Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) po aprílovej osvete k zodpovednému užívaniu antibiotík hlási merateľný výsledok. V porovnaní období máj až júl 2024 a máj až júl 2025 klesol počet poistencov s predpísanými antibiotikami na respiračné ochorenia o 41-tisíc, čo predstavuje pokles o 18 percent. Počet vydaných balení antibiotík sa znížil o 52-tisíc, medziročne o 17 percent. Najväčší posun vidno u detí, kde preskripcia klesla približne o tretinu.
V sledovanom období počet balení antibiotík celkovo klesol z 529-tisíc na 481-tisíc. Pri respiračných diagnózach sa pokles vydaných balení znížil z 298-tisíc na 246-tisíc. Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa VšZP Matúša Jurových tieto výsledky potvrdzujú, že intenzívna osvetová kampaň zameraná na odbornú aj širokú verejnosť má význam a mení správanie pacientov aj preskripčné návyky.
Deti prestávajú byť rekordérmi, klinická prax bez testov ostáva problémom
Jarná analýza VšZP upozornila, že v roku 2024 malo v prepočte každé dieťa vo veku 1 až 8 rokov predpísané antibiotiká a že antibiotiká dostávalo aj každé druhé dieťa do jedného roka. Aktuálne trojmesačné porovnanie z roku 2025 však ukazuje zásadný obrat, počet detských poistencov s antibiotikami klesol o 33 percent a počet vydaných balení o 35 percent. Ide o najvýraznejší posun spomedzi všetkých vekových skupín.
VšZP upozorňuje, že predpisovanie antibiotík bez predchádzajúcich testov stále pretrváva. Pri porovnaní január až júl 2024 s január až júl 2025 bola proporcia predpisov u všeobecných lekárov pre dospelých bez CRP vyšetrenia o štyri percentá nižšia ako vlani, no pri deťoch je problém výraznejší.
V období január 2024 až júl 2025 až 80 percent poistencov, ktorí navštívili všeobecného lekára pre deti a dorast, dostalo antibiotikum na respiračné ochorenie bez CRP vyšetrenia. Väčšina infekcií horných dýchacích ciest má pritom vírusový pôvod, kde antibiotiká nepomáhajú. CRP test vie lekárovi aj rodičovi rýchlo ukázať, či je pravdepodobný bakteriálny pôvod a či je nasadenie antibiotika opodstatnené.
Prečo je to dôležité pre pacienta
Nadmerné a nevhodné užívanie antimikrobiálnych látok podporuje vznik rezistencie, keď lieky prestávajú účinkovať proti bežným baktériám. V Európe zomiera podľa dostupných údajov ročne približne 35 tisíc ľudí priamo v dôsledku infekcií odolných voči antimikrobiálnym látkam.
Na Slovensku situáciu zhoršuje aj tradične vysoká celková spotreba liekov a časté ambulantné návštevy. Priemerný Slovák navštívi lekára 11,1 krát ročne oproti priemeru OECD približne sedem návštev, pričom na Slovensku sa ročne spotrebuje zhruba 30 balení liekov na obyvateľa, o päť viac než je odhadovaný európsky priemer. V zdraví prežitý vek je u nás 56,8 roka oproti európskemu priemeru 63,1 roka.
Mohlo by vás zaujímať
Nemocničná farmaceutka: Pacienti by nemali na lekárov tlačiť
Nemocničná farmaceutka Univerzitnej nemocnice Bratislava Ľubica Slimáková zdôrazňuje, že základná zásada je podávať antibiotiká len vtedy, keď sú skutočne nevyhnutné. Pri ľahších stavoch mimo nemocnice sa často dá počkať dva až tri dni, či sa stav zlepší, a pomôcť si CRP testom, ktorý je dostupný aj v lekárni a dá sa urobiť doma. V nemocniciach sa v závažných prípadoch začína takzvaná empirická liečba širokospektrálnym antibiotikom, no po doručení výsledkov kultivácie sa má liečba upraviť na cielenejšiu, aby sa znížilo riziko rezistencie a nežiaducich účinkov.
Slimáková zároveň pripomína, že antimikrobiálny stewardship nie je jednorazové opatrenie, ale systém pravidiel a dohľadu, ktorý majú nemocnice zavedený cez odborné komisie pre racionálnu antiinfekčnú liečbu a nozokomiálne infekcie. Tie nastavujú postupy, kontrolujú dodržiavanie a vyhodnocujú spotrebu antibiotík aj výskyt multirezistentných kmeňov, pričom čoraz viac využívajú analýzu dát a nástroje umelej inteligencie vyvinuté v spolupráci so zdravotníckymi pracoviskami.
Podľa Slimákovej je súčasťou riešenia aj komunikácia s pacientmi. Lekár má odborne rozhodnúť a zároveň zrozumiteľne vysvetliť, prečo nemusí byť antibiotikum vhodné. Pacienti by nemali na lekárov tlačiť, aby im ho predpísali na virózu. Keď sa antibiotiká nadužívajú pri banálnych infekciách, pri vážnych stavoch už nemusia zabrať, čo predlžuje hospitalizáciu, zvyšuje náklady a môže viesť k závažným komplikáciám.
Ako ďalej
VšZP bude pokračovať v osvete a pripomínať, že o nasadení antibiotika sa má rozhodovať na základe klinického posúdenia a dostupných diagnostických metód. Z pohľadu pacienta je dôležité pýtať sa na CRP test, dodržiavať liečebný režim a nežiadať antibiotikum pri bežnom prechladnutí. Z pohľadu systému pomôže dôsledné uplatňovanie národného akčného plánu proti antibiotickej rezistencii, posilnenie dátovej podpory a rozvoj kompetencií farmaceutov v tímoch.
