Práva ľudí so zdravotným postihnutím často nie sú v praxi adekvátne napĺňané, hoci podľa ich zástupcov sa v uplynulých rokoch určite udiali pozitívne zmeny. Potrebujú najmä zmenu prístupu a myslenia spoločnosti. „Sme ľudia, nie veci,“ vyhlásil predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš počas medzinárodnej odbornej konferencie, ktorú zorganizoval Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Táto konferencia sa konala pri príležitosti 15. výročia ratifikácie Dohovoru Organizácie spojených národov (OSN) o právach osôb so zdravotným postihnutím Slovenskou republikou. Ratifikáciou sa Slovensko zaviazalo vytvoriť inkluzívnu, dostupnú a dôstojnú spoločnosť, kde aj zdravotne znevýhodnení môžu naplno napĺňať všetky svoje ľudské práva.
Podľa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej je konferencia oslavou zmien v životoch týchto ľudí, ktoré sme dosiahli vďaka Dohovoru. Osoby so zdravotným postihnutím tvoria viac ako 15 percent populácie. Aktuálny stav, výzvy a budúcnosť ochrany ich práv na Slovensku priblížili aj právni experti.
Inšpirácie zo zahraničia
Hostia z Rakúska, Česka, Poľska a Chorvátska sa na konferencii podelili o svoje skúsenosti s implementáciou Dohovoru. Krajiny sa môžu navzájom inšpirovať a podľa Zuzany Stavrovskej zaznelo veľa príkladov dobrej praxe zo zahraničia a vecí, ktoré by bolo možné spraviť aj na Slovensku.
Na otázku Zdravotníckeho denníka upresnila, že veľkou výzvou a inšpiráciou je to, že v krajinách, ktorých zástupcovia sa zúčastnili sa konferencii, už majú ľudia so zdravotným postihnutím podľa zákona plnú spôsobilosť na právne úkony a legislatívne zakotvené podporované rozhodovanie, aby mohli sami rozhodovať o veciach, ktoré sa ich dotýkajú. Na Slovensku je v istých prípadoch možné spôsobilosť obmedziť a za zdravotne znevýhodnených koná opatrovník, ale od roku 2016 ich už nemožno spôsobilosti na právne úkony pozbaviť.
„Ďalej je veľmi dôležité systémovo rozvíjať spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, aby sa samotní ľudia so znevýhodnením mohli zapájať do monitorovacích činností. Aktuálne sa to na Slovensku robí len vo forme prieskumov,“ hovorí ďalší príklad.
Mohlo by vás zaujímať
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) k tomu povedal, že na Slovensku čerpáme z českých skúseností pri presadzovaní reformy financovania sociálnych služieb. „Najpodstatnejšia zmena bude tá, že človek dostane príspevok a sám sa rozhodne, na akú sociálnu službu ho použije,“ avizuje.
Čo sa zlepšilo a čo nie
Účastníci konferencie z rôznych uhlov analyzovali, čo všetko sa podarilo za 15 rokov zmeniť a tým skvalitniť život ľudí so zdravotným postihnutím, a zároveň sa pozrieť na to, aké výzvy nás ešte čakajú. Komisárka Stavrovská hovorí, že životné podmienky ľudí so zdravotným postihnutím sa za ten čas jednoznačne zlepšili, odstraňujú sa architektonické a komunikačné bariéry, títo ľudia majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných a angažujú sa aj v politike.
„Najdôležitejšou súčasťou konferencie sú samotní ľudia so zdravotným postihnutím, ktorým chceme vytvoriť priestor zdieľať, čo sa v ich živote od ratifikácie Dohovoru zlepšilo, ako vnímajú svoje možnosti žiť nezávislým a dôstojným spôsobom, byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti“ zdôrazňuje Stavrovská.
Nedávno vstúpil do platnosti nový zákon o prístupnosti výrobkov a služieb pre všetkých. Stále však existuje veľa výziev a účastníci konferencie spoločne identifikovali napríklad problémy vo vzdelávaní zdravotne znevýhodnených detí.
Záštitu nad konferenciou prevzal slovenský prezident Peter Pellegrini, ktorý ju aj osobne otvoril spolu s komisárkou Zuzanou Stavrovskou a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Erikom Tomášom. „Pre nás je významné gesto, že aj Peter Pellegrini ako hlava štátu má záujem na rozvíjaní a skvalitňovaní podmienok ľudí s postihnutím,“ povedala Stavrovská.
Dôležité zákony
Erik Tomáš označil za významnú zmenu novelu zákona o sociálnych službách, podľa ktorej sa opatrovateľský príspevok už nekráti žiadnym opatrovateľom, ktorí sa v domácnostiach starajú o svojich príbuzných. Rovnako to, že sa zvyšuje príspevok na osobnú asistenciu.
Ďalšia významná zmena je reforma posudkovej činnosti, ktorá je naviazaná na plán obnovy a nabieha do praxe od septembra. „Nevylučujeme, že ako pri každej reforme, sa môžu objaviť problémy, ale sme pripravení viesť dialóg a odstraňovať ich,“ povedal minister.
„Je pred nami ďalšia veľká výzva, a to reforma financovania sociálnych služieb, ktorá sa tiež viaže na plán obnovy,“ hovorí o zmenách, pri ktorých čerpáme aj zo skúseností v Česku. „Máme za sebou kolo bilaterálnych rokovaní a máme už aj súhlas Európskej komisie s návrhom tejto reformy. Najneskôr 10. októbra reformu chceme predložiť do medzirezortného pripomienkového konania, aby schválená k 1. januáru 2026,“ avizuje Tomáš.
