Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) až 84 percent zdravotníkov pravidelne zažíva výraznú fyzickú a psychickú únavu. Jeden z troch zdravotníkov priznáva, že únava a vyčerpanosť ovplyvňujú kvalitu jeho rozhodovania. Vyčerpanie znižuje koncentráciu a môže viesť k menším chybám, ale aj závažným medicínskym pochybeniam. Pripomenuli to viaceré odborníčky pri príležitosti dnešného (17.9.) Svetového dňa bezpečnosti pacientov.
Na Slovensku je téma únavy zdravotníkov a jej dôsledkov stále tabuizovaná. K dispozícii sú len čiastkové dáta. Najväčším problémom v zdravotníctve je nedostatok personálu, predovšetkým sestier. Slovenské sestry, ale aj lekári, záchranári a ďalší zdravotníci sa tiež sťažujú na únavu, ktorá je spôsobená viacerými faktormi.
Zdravotníci musia držať spolu
„Niekedy zaváži aj to, že vykonávajú profesiu nad rámec svojich kompetencií. Tým, že je málo zdravotníkov, musia sa navzájom zastupovať. Zdravotníci sú v nemocnici často neúmerne dlho, dlhšie ako pripúšťa zákonník práce,“ povedala pre Zdravotnícky denník Zuzana Katreniaková z Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.
Dodala, že je potrebné budovať spolupatričnosť medzi jednotlivými zdravotníckymi povolaniami. „Musia vnímať, že sú jeden tím, majú spoločný cieľ a komunikovať aj s inými zdravotníckymi tímami,“ myslí si Katreniaková.
Predsedníčka občianskeho združenia Práve preto Martina Antošová hovorí, že toto združenie založili práve preto, aby aj na Slovensku spustili kampaň Európskej nadácie pre bezpečnosť pacientov (EUPSF) World patient safety day, ktorá oficiálne začína práve dnes. Cieľom osvetovej kampane „Vyčerpaní? Spolu proti únave! Zdravotníci sú tiež ľudia“ je otvoriť verejnú diskusiu o únave zdravotníkov, ako kľúčovom faktore, ktorý ovplyvňuje kvalitu a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti. Vyústením tejto diskusie má byť návrh konkrétnych krokov na zlepšenie pracovných podmienok zdravotníkov na Slovensku.
„Niekoľko rokov som pracovala na oddelení akútnej medicíny, potom som prešla do akademickej sféry a v noci som ako sestra som robila na oddelení spánkovej medicíny. Okrem toho mám doma prácu ako žena – matka. Takto som fungovala štyri roky a bolo to neskutočne únavné – malo to dopad na moje zdravie aj rodinu,“ priblížila Antošová na tlačovej konferencii. Zdravotníci sú podľa nej vyčerpaní z rôznych vecí, no prím hrajú zlé pracovné podmienky, nevyhovujúce pracovné prostredie a stres. V Európskej únii bude podľa údajov z minulého roka do roku 2030 chýbať 4,1 milióna zdravotníckych pracovníkov.
Mohlo by vás zaujímať
Na Slovensku sa počet lekárov blíži k európskemu priemeru, no problém je v ich distribúcii. V niektorých regiónoch by ste isté odbornosti hľadali márne. Pokiaľ ide o sestry, ich počty sú výrazne nižšie. Na Slovensku chýba takmer 14-tisíc sestier, ale málo je aj záchranárov a zástupcov ďalších profesií.
Únava môže zabíjať
Podľa odborníčok je v krajine pomerný nadbytok absolventov lekárskych fakúlt, no výrazný nedostatok absolventov ošetrovateľstva a ďalších nelekárskych zdravotníckych odborov. K štatistikám je však ťažké sa dopátrať, preto sa nedajú zistiť reálne čísla o tom, koľko máme laborantov, fyzioterapeutov a iných.
Miroslava Čikkelová, generálna tajomníčka EUPSF, teda nadácie, ktorá stojí za Svetovým dňom bezpečnosti pacientov, hovorí, že národné tímy všetkých krajín zapojených do projektu presne zisťujú, aká je v jednotlivých krajinách situácia a kde sú medzery.
„Všetci účastníci systému musíme spoločne hľadať riešenia a veci, ktoré môžeme začať meniť. Určite treba začať s tou komunikáciou ako to spravili aj v Rumunsku alebo Chorvátsku. Veľmi úzko s nimi spolupracujeme,“ povedala pre Zdravotnícky denník o krajinách, z ktorých si Slovensko môžeme zobrať príklad.
