Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) nemal právomoc zrušiť tender na záchranky ani poverovať vybraných prevádzkovateľov po uplynutí licencií. V podcaste Perspektívy zdravia to povedal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu KDH František Majerský. Podľa neho ide o nezákonný postup bez opory v zákone a s potenciálne vážnymi následkami pri dohľade nad poskytovaním starostlivosti. Riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková v podcaste pripomína starší precedens dočasných poverení pri detskej pohotovosti, no zdôrazňuje, že aj dnes čakajú uchádzači na oficiálne rozhodnutia, zatiaľ čo im viaznu peniaze.

Súčasne sa obaja vyjadrujú k otázke, či majú záchranky prevádzkovať štát alebo súkromníci. Majerský navrhuje opakovať výberové konanie a prípadné štátne stanice určiť vopred, Pekarčíková kladie dôraz na väzbu záchranných staníc na urgentné príjmy a dlhodobé plánovanie s odborníkmi.

Majerský tvrdí, že minister ani riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby nemali právomoc zrušiť tender a následne nahrádzať končiace licencie povereniami. Podľa neho nejde o kompetenciu, ktorú by zákon poznal.

Ako pripomenul, na konci augusta skončili štyrom staniciam licencie a napriek tomu dostali poverenia. „V zákone nemáte možnosť im predĺžiť licenciu. Minister dnes cez pozmeňujúci návrh k inému zákonu upravuje, aby mohol poverovať tieto stanice,“ vyhlásil.

Podľa neho medzi poverenými sú aj subjekty, ktoré by sa pri riadne ukončenom výberovom konaní nemohli uchádzať. „Poveril poskytovateľov, ktorí by sa ani nemohli prihlásiť, lebo mali potvrdenú nelegálnu prácu. Táto firma už nemohla v auguste prevádzkovať záchrannú službu,“ dodal.

Mohlo by vás zaujímať

Aké môžu byť následky

Majerský upozorňuje, že sporné poverenia môžu mať vážne dôsledky pri šetrení neželaných udalostí a dohľade nad kvalitou. „Ak by došlo k úmrtiu alebo nehode a úrad pre dohľad sa spýta, na základe čoho ste poskytovali službu, poskytovateľ môže byť sankcionovaný,“ povedal.

Ako príklad spomenul krízovú situáciu spred rokov pri leteckej záchranke. „Týždeň bola Bratislava a Trenčín bez leteckej záchrannej služby, až kým nezomrela pacientka v Skalici a potom rezort poveril ďalšieho uchádzača,“ uviedol.

Za správny postup považuje legislatívnu nápravu pred akýmkoľvek dočasným režimom. „Minister mal zvolať mimoriadnu schôdzu a nastaviť zákonný spôsob poverovania licencií. Do konca roka bude končiacich staníc viac – jediná cesta je do vypísania nového výberového konania,“ zdôraznil.

Bez rozhodnutia sa nemožno brániť

Pekarčíková hovorí, že uchádzači zo zrušeného tendra sú stále bez oficiálneho vyrozumenia a tým aj bez možnosti účinne sa brániť. „Musíme počkať na vyrozumenie. Kde nie je na čo sa odvolať, tam sa nemôžete ani súdiť,“ povedala.

Za kľúčový problém označila viaznúce financie. „Máme zadržaných 150-tisíc eur na jednu sanitku. V štátnej pokladnici ich nebudú vedieť uvoľniť bez stanoviska. Tlak bude obojstranný,“ vysvetlila s tým, že na Kysuciach tiež končí prevádzka a chce vedieť, na základe čoho by sa poverovalo.

Majerský nechce paušálne vyhlásiť, že štát či súkromník je lepší – podľa neho záleží na ľuďoch a riadení. Zásadné je, aby sa nerobili zrýchlené politické experimenty. „Aj štát môže byť dobrým poskytovateľom a aj súkromník. To sa nedá urobiť za pol roka. Ak niekto tvrdí, že spraví štátnu záchranku za rok, hovorím, že to nejde. Uchádzači mali náklady, môžu štát žalovať za ušlý zisk,“ upozornil.

Navrhuje opakovať výberové konanie s jasnými pravidlami a zároveň vopred určiť stanice, ktoré by prevádzkoval štát s nemocnicami – o tie by sa nesúťažilo. „Ostatné body nech idú do transparentného tendra tak, ako sme to navrhovali,“ povedal.

Prepojenie na urgentné príjmy

Pekarčíková presadzuje pohľad od pacienta a prepojenie záchrannej služby s urgentnými príjmami. „Je nevyhnutné, aby záchranná zdravotná služba kooperovala s urgentným príjmom. Je to kritická infraštruktúra, ktorú má štát garantovať v rámci hospodárskej mobilizácie,“ zdôraznila.

Podľa nej by štát mohol určiť okruh nemocníc, ktoré by mali povinne zabezpečiť prevádzku záchranných staníc so zodpovedajúcimi zdrojmi a technikou. „Sanitky by sa tam vedeli za krátky čas nasmerovať. Reformu však nemožno robiť zo dňa na deň – najviac by to pocítili pacienti,“ dodala.

Zároveň žiada riadenú odbornú diskusiu. „Treba si sadnúť s odborníkmi, krajskými operačnými strediskami, záchranármi a hlavnými odborníkmi. Porovnať modely zo zahraničia, vyrátať dopady s ministerstvom financií a nastaviť dlhodobú trajektóriu,“ povedala.

Na otázku, či by v zadlžených nemocniciach nezanikli peniaze určené pre záchranky, Pekarčíková reaguje potrebou poriadku v ekonomike nemocníc. „Nie je správne, aby štátne nemocnice tvorili stratu tým, že neplatia odvody. Treba pozrieť ekonomiku od piky a jasne určiť, že balík na záchranky sa má použiť na zveľaďovanie služby,“ povedala.

Majerský nesúhlasí s tým, aby záchranky „spadli“ pod rozpočty nemocníc, ktoré môžu sanovať iné straty. „Nemocnica ide na zákonom daný základ a neinvestuje do vzdelávania či technológií záchranky. Peniaze sa rozlejú na stratové oddelenia. Tie, ktoré sú určené pre záchranku, majú zostať v záchranke,“ zdôraznil.