Podľa jeho slov sa teší, že konsolidácia nesiahla na príspevky odkázaným ľuďom. Komisárka Stavrovská na to zareagovala, že stále verím, že ešte budeme diskutovať o valorizácii platov v štátnej a verejnej službe a najmä v zariadeniach sociálnych služieb. Tá totiž bola dočasne zamrazená. Výnimku majú zdravotníci a učitelia.
Krajiny musia spolupracovať
Zástupca českého ombudsmana Vít Alexander Šorm na konferencii povedal, že zďaleka nestačí len ratifikovať zmluvu, navyše takú ambicóznu, ako je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. „Treba prijímať zákony a sledovať, ako sú ľudia s postihnutím zapojení do ich vytvárania,“ tvrdí.
Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím z Chorvátska Dárius Jurišič zdôraznil, že je dôležité, aby sa ľudia s postihnutím mohli aktívne zúčastňovať na živote spoločnosti, aby boli rušené bariéry a napĺňané ich práva vo všetkých oblastiach. Zástupcovia oboch krajín označili vzájomnú spoluprácu za veľmi dôležitú a vyjadrili sa, že radi budú pokračovať v spolupráci so Slovenskom.
Erik Tomáš pripomenul, že dôležitú podporu Slovensku poskytuje Európska únia. „Aj v rámci rôznych eurofondových projektov sme pomohli napríklad slovenským paralympionikom. Sú to nezlomní ľudia, ktorí v rámci projektu Sme si rovní pracujú ako sociálni motivátori, ktorí inšpirujú ďalších, ktorým sa stala podobná nešťastná udalosť,“ hovorí.
Prínosy športu a problémy s inklúziou
Predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš je 33 rokov na vozíku, ale reprezentoval Slovensko v parastolnom tenise a hovorí, že vďaka športu prešiel po celom svete, takže môže porovnať aj prístup k zdravotne znevýhodneným v rôznych krajinách.
„Nie sme veci. Sme ľudia, ktorí v prvom rade potrebujú zmenu prístupu a myslenia. V tejto oblasti priniesol zlepšenie práve Dohovor. Vďaka nemu máme aj komisárku, ktorá postavila výborný základ, aby sa tieto témy dostávali na potrebné miesta,“ hovorí Riapoš o Zuzane Stavrovskej, ktorá zastáva post komisárky od jeho vzniku v roku 2015.
V roku 2020 Medzinárodný paralympijský výbor spustil najväčšiu kampaň „Super. Human.“ (Super. Človek.) Tá sa sústredí na ľudský aspekt športu zdravotne znevýhodnených, ich ťažkosti aj odhodlanie, nielen ich schopnosti „superčloveka“. Kampaň podľa Riapoša upozorňuje národné entity na to, že ľudí so zdravotným postihnutím pribúda. Preto je nevyhnutné zamyslieť sa nad aktuálnosťou Dohovoru a z neho vyplývajúcich zákonov aj nad tým, či ponúkajú ľudský rozmer zapojenia ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Oceňuje, že Tomáš aj ďalší ministri hľadajú riešenia, no neodpustil si aj kritiku. „Minister školstva (Tomáš Drucker z Hlasu-SD, poznámka redakcie) nevie, koľko telocviční na Slovensku je bezbariérových. Ako chcete robiť inkluzívne Slovensko, keď deti s hendikepom nemajú prístup k telesnej výchove?“ pýta sa paralympionik Riapoš, „Ak obmedzíte ľudí so zdravotným znevýhodnením v telesnej kultúre, nebudete vedieť medzi nimi vychovávať kultúrnu spoločnosť, lebo sú obmedzené ich práva vykonávať pohybové aktivity.“ Cieľom je podľa neho zapájať týchto ľudí do systému a priniesť im nádej.
Niektoré práva sú nevymožiteľné
Aj riaditeľka Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením Monika Fričová si myslí, že v napĺňaní práv osôb so znevýhodnením na Slovensku určite nastal posun. Povedala, že sa to vďačia komisárke, s ktorou sa spoločne zúčastňujú na rokovaniach, aj viacerým rezortom. Okrem ministerstva práce sú to aj rezort školstva a zdravotníctva. Stále však je čo zlepšovať.
„Platforma rodín má na Slovensku 60 ľudí, prevažne dobrovoľníkov, ktorí zbierajú podnety osôb a rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Momentálne je podnetov viac ako 8200,“ pripomenula. Vyplýva z nich, že v krajine ešte stále niektoré články Dohovoru nie sú napĺňané.
„Je to napríklad reálna vymožiteľnosť práva na inkluzívne vzdelávanie – tie deti zatiaľ nemajú v školách toľko priestoru, koľko by si zaslúžili. Ďalej nedostupnosť podpory vývinu detí so zdravotným znevýhodnením. Často to rodičov stojí veľa peňazí a keď na to nemajú, dieťa stráda,“ hovorí Fričová. Ďalším problémom sú nedostupné terapie alebo sociálne služby.
„Momentálne máme vážne obavy v súvislosti s návrhom novely ústavy, ktorá ide v parlamente do druhého čítania a hovorí, že v kultúrno-etických otázkach môže byť slovenské zákony nadradené medzinárodným dohovorom. Obávame sa, že napríklad iná vláda by si pojem kultúrno-etické otázky mohla vysvetliť inak a urobiť škrty v zákonoch, ktoré zaručujú aj napĺňanie práv osôb so zdravotným postihnutím,“ vyhlásila riaditeľka Platformy rodín.
Na konferencii v diskusnom paneli ľudia s rôznym druhom zdravotného postihnutia prezentovali svoje jedinečné skúsenosti. Tiež predstavili rôznorodú činnosť svojich občianskych združení aj formou viacerých umeleckých vystúpení. V závere konferencie boli ocenené združenia, ktoré sa svojou prácou a aktivitami najviac zasadili za šírenie myšlienok Dohovoru a ich uplatňovanie v praxi.
