Lekár by s pacientom nemal komunikovať hrubo, neempaticky ani skratkovito. Najmä náročné správy môžu byť pre pacienta a jeho blízkych potenciálne traumatizujúce, preto je zásadné, akým spôsobom sú informácie podané. Pre Zdravotnícky denník to uviedla onkopsychologička Katarína Klincová z Ligy proti rakovine. Dodala, že komunikácia má byť rešpektujúca a slušná.

„Keďže mnohí lekári reagujú neempaticky často kvôli enormnému stresu, ktorému sú sami vystavení, je nevyhnutné, aby dbali aj na vlastnú psychohygienu a starostlivosť o seba,“ doplnila odborníčka.

Čo musí pacient vedieť pred poskytnutím starostlivosti?

Nástrojom zabezpečujúcim ochranu oboch strán v medicínskom procese, teda lekára aj pacienta, je informovaný súhlas – vyjadrenie súhlasu pacienta s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. „Informovanému súhlasu musí predchádzať náležité poučenie pacienta o účele, povahe, postupoch, možných rizikách a alternatívach liečby,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva v stanovisku pre Zdravotnícky denník. Všetky podrobnosti o informovanom súhlase sú uvedené v zákone o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Ošetrujúci zdravotník je povinný informovať osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila. V prípade maloletých detí rodiča, zákonného zástupcu, opatrovníka alebo iného človeka, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Zdravotník musí poučenie poskytnúť zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas. „V elektronickom zdravotnom zázname má zaznamenať, či poučenie poskytol a či človek udelil informovaný súhlas. Pokiaľ to odmietne, tiež to treba zaznamenať,“ inštruuje rezort zdravotníctva. Každý, kto má právo dať informovaný súhlas, má aj právo ho kedykoľvek slobodne odvolať.

Písomná forma informovaného súhlasu sa vyžaduje pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej alebo lokálnej anestézii či pri zmene diagnostického alebo liečebného postupu. Pri odbere a darovaní ľudského orgánu, tkaniva alebo buniek sa informovaný súhlas vyžaduje od darcu aj príjemcu, respektíve ich príbuzných.

Mohlo by vás zaujímať

Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale možno ho predpokladať. Tiež v prípade ochranného liečenia uloženého súdom, detencie uloženej súdom a poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Rovnako sa nevyžaduje od osoby, šíriacej prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje svoje okolie, ani od osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, prípadne ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

Keď lekár prináša zlé správy

Na podávanie negatívnych správ pacientom a ich blízkym existuje viacero protokolov. Jedným z nich je SPIKES protokol (skratka slov setting, patient perspective, invitation, knowledge, emotions, summary and strategy).

Setting (nastavenie) – Lekár alebo zdravotník má zabezpečiť maximálne súkromie a čo najpokojnejšie prostredie, aké je v daných podmienkach možné. Pokiaľ má pacient záujem, aby pri rozhovore boli aj jeho blízki, lekár ich prizve. Pacientovi a jeho rodine má venovať dostatok času a komunikovať s nimi ako s rovnocennými partnermi. Je vhodné im vopred povedať, koľko má na rozhovor času a či prípadne očakáva nejaké vyrušenie (napríklad telefonát), ktoré sa nedá odložiť. Pri komunikácii sa má snažiť udržovať očný kontakt.

Patient perspective (pohľad pacienta) – Lekár by mal začať tým, že sa pacienta spýta, čo o svojej chorobe už vie alebo aké má očakávania.

Invitation (pozvanie) – S pacientom si treba vyjasniť, ako si praje byť informovaný. Niektorí ľudia chcú počuť všetko na rovinu, no niekto nechce vedieť nič. Lekár môže použiť napríklad otázky: „Chcete hovoriť o svojich výsledkoch?“ „Pokiaľ by sme zistili nepriaznivé správy, chcete to vedieť?“

Knowledge (poznanie) – Pacientovi treba poskytnúť informáciu výstižne a čo najjednoduchšie, aby jej porozumel. Lekár by sa mal vyhnúť odbornej terminológii, ktorá je pre pacientov ťažko zrozumiteľná. Pokiaľ má zlé správy, mal by na to vopred upozorniť: „Je mi to ľúto, ale mám pre vás zlú správu.” „Obávam sa, že nemám dobré správy.” Základnú informáciu je vhodné formulovať stručne, napríklad: „Vaše ochorenie sa rozšírilo do ďalších orgánov.” „Máte nádor na pankrease.” „Jedná sa o Alzheimerovu chorobu.” „Poškodenie mozgu je také vážne, že sa ocko pravdepodobne nepreberie.”

Emotions (emócie) – Zdravotník musí reflektovať pacientove emócie a nič mu nesľubovať. Treba mu dať chvíľu na spracovanie informácie a je možné použiť frázy ako: „Vidím, že ste rozrušená.” „Aký máte z toho pocit?” „Pochopil som správne, že …” „Musí to byť pre vás veľký šok.” „Urobím všetko pre to, aby som vám pomohol/pomohla.” „Prial/a by som si mať pre vás lepšie správy.” „Je mi to veľmi ľúto.”

