Ozdravovanie populácie alebo nalievanie peňazí do štátneho rozpočtu? Súčasťou konsolidačných opatrení je aj vyššie zdanenie negatívnych externalít ako sú hazard a potraviny s pridaným cukrom a soľou. Tie totiž majú potenciál viac škodiť zdraviu ľudí a teda spôsobovať vyššie výdavky na zdravotníctvo. Skúsenosti z iných krajín však ukazujú, že tieto dane nemajú želaný efekt. Na Slovensku sa vláda už ani netvári, že by ich cieľom bolo niečo viac ako vybratie peňazí do rozpočtu.

Ako sme informovali minulý týždeň, spotrebitelia pocítia zvýšenie DPH na sladké a slané pochutiny, čo zdraží čipsy, cukríky a ďalšie veci. Daň z pridanej hodnoty na tieto výrobky stúpne z 19 na 23 percent. 

Od začiatku tohto roka bola zavedená osobitná daň zo sladených nápojov. V ďalšom konsolidačnom balíčku prišla vyššia DPH na sladené a slané tovary. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) na tlačovej besede podotkol, že výber prostriedkov na dani zo sladených nápojov je zatiaľ lepší ako na ministerstve očakávali – konkrétne vyše 100 miliónov eur.

Zo zvýšenej DPH na sladkosti a slané pochutiny, ktorá je súčasťou tretieho konsolidačného balíka, by malo podľa odhadov do štátneho rozpočtu prísť ďalších 91 miliónov. Minister Kamenický tiež pripustil, že konsolidácia bude pokračovať aj v ďalšom volebnom období, pretože štát sa stále nachádza pod tlakom vysokej zadlženosti a slabého rastu ekonomiky. 

O zlepšovanie zdravia nejde

Analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana vysvetlil rozdiel medzi týmito dvoma daňami: „Daň zo sladených nápojov má formu spotrebnej dane, nominálne stanovenej, ktorá sa teda musí zakaždým zmeniť novelizáciou zákona. Tieto tovary dostali rovno zvýšenú sadzbu DPH a táto daň sa teda platí z celej ceny tovaru. S rastúcou infláciou bude jej výnos automaticky rásť, na rozdiel od dane zo sladených nápojov. Nie je preto prekvapujúce, že na tejto dani chce štát vybrať 91 miliónov eur.“

V predchádzajúcich obdobiach sa o vyššom zdanení tovarov s pridaným cukrom, prípadne soľou, hovorilo aj ako o nástroji na ozdravovanie populácie – vyššie zdanenie potravín s pridaným cukrom a soľou by mohlo spôsobiť, že ľudia budú skôr kupovať zdravšie alternatívy. Medzičasom sa však tento naratív úplne stratil. „Chceme vybrať peniaze a technicky to vieme urobiť najjednoduchšie a najlacnejšie týmto spôsobom – zvýšením DPH, nie zavedením novej dane ako bola daň z cukru,“ povedal Kamenický.

Mohlo by vás zaujímať

Potraviny, ktorých sa bude týkať 23-percentná DPH, sú čokolády, sušienky, kandizované ovocie, cukríky, zmrzlina, džemy, sirupy, sladené a energetické nápoje, slané tyčinky, čipsy alebo iné slané pochutiny. A ako sa to dotkne spotrebiteľa? Na jednej 100-gramovej čokoláde si podľa ministra financií priplatí 6 centov.

Analytik Ďurana súhlasí, že cieľom tohto opatrenia nie je nič iné ako vybrať peniaze od spotrebiteľov do rozpočtu. „Daň nebola zavedená so snahou o znižovanie negatívnych externalít, to je len politické ospravedlnenie. V takom prípade by vláda totiž mohla znížiť priame dane, napríklad zaťaženie práce a zároveň by prišla s programom, ako tieto prostriedky na riešenie následkov nezdravého stravovania použije,“ povedal Ďurana pre Zdravotnícky denník. Otázka na ministerstvo financií, či budú prostriedky vybrané na tejto dani, určené na nejaký konkrétny účel, však ostala bez odpovede.

