky denník potvrdili aj ďalší odborníci (psychologička Zita Michlerová, neurológ Ivan Martinka, prezident Slovenského červeného kríža Jozef Kőppl, dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Juraj Payer a iní).

Pacienta treba zrozumiteľne informovať

Zástupcovia pacientskej organizácie Liga proti rakovine súhlasia, že každý má právo rozhodnúť sa liečbu odmietnuť. Za jej prerušením však môže byť viacero faktorov – úzkosť, stres, ale aj zváženie dopadu liečby na kvalitu života. Rozhodnutie liečbu prerušiť alebo odmietnuť navyše často nie je podložené dostatočnými informáciami.

„Preto je potrebné, aby pacient rozumel, prečo mu je podávaná konkrétna liečba, aké sú jej benefity a riziká. Mal by mať priestor vyjadriť svoje obavy a pochybnosti v rešpektujúcom prostredí. Takisto by mal mať možnosť klásť otázky, ktoré mu budú zrozumiteľne zodpovedané,“ uviedla pre Zdravotnícky denník onkopsychologička Katarína Klincová.

Prezident Slovenskej chirurgickej spoločnosti Juraj Váňa pripustil, že za prerušením liečby pacientom môže byť to, že dostatočne neporozumel odborníkom. Váňa je primárom chirurgického oddelenia vo fakultnej nemocnici v Žiline a hovorí, že preto mávajú komunikačné školenia. V praxi využíva aj kontrolné otázky, aby sa uistil, že mu pacient rozumie.

Mohlo by vás zaujímať

Lekár a pacient majú byť partneri

O téme zodpovednosti pacienta a lekára za priebeh liečby hovorili aj hostia v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia. Elena Marušáková z Asociácie na ochranu práv pacientov povedala, že zahraničné štúdie pri onkologických ochoreniach dokazujú vyššiu účinnosť terapie, ak lekári pacientom jasne vysvetlia diagnózu a nechajú ich aktívne manažovať termíny a voľby liečby.

Pre pacienta je podľa nej lepšie počuť na rovinu aj negatívnu informáciu spôsobom, ktorý je pre neho prijateľný. Dodala, že zdravotník musí poznať aj fázy smútku. „Nestretla som sa s pacientom, ktorý by ktorúkoľvek z tých fáz preskočil,“ hovorí a vyzýva lekárov, aby vytvárali bezpečné prostredie pre odmietnutie, agresivitu aj smútok.

Pacienti sa niekedy stretávajú aj s pojmom „adherencia“, ktorému nemusia rozumieť. Ide o mieru, v akej pacient aktívne dodržiava odporúčania liečby – od užívania liekov až po režimové opatrenia. „Dobrá adherencia je zásadná pre účinok terapie a prevenciu komplikácií chronických ochorení, pretože zdôrazňuje dobrovoľnú a partnerskú spoluprácu pacienta s lekárom,“ povedala Klincová z Ligy proti rakovine.

Komunikácia a rešpekt: ako je to v praxi?

Petra Konečná má zriedkavú chorobu fibromyalgiu. Potvrdzuje, že pacienti často prerušia liečbu preto, lebo lekári ich nepočúvajú: „´Liek mi robí zle na žalúdok.´ Odpoveď lekára: ´Zvyknete si.´ Toto zažívajú pacienti často. Lekár mávne rukou, dá jednoduchú radu a pacient nemá inú možnosť, iba liečbu prerušiť. Ak by lekár počúval, môže pacientovi navrhnúť alternatívy, podporné lieky a podobne.“

Takisto pacienti podľa nej odchádzajú od lekárov neinformovaní. „Lekár spustí často lavínu informácií v jazyku, ktorý bežný človek nepochopí a pamätá si možno 10 percent z toho, čo lekár vravel. Hlavne starší ľudia a osoby trpiace úzkosťou. Potom dochádza k problémom pri pochopení liečby a často aj k jej prerušeniu,“ povedala Konečná, ktorá je predsedníčkou pacientskej organizácie Fibromyalgia Slovensko. Jednou z príčin prerušenia liečby môže byť aj strach z lekára, ktorý pacienta nerešpektuje, zosmiešňuje a bagatelizuje jeho problémy. Riešením je podľa Konečnej opäť len komunikácia a rešpekt. 

Katarína Klincová povedala, že zo strany lekára môže byť veľmi užitočné, ak si overí, ako pacient chápe svoju diagnózu a liečbu. „Niekedy to môže byť jednoduchá otázka typu: Čo viete o svojom ochorení? Alebo: Viete, akú liečbu dostávate a čo je jej cieľom?“ uzavrela psychologička.