Lekárske odborové združenie (LOZ) upozorňuje, že vláda namiesto hľadania úspor v samotnom zdravotníctve pristupuje k zvýšeniu zdravotných odvodov zamestnancov. Podľa návrhu, ktorý 9. septembra predstavil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), sa odvody zvýšia o jeden percentuálny bod. Tento krok má priniesť zdravotným poisťovniam dodatočné príjmy vo výške 358 miliónov eur.
Podľa LOZ však ide o riešenie, ktoré sa dotkne všetkých poistencov, pričom systémové nedostatky hospodárenia ostávajú nepovšimnuté. Nie je isté, či poisťovne dodatočné peniaze skutočne použijú na zdravotnú starostlivosť.
Úspory sú možné aj bez vyšších odvodov
LOZ pripomína, že už minulý rok pri predchádzajúcej konsolidácii upozornilo na dokument Revízia výdavkov na zdravotníctvo (2022), vypracovaný v spolupráci ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií. Podľa tejto analýzy bolo možné v roku 2024 dosiahnuť úsporu vo výške 241 miliónov eur a v roku 2025 až 308 miliónov eur bez toho, aby sa negatívne ovplyvnila dostupnosť alebo kvalita zdravotnej starostlivosti.
Tieto úspory sa mali dosiahnuť napríklad centrálnym obstarávaním liekov, optimalizáciou cien a objemu vyšetrení či dôsledným uplatňovaním povinnosti poisťovní hradiť nemocniciam minimálne oprávnené náklady.
Peniaze končia u finančných skupín
Podľa LOZ ide o oblasti, kde dochádza k „úniku“ peňazí poistencov. Namiesto toho, aby zostali v zdravotníctve pre pacientov, môžu tieto financie končiť na účtoch finančných skupín.
„Je zarážajúce, že vláda ani tento rok neurobila kroky na odstránenie týchto únikov. Kvôli konsolidácii pôjde ešte viac peňazí do biznisového systému finančných skupín,“ uviedol predseda LOZ Peter Visolajský.
Kto získa na vyšších odvodoch?
Odborári pripomínajú aj zistenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten upozornil, že v prípade spravodlivého nastavenia platieb by museli súkromné poisťovne Dôvera a Union za rok 2023 doplatiť nemocniciam približne 53 miliónov eur. Naopak, štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) by v rovnakej výške uhradila menej, štát by tak ušetril 53 miliónov eur.
„Pýtame sa, komu skutočne pomôže 358 miliónov eur navyše pre zdravotné poisťovne? Pacientom, alebo ziskom súkromníkov?“ uviedol Visolajský.
Mohlo by vás zaujímať
LOZ žiada vládu o zmenu
Odborári dúfajú, že vláda ešte svoje návrhy upraví. Podľa nich musí byť konsolidácia postavená na reálnych úsporách, nie na ďalšom zaťažovaní občanov.
„Nutnosť konsolidácie nesmie byť zámienkou na väčší únik financií cez súkromné poisťovne. Vláda musí urýchlene prijať opatrenia na obmedzenie abnormálneho biznisu v slovenskom zdravotníctve,“ zdôraznil Visolajský.
Vyššie odvody zasiahnu živnostníkov aj zdravotne postihnutých
Ako sme už uvádzali v tomto texte: Podnikatelia si priplatia, zamestnancom klesne čistá mzda. Štát zvýši zdravotné odvody, zvýšenie odvodov sa dotkne nielen zamestnancov, ale aj samostatne zárobkovo činných osôb a zdravotne postihnutých.
Pracujúci budú po novom odvádzať z hrubej mzdy päť percent namiesto doterajších štyroch percent. Zamestnanci by pri hrubom príjme 1 200 eur mesačne bez konsolidačných opatrení v januári dosiahli niečo vyše 936 eur v čistej mzde, po zavedení opatrení klesne približne na 926 eur. Zdravotné odvody sa pritom už zvyšovali od vlaňajšieho januára. Odborníci už vtedy upozorňovali, že ide o krok nesprávnym smerom, keďže Slovensko má dlhodobo vysoké odvodové zaťaženie.
Minimálne zdravotné odvody živnostníkov vzrastú zo 114,30 eura na 121,92 eura mesačne. Živnostníci so zdravotným postihnutím zaplatia po novom 60,96 eura namiesto doterajších 57,15 eura. Podľa údajov pritom až 80 percent podnikateľov v súčasnosti odvádza iba minimálne odvody, takže zvýšenie zasiahne veľkú časť z nich.
Platby za poistencov štátu nestačia
Naďalej problémom zostáva aj nastavenie platieb za poistencov štátu. Hoci sa sadzba zvyšuje z 4,5 na 5 percent, odborníci upozorňujú, že ani to nestačí na pokrytie skutočných nákladov zdravotníctva.
V Českej republike je tento systém považovaný za stabilnejší, pričom sa dlhodobo ozývajú hlasy, že podobný model by mal byť zavedený aj na Slovensku. Analytici navyše pripomínajú, že absencia stropu na zdravotné odvody najviac zasiahne zamestnancov s vyššími príjmami, čo môže oslabiť konkurencieschopnosť Slovenska pri prilákaní kvalifikovaných pracovníkov a investícií.
