Európa čelí paradoxu v oblasti rakoviny. Neustále prichádzajú nové prelomové terapie – cielená liečba, imunoterapia ocenená Nobelovou cenou či nové pokročilé postupy ako konjugáty protilátka–liečivo (ADC), bispecifické protilátky a CAR-T bunková terapia. Napriek tomu šance pacienta na prežitie stále závisia od toho, kde žije. Podľa novej celoeurópskej porovnávacej správy o onkologickej starostlivosti by sa dalo každý rok predísť až 200-tisíc úmrtiam, keby výsledky vo všetkých krajinách dosiahli úroveň tých najlepších.

Europoslankyňa Romana Jerković (S&D/Chorvátsko) to zdôraznila pri predstavení správy Comparator Report on Cancer in Europe 2025: „Veda nie je hranica. Už teraz máme poznatky a technológie, ktoré dokážu zachraňovať životy. Skutočnou výzvou je zabezpečiť, aby sa tieto pokroky dostali ku všetkým pacientom, bez ohľadu na to, kde žijú a akými zdrojmi disponuje ich zdravotnícky systém.“

„Je neprijateľné, aby šanca pacienta prežiť rakovinu v Európe stále závisela od krajiny, v ktorej žije. Ako vyplýva zo správy IHE Comparator Report on Cancer in Europe 2025, až 200-tisíc životov by sa ročne dalo zachrániť, keby miera prežitia v členských štátoch dosiahla úroveň najlepších krajín,“ uviedla Jerković pre EU Perspectives.

Nerovnaké prežívanie

Správa, ktorú si objednala Európska federácia farmaceutických priemyselných odvetví a združení (EFPIA) a vypracoval ju švédsky Inštitút pre zdravotnú ekonomiku (IHE), ukazuje veľké rozdiely. Päťročné prežívanie dosahuje vo Švédsku 75 percent, no v Poľsku len 51 percent. Od roku 1995 Európska lieková agentúra (EMA) schválila 194 onkologických liekov a 318 indikácií. V roku 2023 tvorila onkológia 29 percent všetkých klinických skúšaní spustených vo svete. Napriek tomu je prístup pacientov stále nerovnomerný.

Jerković upozornila, že vyrovnanie rozdielov si vyžiada viac než len dobrú vôľu. „Aby sme zabezpečili spravodlivý prístup a dostupnosť, potrebujeme spoločné úsilie. Znamená to zosúladiť európske opatrenia s národnými reformami, zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť udržateľné investície do onkológie.“

Pokrok, ale s výhradami

Každý rok je v Európe diagnostikovaných viac ako 3 milióny prípadov rakoviny, čo je takmer o 60 percent viac ako v roku 1995. Rakovina je dnes príčinou takmer každého štvrtého úmrtia. Úmrtnosť sa síce stabilizuje a v 12 z 31 krajín, ktoré skúmal IHE, už začala klesať, no šance na prežitie stále určuje geografia.

Zdravotný ekonóm z IHE Thomas Hofmarcher zadefinoval poslanie Európy v dvoch bodoch: vyliečiť viac pacientov a predchádzať ďalším prípadom rakoviny. Jeho vízia je odvážna – päťročné prežívanie na úrovni 100 percent.

Mohlo by vás zaujímať

Realita však stále závisí od národných systémov. „V Nemecku sú nové onkologické lieky hradené zhruba do 100 dní, ale v Lotyšsku a Litve môže čakanie trvať až 900 dní, pričom v Estónsku, Litve a na Malte nie sú hradené prakticky žiadne,“ uviedol Hofmarcher.

Údaje o využívaní to ešte viac podčiarkujú. Pri rakovine pľúc je v strednej a východnej Európe používanie cielených liekov nízke, výnimkou je Slovinsko. Aj medzi veľkými ekonomikami sú rozdiely – vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve dvojnásobné. Najrýchlejšie zavádzajú liečbu Rakúsko, Švajčiarsko a Francúzsko, kým Lotyšsko, Poľsko a Estónsko zaostávajú. Nerovnosti sa síce za päť rokov znížili z päťnásobku na 3,3-násobok, ale zostávajú výrazné.

Rozhoduje aj financovanie. V roku 2023 sa výdavky na onkologické lieky pohybovali od 31 eur na osobu v Lotyšsku po 195 eur na osobu v Rakúsku. Celkové výdavky na onkologickú starostlivosť sa od roku 1995 viac než zdvojnásobili, no nepriame náklady – strata produktivity – klesli z 97 miliárd na 82 miliárd eur. To znamená, že záťaž na jedného pacienta je stabilná alebo mierne nižšia, čo sa v diskusiách o úhradách často prehliada.

