Slovenské zdravotníctvo dostalo nový nástroj, ktorý má zabezpečiť transparentnejšie a efektívnejšie využívanie verejných financií. Rada pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve, ktorej vznik iniciovalo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD), má monitorovať výdavky aj príjmy verejného zdravotného poistenia, identifikovať riziká a pripravovať návrhy opatrení na elimináciu neefektívnych výdavkov. Jej úlohou je aj predkladať predbežné rozpočty a programové vyhlášky, ktoré budú prerokované so všetkými relevantnými subjektmi. Keďže vznikla len v tomto roku, zasiahnuť môže až do rozpočtu na rok 2026.
Rada pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve oficiálne vznikla v tomto roku ako reakcia na dlhodobú potrebu zlepšiť plánovanie výdavkov vo verejnom zdravotnom poistení. Jej štatút schválila vláda na návrh ministra Šaška. Hoci sa prvé neoficiálne zasadnutia konali už v roku 2024, do oficiálneho fungovania vstúpila rada až po ustanovení svojich výborov a členov.
Prvé zasadnutie a plány do budúcnosti
Prvé oficiálne zasadnutie rady pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve sa podľa rezortu zdravotníctva konalo koncom septembra tohto roka, krátko po zverejnení konsolidačných opatrení na rok 2026. Keďže rada vznikla až počas roka 2025, do rozpočtu na tento rok nezasahovala. Finálny rozpočet na budúci rok má byť zverejnený do konca kalendárneho roka. Členovia rady však môžu zasiahnuť a upozorniť na riziká a odchýlky, ktoré identifikovali vo svojich oblastiach pôsobnosti.
Ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že nový orgán bude mať dôležitú úlohu aj v budúcnosti. Rada má totiž priebežne navrhovať opatrenia, ktoré pomáhajú znižovať výdavky a zlepšovať stabilitu financovania zdravotníctva. Jej odporúčania budú slúžiť ako podklad pre rozhodovanie ministra zdravotníctva a pre prípravu budúcich štátnych rozpočtov.
Účel rady podrobne definuje jej štatút. Medzi hlavné ciele patrí sledovanie plnenia limitov verejných výdavkov, identifikácia rizík, kvalifikácia a kvantifikácia výdavkovej bázy v zdravotníctve. Rada má transparentne prognózovať očakávané výsledky aktuálneho roka, navrhovať predbežné rozpočty a tiež tzv. programovú vyhlášku – všeobecne záväzný právny predpis, ktorý upravuje financovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Jej úlohou je aj prerokovať návrh programovej vyhlášky so zdravotnými poisťovňami, združeniami a stavovskými organizáciami pred uzatváraním zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Rada tak vytvára komunikačný most medzi všetkými aktérmi systému.
Mohlo by vás zaujímať
Odborníci hodnotia radu pozitívne
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste Perspektívy zdravia vysvetlil, že nová platforma má pomôcť vytvoriť férovejšie prostredie pre diskusiu o financiách. „Minimálne sme vytvorili prostredie, kde tá diskusia bude prebiehať omnoho férovejšie,“ uviedol. Do procesu sú podľa neho zapojené všetky kľúčové subjekty, od ministerstva financií cez zdravotné poisťovne až po profesijné združenia.
Podľa Štofka je nevyhnutné, aby sa debata o rozpočte neobmedzila len na výdavky, ale zahŕňala aj príjmovú stránku. „Málokto tu vedie diskusiu o príjmoch. My máme odchýlky v prognózach ministerstva financií počas roka a potrebujeme na ne reagovať,“ zdôraznil. Rada preto monitoruje aj vývoj odvodov a štátnych platieb, ktoré sú základom príjmov systému verejného zdravotného poistenia.
Aj zdravotnícka analytička a bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková hodnotí vznik rady pozitívne. „Podľa mňa je to rozumná vec, už len kvôli tomu, že dáta sa zbierajú a vyhodnocujú priebežne,“ uviedla v rovnakom podcaste.
Dodala, že zloženie rady zaručuje, že rozhodovanie nebude jednostranné. Členmi rady podľa štatútu sú predstavitelia ministerstva zdravotníctva, vrátane ministra alebo štátneho tajomníka, ďalej ministerstva financií, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zdravotných poisťovní. Zasadnutia sa pritom zúčastňujú pozorovatelia, no bez hlasovacieho práva.
Dva výbory a jasné kompetencie
Podľa schváleného štatútu rada funguje prostredníctvom dvoch výborov – výboru pre tvorbu rozpočtu a výboru pre monitoring verejného zdravotného poistenia, zdravotníckych zariadení a programovej vyhlášky. Ich úlohou je nielen pripravovať návrhy rozpočtov, ale aj priebežne sledovať plnenie výdavkových limitov a upozorňovať na odchýlky.
Výbor pre monitoring má deväť členov a rovnaký počet zástupcov. Štyroch nominovalo ministerstvo zdravotníctva, po jednom členovi a zástupcovi delegovali ministerstvo financií a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zvyšné tri miesta obsadili Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera a Union. Okrem členov sa zasadnutí môžu zúčastňovať aj pozorovatelia bez hlasovacieho práva.
Podľa štatútu má monitorovací výbor sledovať príjmy verejného zdravotného poistenia, prognózy Inštitútu finančnej politiky a plnenie výdavkových limitov. Ak sa objavia riziká alebo odchýlky, výbor je povinný ich včas nahlásiť výboru pre tvorbu rozpočtu a predložiť návrhy riešení. Môže tiež zriadiť pracovné skupiny, napríklad ekonomicko-dátovú alebo analytickú, ktoré majú prispieť k odbornej diskusii.