Summary and strategy (zhrnutie a stratégia) – na záver by sa mal lekár s pacientom alebo jeho zákonným zástupcom dohodnúť na ďalšom postupe. Vhodné je znova sa opýtať, či všetkému porozumel.

Vzájomný rešpekt a duševné zdravie

„Najdôležitejšia je empatia a človeku treba podať podstatné informácie,“ zhrnul svoje skúsenosti z praxe pre Zdravotnícky denník prezident Slovenskej chirurgickej spoločnosti Juraj Váňa s tým, že sa to mení prípad od prípadu.

Je primárom Chirurgického oddelenia vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina a stretol sa aj so sťažnosťami pacientov. Ako sme informovali v predchádzajúcom článku, zlé skúsenosti s komunikáciou majú lekári aj pacienti. Váňa si myslí, že je to spôsobené aj celkovou agresívnou náladou v spoločnosti. Ako teda treba budovať vzájomný rešpekt medzi lekárom a pacientom? „Poznať nielen svoje práva ale aj povinnosti,“ tvrdí chirurg. Súhlasí, že je nesmierne dôležité, aby sa aj lekári starali o svoje duševné zdravie.

Ako sme uviedli vyššie, je žiaduce, aby si lekár overil, či mu pacient rozumie. Juraj Váňa hovorí, že v praxi využíva kontrolné otázky, aby zistil, či pacienti chápu jeho pokyny a vysvetlenia.

Lekár nie je ten najmúdrejší

Hostia v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia spomínali konkrétny príklad komunikácie lekára, ktorá bola pre pacienta ponižujúca. Pred operáciou sa mu vysmieval, že je sfektovaný a podobne. Ako by sa teda lekár určite správať nemal? Predsedníčka pacientskej organizácie Fibromyalgia Slovensko Petra Konečná zareagovala, že by nemal mať uštipačné narážky a nemal by svoj vlastný názor považovať za smerodajný fakt. 

„Mal by udržať mieru profesionality, ochotu poučiť sa a brať pacienta ako individuálneho človeka, ktorý svoje telo pozná lepšie ako ktokoľvek iný. Ak pacient príde za lekárom s otázkou, napríklad ´Veľa som čítal a myslím si, že mám ADHD, prosím, aký postup pri diagnostike dospelého môžem využiť?´, lekár by ho nemal okamžite stopnúť a vysmiať jeho otázku a obavu len preto, že symptóm ako prvý nezbadal lekár.

Ako pacientka so zriedkavou chorobou fibromyalgiou, s ktorou sa veľa lekárov nestretlo, má skúsenosti s tým, že jej problémy zľahčujú. „Raz som lekárovi povedala, že som hypermobilná a že mi to popri fibromyalgii spôsobuje veľké problémy. Jeho reakcia bola mávnutie ruky a potom mi ukázal, ako on dokáže ohnúť kĺbiky na prstoch s tým, že ja to určite horšie nemám,“ spomína len jeden z príkladov. Riešením je podľa nej rešpektujúca komunikácia. „Časy, keď bolo v poriadku, že nám lekár nemusel nič vysvetľovať, sú minulosťou,“ podotkla Konečná.

Pomoc pre lekárov aj pacientov

Podľa onkopsychologičky Kataríny Klincovej vystresovaný a preťažený lekár nemá dostatočnú kapacitu byť empatický. Preto by základom mala byť spomínaná psychohygiena a sebastarostlivosť lekára. „To je niečo, na čo kladieme zásadný dôraz aj pri vzdelávaní odborníkov v téme komunikácie s pacientom. Ak lekár jedná partnersky a nie autoritatívne, pacient nie je vystavený ďalšiemu stresu navyše. Má lepšiu kapacitu premýšľať nad tým, čo by sa chcel spýtať a nemá strach položiť otázku,“ vysvetľuje.

Tiež tvrdí, že je dôležité, aby lekár komunikoval jasne, zvlášť pri odovzdávaní závažných správ. „Informácia má byť podaná stručne a zároveň citlivo. Pacient by mal dostať priestor na otázky a uistenie, či správne porozumel. Jeho emócie by mali byť akceptované, aj keď sú intenzívne,“ zhrnula.

Doplnila, že v Lige proti rakovine vnímajú náročnosť pracovných podmienok v zdravotníctve a snažia sa zmierniť komunikačnú záťaž kladenú na lekárov tým, že pre pacientov vytvárajú a distribuujú informačné brožúry. „Ich cieľom je poskytnúť relevantné informácie k diagnózam, k liečbe, ale aj k sociálno-právnym a psychologickým otázkam. Takto môže byť lekár odbremenený od potreby poskytovať množstvo doplnkových informácií, ktoré pacient môže nájsť spracované v brožúrke,“ povedala Klincová.