„Otvárame tému, rozprávame sa s médiami a organizujeme kongresy a konferencie. Čo sa týka riešení, chceme pracovať práve na tej podpore zdravotníkov medzi sebou. Prvý, komu sa zdravotník zdôverí, keď urobí nejakú chybu alebo keď sa cíti zle, je kolega zdravotník,“ priblížila Čikkelová aktivity kampane a vnímanie problémov zdravotníckymi pracovníkmi.
Kampaň stojí na fakte, že systém, v ktorom sú zdravotníci permanentne unavení, ubližuje pacientom aj im samotným. „Snažíme sa zlomiť začarovaný kruh. Musíme nastaviť systém tak, aby chránil aj zdravotníkov,“ hovorí spomínajúc prípady únavy zdravotníkov s tragickými následkami ako napríklad lekára, ktorý po ceste zo služby zaspal za volantom a zabil sa. Kampaň Fighting fatigue together (Bojujme proti únave spolu) naštartovali v Anglicku v roku 2018 kvôli príbehom ako tento a podobné.
To najcennejšie, čo zdravotníctvo má
„Dôležitá je práca na národnej úrovni. To, že zdravotníci sú unavení, sa na Slovensku aj inde stále normalizuje. Preto otvorene hovoríme o únave medzi zdravotníkmi a prepájame aktivity aj s inými sektormi, kde je už komunikácia o únave lepšie podchytená,“ povedala zástupkyňa EUPSF napríklad o letectve, kde únava tiež môže mať tragické následky. Na Slovensku kampaň vedú Martina Antošová a Zuzana Katreniaková a EUPSF im podľa Čikkelovej poskytuje podporu.
„Prepájame to cez našu nadáciu s iniciatívami, ktoré existujú v iných krajinách, aby bola implementácia rýchlejšia a snažíme sa motivovať zdravotnícke zariadenia, aby začali budovať peer support a celkovo o tom komunikovať,“ hovorí Čikkelová pre Zdravotnícky denník.
„V prvom rade to treba otvoriť ako tému a v druhom rade si manažmenty musia uvedomiť, že personál, teda zdravotníci, sú to najcennejšie, čo majú. Tí zdravotníci mnohí presne vedia, čo treba urobiť, aby sa im pracovalo lepšie – najjednoduchšie je začať ich počúvať.“
Súhlasí s Katreniakovou v tom, že dôležitá je spolupráca a spolupatričnosť medzi rôznymi zdravotníckymi profesiami, čo sa ukázalo aj na príklade z Rumunska. „Rumunská komora zdravotných sestier uviedla, že najlepšie by im pomohlo zlepšenie komunikácie medzi tímom lekárov a sestier. Keď oddeľujeme pracovníkov medzi sebou, prispieva to k obrovskému vyčerpaniu. Zdravotníci samotní musia pochopiť, že musia začať fungovať ako tím. Keď sa budú medzi sebou otvorene rozprávať, spolupracovať, pripustia, že každý článok má svoje problémy a budú hľadať, ako to môžu spoločne riešiť, tak to je prvý krok k zlepšeniu celého systému,“ zhrnula.
Práve preto vznikol aj dokument Time to act, ktorý zobrazuje vyčerpanie ako hlavný faktor krízy zdravotníckej pracovnej sily. Vyzýva krajiny, aby sa pozreli na zdravotníkov ako to najcennejšie, čo zdravotníctvo má. Nie sú to nové budovy ani technológie.
Vykazovanie chýb nefunguje
Martina Antošová poukázala na to, že prieskum medzi sestrami v Európe, realizovaný minulý rok, odhalil, že veľa unavených sestier, sa zúčastnilo udalosti s vážnymi následkami pre pacienta. „Unavený človek stráca koncentráciu, je náladový, nervózny, nesústredený, podráždený, neochotný, v strese, agresívny… Potom dochádza k medicínskym chybám a má to aj ekonomické dosahy,“ tvrdí.
Podľa WHO môžu nastať chyby v medikácii, diagnostické chyby, chirurgické chyby, keď lekár napríklad operuje na nesprávnom mieste, pády pacientov z postele, preležaniny, nozokomiálne infekcie, ale aj zlyhania v komunikácii s pacientom, chyby v terapii a iné.
Na Slovensku bolo do roku 2021 povinné hlásiť medicínske chyby na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale podľa Antošovej sú dáta o hláseniach nepoužiteľné. Od roku 2022 sa chyby vykazujú priamo na ministerstvo zdravotníctva, ale výsledok je podobný. Príkladom dobrej praxe je podľa nej elektronický systém Patient Safety Authority (PSA), ktorý funguje v USA. „Nechceme perzekuovať, ale odstrániť chyby. Treba niečo robiť, aby sa zdravotníci nebáli povedať, že chyby vnímajú,“ tvrdí Antošová.
