Vláda v piatok schválila návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý prinesie historicky najvyššie financovanie slovenského zdravotníctva. Na budúci rok sa na verejné zdravotné poistenie vyčlení až 9,2 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 564 miliónov eur. Napriek rekordnému objemu financií sa však ozývajú aj kritické hlasy. Analytici, opozícia aj zástupcovia lekárnikov upozorňujú, že rozpočet síce udrží systém v chode, no neprináša zásadné zmeny ani reformy, ktoré by mohli dlhodobo zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Upozorňujú na chýbajúcu stratégiu, nejasnosti pri investíciách a riziko, že časť navýšených zdrojov skončí mimo zdravotníctva.

Slovenské zdravotníctvo sa v budúcom roku dočká rekordného financovania. Vláda v piatok 10. októbra schválila návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý počíta s celkovými výdavkami na verejné zdravotné poistenie vo výške 9,2 miliardy eur. Oproti predchádzajúcemu roku ide o nárast o 564 miliónov eur, čo predstavuje 6,55-percentný rast. Najväčšiu časť tejto sumy, až 8,85 miliardy eur, tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť, ktoré medziročne stúpnu o 541 miliónov eur. Samotné ministerstvo zdravotníctva má hospodáriť s viac ako 217 miliónmi eur.

Zdravotnícky analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský však upozorňuje, že vysoké čísla nemusia znamenať skutočný pokrok. „Bez programovej vyhlášky máme knihu s nadpismi, ale bez obsahu,“ hovorí. Podľa neho je v rozpočte vidieť efekt konsolidácie, keďže narástli príjmy vďaka vyšším zdravotným odvodom a zvýšeniu sadzby za poistencov štátu z 4,5 na 5 percent. „To však nemá nič spoločné s konsolidáciou, bolo to zakomponované v zákone už pred rokmi a len sa to časovo stretlo,“ dodal analytik pre Zdravotnícky denník.

Vlachynský upozorňuje, že nárast príjmov je výraznejší ako nárast výdavkov. „Na strane výdavkov vidíme oveľa menší nárast, len 541 miliónov plus úsporné opatrenia 232 miliónov eur. Plnia sa tak slová ministra Kamenického (minister financií Ladislav Kamenický za Smer-SD, pozn. redakcie), že zvýšenie odvodov bude použité na financovanie rozpočtu, nie zdravotníctva,“ vysvetlil.

Opatrný rast, no bez ambície systém posilniť

Podľa návrhu rozpočtu majú výdavky verejného zdravotného poistenia narásť o 6,5 percenta, čo je mierne nad predpokladanú infláciu 4,4 percenta. Znamená to, že reálne množstvo zdrojov by sa malo zvýšiť. Otázne však podľa odborníkov zostáva, či sa podarí naplniť plánované úspory a ako sa prostriedky v praxi využijú.

Prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ hodnotí rozpočet zmierlivo, no s výhradami. „Navrhovaný rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2026 pôsobí navonok kompromisne – zachováva rast výdavkov, no bez ambície systém zásadne finančne posilniť,“ uviedol pre Zdravotnícky denník. Podľa neho rozpočet síce zachováva zdravotníctvo medzi prioritami aj počas rozpočtovej konsolidácie, no nie je jasné, či prostriedky pokryjú rastúce náklady poskytovateľov, nové lieky či potreby lekární.

Mohlo by vás zaujímať

„Otázne je, či financie postačia napríklad na vstup nových liekov, štedré uplatňovanie limitov spoluúčasti a zvyšujúce sa náklady lekární, ktoré sú dôležitou, no často prehliadanou súčasťou zdravotnej starostlivosti,“ dodal Sukeľ. Podľa neho rozpočet môže pomôcť udržať základnú stabilitu sektora, no bez cielených investícií do dostupnosti liekov a personálu v lekárňach hrozí, že problémy sa budú ďalej kumulovať.

Opozícia upozorňuje na vysoký deficit

Kriticky sa k návrhu rozpočtu postavila aj opozícia. Člen zdravotníckeho výboru parlamentu za PS Oskar Dvořák tvrdí, že hoci rozpočet prináša zvýšenie výdavkov o 6,55 percenta, ide prevažne o vynútené zákonné výdavky. „Približne 400 miliónov eur ide na novokategorizované lieky, zvýšenie platov a len necelých 100 miliónov na rozvojové projekty,“ uviedol Dvořák pre Zdravotnícky denník.

Podľa neho veľká časť kapitoly smeruje do investícií nemocníc, no ak sa odpočíta financovanie z Plánu obnovy, ide v skutočnosti o udržiavací rozpočet. „Na základe návrhu rozpočtu nevieme identifikovať, či sú alokované peniaze na bratislavskú nemocnicu. Netušíme, v akom rozsahu a ako rýchlo sa rozbehne jej výstavba,“ upozornil. Zároveň pripomenul, že program na udržanie medikov na Slovensku čelí poklesu podpory: „Rozpočet na rezidentský program klesol z 11,5 milióna na 10,5 milióna eur.“

Podobne kriticky sa vyjadril aj člen zdravotníckeho výboru za KDH Peter Stachura. „V dobe konsolidácie a verejných škrtov nárast zdrojov pre zdravotníctvo hodnotím skôr pozitívne,“ uznal, no zároveň upozornil na limity rastu. Podľa neho až polovicu nárastu výdavkov tvorí pravidelné zvýšenie miezd zdravotníckych pracovníkov o takmer 300 miliónov eur, čo je z dlhodobého hľadiska ekonomicky ťažko udržateľné.

Chýba ambícia, reformy aj predvídateľnosť

Stachura zároveň upozornil, že rozpočet je málo ambiciózny. „Neobsahuje výraznejšie zmeny v politikách, ktoré slovenské zdravotníctvo dlhodobo potrebuje – chýba dôraz na zefektívnenie systému a racionalizačné opatrenia,“ uviedol pre Zdravotnícky denník. Kritizoval aj plánované zrušenie päťpercentnej sadzby za poistencov štátu, ktoré podľa neho zhoršuje predvídateľnosť financovania zdravotníctva.

„Negatívne vnímam aj snahu vlády konsolidovať verejné financie zvýšením zdravotných odvodov až na úroveň 16 percent, pričom významná časť tohto navýšenia má byť použitá na sanáciu rozpočtu v iných kapitolách,“ dodal Stachura. Podľa neho aj napriek rastúcim výdavkom systém naďalej trpí nerovnomerným rozdelením zdrojov a absenciou systémových reforiem. „Hoci výdavky na zdravotníctvo dlhodobo rastú, chýbajú reformy a pretrváva nerovnomerné rozdelenie zdrojov, ktoré nevedie k citeľnému zlepšeniu kvality zdravotnej starostlivosti pre občanov SR,“ uzavrel.

Ďalší člen zdravotníckeho výboru za KDH František Majerský dodáva, ide o navýšenie peňazí na mzdový automat a na lieky. „Je málo ambiciózny a nikde nevidím, kde chce ministerstvo zdravotníctva šetriť a hlavne zefektívniť systém. Do zdravotníctva dnes ide viac peňazí, ale cítia to pacienti? Ja si myslím, že vôbec nie,“ uzavrel pre Zdravotnícky denník.