Chýbajúce dáta

Podľa Jerković je slepým miestom Európy nedostatok dát. „Bez presných, porovnateľných a komplexných údajov nemôžeme naozaj pochopiť, kde sa nerovnosti nachádzajú, ani merať dopad našich opatrení. Onkologické registre a dôkazy z reálnej praxe sú kľúčové… Dáta nám tiež umožňujú zdieľať osvedčené postupy medzi krajinami, aby úspech v jednej mohol byť príležitosťou v druhej.“

Hofmarcher obavy potvrdil. Polovica krajín EÚ nezverejňuje údaje o prežívaní ani o vzorcoch liečby. „Bez aktuálnych alebo reálnych dát sa tvorcovia politík pohybujú bez kompasu,“ uviedol.

Rozpočtová politika

Európa už vybudovala rámec – Európsky plán na boj proti rakovine, Misiu pre rakovinu, program EU4Health, nariadenie o hodnotení zdravotníckych technológií (HTA) či Európsky priestor pre zdravotné údaje. No návrh Európskej komisie na ďalší viacročný finančný rámec (MFF) počíta so zdravím bez samostatnej rozpočtovej kapitoly.

Jerković pre EU Perspectives uviedla, že jej cieľom je udržať kontinuitu: „Moja priorita je zabezpečiť, aby pokrok dosiahnutý v rámci Európskeho plánu na boj proti rakovine pokračoval. Podľa návrhu Komisie pre ďalší MFF sa nepočíta s tým, že zdravie bude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu. Napriek tomu budem naďalej bojovať za udržateľné financovanie zdravotníctva zo strany EÚ, najmä pokiaľ ide o väčšie investície do onkologických registrov, dát a výskumu a vývoja inovatívnych terapií.“

Nepokoj cíti aj priemysel. „Vedecký pokrok je obrovský. V príprave je stále množstvo nových liečebných postupov,“ uviedla Coralie Delettre, podpredsedníčka onkologickej platformy EFPIA. Vyjadrila sa, že Európsky plán na boj proti rakovine by mal pokračovať „v nejakej podobe“ a že Biotech Act a reforma farmaceutickej legislatívy by sa mali zosúladiť s onkologickou politikou a nájsť uznanie v rámci MFF.

Čo to bude vyžadovať

Odporúčania IHE sú priame. Hodnotenie zdravotníckych technológií by sa malo uplatňovať konzistentne a rozšíriť tak, aby nezohľadňovalo iba rozpočty plátcov, ale aj spoločenskú hodnotu – vrátane produktivity a záťaže opatrovateľov.

Diagnostika musí byť financovaná a štandardizovaná – od sekvenovania novej generácie po tekuté biopsie – aby žiadny pacient nezostal bez testu len preto, že je neúmerne drahý.

Je potrebné odstrániť rozdiely v úhradách: dohody o riadenom vstupe, spoločné klinické hodnotenia v EÚ a flexibilnejšie schvaľovacie postupy by mohli skrátiť čakanie z rokov na mesiace. A krajiny musia zverejňovať údaje o prežívaní a liečbe – inak budú „plávať bez kompasu“.

Politika solidarity

Jerković zdôraznila, že tu nejde len o zdravie, ale aj o európsku identitu. „Každý pacient v Európe si zaslúži rovnakú šancu profitovať z inovácií, nech je kdekoľvek v EÚ.“

Pre EU Perspectives dodala: „Verím, že je rovnako dôležité pokračovať vo zvyšovaní povedomia tým, že poskytnem inštitucionálnu platformu ľuďom z onkologickej komunity, aby mohli vyjadriť svoje potreby. Budem ďalej organizovať a podporovať podujatia v Európskom parlamente, ktoré spoja pacientov, zdravotníkov, výskumníkov a politikov, aby ich skúsenosti a potreby boli vypočuté a premietnuté do politiky EÚ.“

Jej záverečná výzva vystihla podstatu: „Zaviažme sa k princípu, že veda má slúžiť každému občanovi rovnako… Rakovina nečaká, a tak by sme nemali ani my. Spoločne môžeme vytvárať príležitosti, ktoré nielen ocenia inovácie a dáta, ale aj prinesú výsledky pacientom – tým, ktorí ich najviac potrebujú.“

Zhrnutie: Európe nechýbajú prelomové objavy v liečbe rakoviny. Chýba jej kapacita, súdržnosť a financie. Nadchádzajúci rozpočtový cyklus preverí, či lídri dokážu premeniť vedu na záchranu životov.

Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.