Zuzana Katreniaková z Lekárskej fakulty UPJŠ povedala, že zvýšenie povedomia o tomto probléme aj medzi zdravotníkmi aj verejnosťou nie je možné zo dňa na deň.
„Ale máme nádej, že postupné kroky prinesú nejakú zmenu. Preto chceme pracovať aj na tom, aby sme si situáciu lepšie zmapovali, zozbierali dáta a mali obraz o súčasnej situácií. Tiež sa zamerať na konkrétne zdravotnícke organizácie, ktoré budú mať záujem sa vzdelávať v tejto oblasti a uskutočniť pilotné projekty, komunikovať na odborných fórach,“ dodala s tým, že na Slovensku stále chýba jednotná stratégia na monitorovanie bezpečnej starostlivosti o pacientov.
Hlásenie pochybení je navyše stigmatizované. Zdravotníci sa obávajú straty zamestnania a zároveň neexistujú systémy ani podporné programy, ktoré by systematicky riešili ich únavu a vyčerpanie.
Zdravotníkov je menej a sú viac unavení
„Únava nesmie byť tolerovaná ako normálna súčasť práce v zdravotníctve. Musí sa riešiť transparentne, odborne a systémovo. Len tak sa podarí zmeniť zdravotníctvo nielen pre tých, ktorí v ňom pracujú, ale aj pre tých, ktorí sa naň každý deň spoliehajú,“ hovorí Katreniaková. „Zdravotníci nemajú byť hrdinami, ktorí vyhoria potichu. Únavu musíme prestať ticho tolerovať – a začať ju riešiť otvorene, spoločne a odvážne,“ dodáva s tým, že veľké bremeno únavy spočíva aj na pracovníkoch v sociálnych službách.
Dostupné dáta o tejto oblasti na Slovensku sú len čiastkové. Zväčša sú to prieskumy z akademického prostredia. Ukazujú problémy s vyhorením u sestier, ale aj u záchranárov či psychiatrov. O počtoch ľudí, u ktorých ešte problémy neprepukli, ale už nastupujú isté varovné signály, pritom ani nevieme.
Minulý rok sme v Zdravotníckom denníku informovali o prieskume INESS Menej zdravotníkov, viac chorých, ktorý upozornil, že dopyt po zdravotnej starostlivosti bude rásť. Hoci veľkosť populácie sa do roku 2030 výrazne nezmení, meniť sa bude jej štruktúra. Čoraz väčší podiel na populácii budú mať ľudia vo vyššom veku, ktorí sú chorľavejší. Analytik Matej Bárta zmapoval scenáre počtu jednotlivcov vo veku 70 a viac rokov pripadajúcich na jedného lekára a zhodnotil, že bez systematických zmien ponuka zdravotnej starostlivosti nebude stíhať dopytu. Teda pacient bude čakať dlhšie a lekár so sestrou naňho budú mať menej času.
Musia si pomôcť sami?
Výkonná riaditeľka Ligy za duševné zdravie Ľudmila Jakubíková tvrdí že hoci povedomie o tom, aké dôležité je starať sa o duševné zdravie, sa v spoločnosti zvyšuje, u zdravotníkov sa o tom vôbec nehovorí. „Zdravotníci si majú pomôcť sami, ale oni majú dosť práce so svojou vlastnou špecializáciou. Chýba nádej na zmenu, keďže v práci vidia, že takmer všetci ich kolegovia sú rovnako unavení. Chýba aj reforma systému, keďže v starostlivosti o duševné zdravia sa zatiaľ sa nič konkrétne neurobilo,“ tvrdí s tým, že rôzne aktivity sú robené nesystémovo, len rôznymi združeniami a dobrovoľníkmi.
„Dnes má podľa konzervatívnych odhadov každý štvrtý človek nejaké problémy alebo výzvy súvisiace s duševným zdravím. Zdravotníkov bude takých ešte viac. Preto by sa mal klásť väčší dôraz na komunitné služby v tejto oblasti. Až tie najťažšie prípady, ktorých je asi 10 percent, majú končiť u psychiatra,“ hovorí Jakubíková. Ako výzvy označuje naučiť sa rozpoznávať krízy vedúce k problémom s duševným zdravím, správne nasmerovať ľudí, ktorých ohrozujú, a prispôsobiť pracovné prostredie tak, aby v ňom ľudia, ktorých duševné zdravie už je ohrozené, vedeli fungovať.
Nedostatok zdravotníkov a ich chronické preťaženie totiž vedú k zhoršenej prístupnosti zdravotnej starostlivosti. Pacienti čakajú dlhšie na vyšetrenia aj operačné zákroky, čo zároveň zvyšuje tlak na existujúci personál, ktorý musí denne zvládať rastúci počet pacientov, avšak s obmedzenými kapacitami.