Cukrovať a soliť si ľudia budú sami

„Zároveň, ak je samotný cukor naďalej vo zvýhodnenej sadzbe, a ľudia si teda budú moc podľa ľubovôle dosladzovať a doma piecť a vyrábať cukrovinky, cieľ (zlepšovania zdravia) sa nemôže naplniť,“ dodal Ďurana.

Zvyšovanie DPH sa nedotkne samotných surovín, teda neplatí pre cukor a soľ. Na tie je stále 19-percentná daň. Už sa stal virálnym Kamenického výrok, že „keď si ľudia doma upečú keksy a urobia si džem, budú to mať za normálne sadzby.“

Výnimku dostanú tiež detské výživy, detské pokrmy, mliečne nápoje, jogurty, 100-percentné džúsy bez pridaného cukru či potraviny pre diabetikov.

Mohla byť už pred dvoma rokmi?

V máji minulého roka pri predchádzajúcom konsolidačnom balíčku sa zástupcovia občianskeho sektora obávali, že vyššie zdanenie sa dotkne aj rastlinných náhrad mlieka, ktoré ľudia často pijú zo zdravotných dôvodov. K tomu napokon nedošlo a nemá to nastať ani v tomto kole konsolidácie.

Daň zo sladených nápojov, ktorú súčasná vláda zaviedla na začiatku tohto roka bola aj súčasťou balíčka opatrení na ozdravenie verejných financií, ktoré už začiatkom októbra 2023 predstavila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora v rámci svojich návrhov označovaných ako „lego kocky“. Jej nasledovníci si však opatrenia vtedy neosvojili.  Autori pôvodného zákona síce tvrdili, že ide o reakciu na zníženie výskytu obezity a súvisiacich chorôb, analytici však tento dôvod zavedenia dane už vtedy spochybnili.

Výskyt nadváhy a obezity totiž podľa INESS narastá, no spotreba sladených nápojov už od roku 2010 klesá. Analytik Matej Bárta vtedy uviedol, že nemožno očakávať zmenu výskytu týchto negatívnych fenoménov s pomocou jednoduchého opatrenia ako je daň na jednu zo zložiek nevyváženej stravy. „Napriek formálnej existencii akčného plánu boja proti obezite na Slovensku chýba komplexný prístup k tejto problematike. Politici dlhodobo odmietajú viazať výnosy daní na predmetný účel. Daň z cukru tak pristupuje k problému od konca,“ poznamenal minulý rok Bárta.

Nečakajme nič prevratné

Daň z cukru, alebo spotrebná daň zo sladených nápojov, sa v súčasnosti platí vo vyše 100 krajinách sveta. V Európe napríklad v Poľsku a Maďarsku. Niektoré krajiny, napríklad Dánsko a Nórsko, ju už zrušili.

Podľa Radovana Ďuranu dôkazy o účinnosti podobných daní na zdravotný stav obyvateľstva stále chýbajú. „Skoro všetky štúdie sú postavené len na modeloch, prognózujúcich pokles spotreby. Pohľad na vývoj miery obezity v krajinách, kde táto daň bola zavedená, však ukazuje, že nemá skoro žiadny vplyv,“ podotkol. Pokiaľ ide o konsolidačný rozmer, dodal, že opatrenia, ktoré by mali viesť k lepšiemu ekonomickému rastu Slovenska, v plánoch vlády stále chýbajú.

Bývalý český minister zdravotníctva Adam Vojtěch zase dávnejšie uviedol, že skúsenosti z krajín, ktoré zaviedli daň z cukru, sú rozporuplné. „Napríklad Británia je s ňou pomerne spokojná, naopak v Dánsku, kde zaviedli daň na cukor a tučné výrobky, to úplne úspešné nebolo,“ povedal. Vzhľadom k doterajšiemu vysokému výnosu dane zo sladených nápojov na Slovensku, o ktorom hovoril Ladislav Kamenický, sa dá odhadnúť, že piť zdravšie nápoje nezačalo ani veľa Slovákov.

Problém je v tom, že sladené nápoje pravdepodobne patria k tovarom s nízkou cenovou elasticitou dopytu. Teda zjednodušene, ľudia ich budú nakupovať, nech je ich cena akákoľvek.