V nedeľu (21. septembra) si pripomenieme Svetový deň Alzheimerovej choroby, ktorý poukazuje na potrebu pochopenia a podpory ľudí s týmto ochorením. Alzheimer patrí medzi desať najčastejších príčin úmrtí na svete.
Na Slovensku ňou trpí približne 60-tisíc ľudí, pričom do roku 2050 sa ich počet môže zdvojnásobiť. Odborníci upozorňujú, že hoci zatiaľ neexistuje liek, ktorý by ochorenie vyliečil, včasná diagnostika a komplexná starostlivosť dokážu významne spomaliť jeho progres.
Nenápadné začiatky a pomalý priebeh
Alzheimerova choroba začína pomaly a nenápadne. Postupne sa vkráda do života, berie pacientom spomienky a mení ich osobnosť. Neurologička Ronnie Šandorová Traubnerová z AGEL Clinic vysvetľuje, že ide o neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom mozgové bunky postupne odumierajú.
Dôležitú úlohu zohráva bielkovina beta amyloid, ktorá sa ukladá v mozgu a poškodzuje nervové bunky. Vznik ochorenia je podmienený kombináciou genetických a environmentálnych faktorov.
Najčastejšie sa ochorenie objavuje po 60. až 65. roku života. Spočiatku sa prejavuje ťažkosťami s krátkodobou pamäťou, zmätenosťou v známom prostredí či spomalením bežných činností. Príbuzní si môžu všimnúť opakované zabúdanie nedávnych udalostí, dezorientáciu v čase alebo ťažkosti s vyjadrovaním. Postupne sa pridáva podráždenosť, nezáujem o aktivity, sociálna izolácia a zmeny osobnosti.
Ženy sú vo vyššom riziku
Výskumy ukazujú, že ženy sú vo vyššom riziku než muži. Podľa Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti majú po šesťdesiatke až dvojnásobnú pravdepodobnosť, že sa u nich Alzheimerova choroba rozvinie. Súvisí to najmä s hormonálnymi zmenami v období perimenopauzy a menopauzy, ktoré sa stále považujú za okrajovú tému modernej medicíny. Odborníci upozorňujú, že nedostatočná pozornosť venovaná ženskému zdraviu má dlhodobé následky, vrátane poklesu kognitívnych schopností a vyššieho rizika demencie.
Diagnostika ochorenia je často náročná, keďže začiatky sa môžu zamieňať s bežnými prejavmi starnutia. Základné vyšetrenia robia psychiatri alebo špecializované pracoviská ako Centrum Memory, kde sa používajú pamäťové testy. Postupne sa skúmajú aj možnosti genetického testovania. Neuroimunológ Norbert Žilka upozorňuje, že rizikovým faktorom je verzia 4 apolipoproteínu E. Neznamená to, že každý nositeľ génu ochorie, ale zvyšuje to pravdepodobnosť vzniku klinických príznakov.
Mohlo by vás zaujímať
Liečba dokáže progres spomaliť
Alzheimerovu chorobu sa zatiaľ vyliečiť nedá. Dostupné lieky však dokážu spomaliť jej progres a spolu s podpornou liečbou zlepšiť kvalitu života pacientov. Dôležitá je tiež prevencia v podobe zdravého životného štýlu – pravidelný pohyb, duševná aktivita, vyvážená strava a liečba sprievodných ochorení, akými sú vysoký tlak alebo poruchy štítnej žľazy.
Starostlivosť o pacienta s Alzheimerovou chorobou je veľmi náročná. V pokročilých štádiách pacient prestáva rozpoznávať blízkych, býva inkontinentný, potrebuje pomoc pri stravovaní a hygiene. Často sa objavuje aj zmätenosť, paranoidné prejavy či agresivita. Mnohí pacienti končia v špecializovaných zariadeniach alebo zostávajú v starostlivosti príbuzných. Ide však o nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť, ktorá je nesmierne vyčerpávajúca fyzicky aj psychicky.
Slovensko potrebuje národný plán
Slovenská Alzheimerova spoločnosť preto zdôrazňuje, že Slovensko potrebuje Národný plán pre demenciu. Projektová manažérka Alexandra Palkovič hovorí, že ide o ochorenie, ktoré zasahuje nielen samotného pacienta, ale aj jeho rodinu. Potrebný je integrovaný systém služieb, ktorý by pokrýval celú cestu od včasnej diagnostiky až po dlhodobú starostlivosť.
Zahŕňať by mal multidisciplinárnu spoluprácu neurológov, psychiatrov, geriatrov, psychológov a sociálnych pracovníkov. Rovnako dôležité je budovanie denných centier, komunitných domov, poradenských a vzdelávacích programov pre rodiny a opatrovateľov.
Odborníci pripomínajú, že Alzheimerova choroba dnes patrí medzi desať najčastejších príčin úmrtí na svete. Vo veku 75 rokov ňou trpí každý dvadsiaty Slovák. V minulosti bola menej rozšírená, čo súviselo s nižšou priemernou dĺžkou života. S rastúcou dlhovekosťou sa však stáva jednou z najväčších zdravotníckych výziev súčasnosti.