Hodiny nudy a sekundy hrôzy
„Chronická únava znižuje pripravenosť lekárov riešiť nečakané situácie a náhle komplikácie, predlžuje reakčný čas a zvyšuje riziko chybného úsudku a nesprávneho postupu. Chronická únava narúša mechanizmy psychohygieny a aktívneho relaxu a spúšťa začarovaný kruh frustrácie, ktorý končí úplným vyhorením a odchodom zo zamestnania,“ vysvetľuje Andrea Letanovská, primárka Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave.
Anestéziológovia a intenzivisti starajú sa o najkrehkejších pacientov – ľudí po úraze, s ťažkou chorobou alebo v anestézii, teda v stave, keď im vedome vyradia niektoré životné funkcie. Predovšetkým vedomie a vo väčšine prípadov aj dýchanie. Nejde teda o spánok, ale o riadenú kómu. Preto treba pracovať veľmi precízne. „Hovoríme, že v našej práci sú hodiny nudy, respektíve rutiny, a sekundy hrôzy. Pacienta musíme stále pozorne sledovať,“ upozorňuje Letanovská.
Jedným zo základných dokumentov lekárskej etiky je Helsinská deklarácia, ktorá bola schválená v roku 1964. Svojou úpravou v roku 2010 priniesla praktickejšie nástroje. „Jej súčasťou je to, že pacient má právo na bezpečnú starostlivosť, a aby zdravotníci podávali čo najlepší výkon, na to sa musia sami cítiť v poriadku“ priblížila primárka z NOÚ. Podľa nej by sa mnohým chybám dalo predísť, keby zdravotníci neboli unavení, nemuseli riešiť viac vecí naraz a podobne. Dodala, že treba zaviesť kultúru bezpečnosti na pracovisku tak ako ju definuje OECD.
Komunikácia je kľúčová
Únava, nekvalitný spánok, krátke prestávky a v dôsledku to, že zdravotníci chodia neoddýchnutí do práce, vedie k tomu, že sú nevrlí a nemajú čas na pacienta. Vyčerpaný zdravotník nemá dostatok empatie a trpezlivosti na adekvátnu komunikáciu s pacientom, čo je častým zdrojom nespokojnosti pacientov a ich blízkych.
„Lekári sa dlho nevzdelávali v oblasti komunikácie. Pacient a jeho blízki nevedia posúdiť zdravotnú starostlivosť, ale vedia posúdiť komunikáciu lekára. Najčastejšie sa sťažujú práve na to, že bola nevhodná,“ hovorí Letanovská tým, že komunikácia je kľúčová. Pacientovi treba vysvetliť čo a prečo sa s ním deje, čo má a nemá robiť. Unavený zdravotník však ako prvé deprioritizuje komunikáciu.
Aj dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Juraj Payer v rozhovore pre Zdravotnícky denník povedal: „Pravda je, že pacient veľmi nedokáže posúdiť odbornosť lekára, ale cíti to, ako sa k nemu správa.“
Ku kampani sa pripája aj Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP). Jej prezidentka Mária Lévyová vysvetľuje: „Som sestra aj pacient. Ako sestra si uvedomujem, že keď ja nevládzem, ako na tom je pacient? Udiali sa aj pozitívne zmeny, napríklad zavedenie personálnych normatívov, ktoré sme do roku 2008 nemali. Je dobré, že máme aj štandardné diagnostické a terapeutické postupy, no ak ich v niektorých prípadoch nedokážeme uplatniť v praxi, niečo sa deje,“ hovorí s tým, že treba pripraviť stratégiu plánovania, stabilizácie a motivácie ľudských zdrojov v zdravotníctve a následne konkrétne kroky pre jej napĺňanie.
Neškandalizovať chyby
Podľa Martiny Antošovej treba konkrétne otvoriť komunikáciu o téme, zamerať sa na kultúru bezpečnosti, nie kultúru mlčanlivosti na pracovisku a budovať dôveru, aby sa zdravotníci nebáli chyby nahlasovať. Teda neškandalizovať ich. Počet nahlásených chýb stúpa, ale počet závažných chýb klesá, čo podľa Antošovej značí, že zdravotníci a zdravotnícke systémy sa z toho vedia poučiť. Zdravotníkov tiež treba vzdelávať o únave, aby vedeli aj to, čo majú robiť, keď nevládzu.
K podpore tejto iniciatívy sa môžu pridať nielen subjekty pôsobiace v sektore zdravotníctva, vyššie územné celky, pacientske organizácie, odborné profesijné združenia a organizácie, ale aj jednotlivci. Memorandum, ako aj ďalšie informácie o kampani sú dostupné na webe www.spoluprotiunave.sk.
