Bude posudzovanie nárokov zdravotne znevýhodnených ľudí konečne jednoduchšie? Od začiatku septembra začal platiť zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý bol schválený v novembri minulého roka ako dôležitá súčasť reformy financovania sociálnych služieb. Slovensko sa k zmenám v posudkovej činnosti zaviazalo aj v Pláne obnovy a odolnosti.
Vláda, konkrétne ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, v dôvodovej správe k zákonu vysvetľuje, že cieľom reformy je okrem iného odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov, rýchlejšie a efektívnejšie posudzovanie klienta. Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.
„Hlavným prínosom je, že výkon posudkovej činnosti bude centralizovaný na jeden subjekt – posudzovanie budú vykonávať výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR),“ tvrdí rezort práce. Ide o posudzovanie na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu (teda na úhradu kompenzačných pomôcok ako sú invalidné vozíky, polohovateľné postele, čítacie zariadenia, psy so špeciálnym výcvikom, príspevok na auto a podobne), tiež na sociálne služby ako opatrovanie a osobná asistencia a na sociálne podniky.
Bude sa používať jednotná metodika, ktorá má zjednodušiť postup pre žiadateľa. Reforma sa nedotkne posudzovania invalidných dôchodkov, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, nie ÚPSVaR.
Zdravie verzus sociálna situácia
„Pri reforme posudkovej činnosti sa kladie veľký dôraz na sociálnu posudkovú činnosť a z toho dôvodu bude sociálna posudková činnosť vykonávaná v domácom prostredí klienta po podaní žiadosti klienta na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny a až následne sa bude vyhotovovať lekársky posudok,“ spresnilo ministerstvo. Posudkový lekár bude mať pri vyhotovovaní lekárskeho posudku informácie o klientových potrebách a sociálnej situácii.
V reforme posudkovej činnosti sa zavádza aj inštitút konzília, ktorý má odstrániť prípadné rozpory medzi sociálnym a lekárskym posudkom. Veľakrát sa totiž stávalo, že posudkoví lekári na základe lekárskych správ nejako ohodnotili zdravotný stav človeka, ale už menej dbali na sociálne dôsledky, jeho životnú situáciu a praktické problémy spôsobené zdravotným postihnutím. Funkčné dôsledky podlomeného zdravia, možnosti začlenenia a odkázanosť na pomoc druhých vo veľkej miere ovplyvňujú individuálne predpoklady človeka a faktory jeho rodinného prostredia.
Mohlo by vás zaujímať
Zdravotné postihnutie nie je len súhrn diagnóz
Na účely zákona sa za dlhodobé zdravotné postihnutie považuje stav ktorý znižuje telesné, duševné a zmyslové schopnosti a tak bráni plnohodnotnému a účinnému zapojeniu sa do pracovného života. Ide o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 percent v porovnaní so zdravou osobou.
V súvislosti so zmenou medicínskych kritérií tento zákon priniesol odklon od doterajšej legislatívy. Tá vychádzala zo zoznamu diagnóz a pridelenia istého počtu bodov každej z nich. Na ťažké zdravotné postihnutie sa po novom už nenahliada ako na sumár diagnóz, ale ako na nedostatok telesných, duševných a zmyslových funkcií vyplývajúcich z týchto diagnóz.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako predkladateľ zákona deklaruje, že posúdenie ťažkého zdravotného postihnutia bude výsledkom odborného, komplexného, ale najmä personalizovaného zhodnotenia funkčného dôsledku všetkých ochorení a ich vplyvu na rôzne oblasti života a fungovania.
Sú to telesné, duševné a zmyslové znevýhodnenie, mobilita a orientácie, komunikácia a sebaobsluha. „Pre pomoc hendikepovanej osoby nie je dôležitá diagnóza, ale jej funkčný dôsledok, ktorý jej znemožňuje integrovať sa do spoločnosti alebo má za následok odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby aj v domácom prostredí,“ skonštatoval rezort.
Na základe čoho rozhodnú?
Podľa novely zákona, ktorá platí od septembra, sa konanie o integrovanom posudku začína na základe písomnej žiadosti danej osoby alebo jej zákonného zástupcu. Teda ak osoba požiada o nový príspevok alebo prehodnotenie výšky už poberaného príspevku.
K svojej žiadosti má priložiť dokumenty preukazujúce jej zdravotný stav, teda lekárske nálezy, ďalej vyplnený sebahodnotiaci dotazník a, pokiaľ sa jedná o človeka s mentálnym postihnutím, neurovývinovou poruchou alebo duševnou poruchou, tak aj klinicko-psychologický posudok.
V rámci sociálnej posudkovej činnosti bude sociálny pracovník vypĺňať aj dotazník, ktorý má 36 základných otázok a 31 doplňujúcich otázok. Je inšpirovaný dotazníkom Whodas, ktorý bol vyvinutý Svetovou zdravotníckou organizáciou. Dotazník k sociálnej posudkovej činnosti obsahuje šesť životných oblastí, v rámci ktorých sú uvedené jednotlivé činnosti. Ide o sebaobsluhu, pohyblivosť, domácnosť, pochopenie a komunikáciu, vzťahy s ľuďmi a účasť v spoločnosti.
Zákon ďalej ustanovuje, že konanie o integrovanom posudku sa vo vymedzených situáciách začne aj z vlastného podnetu správneho orgánu. Ide o situáciu, kedy osoba už bola v minulosti posúdená podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti a posudkový lekár určil termín opätovného posúdenia, pretože predpokladal, že dôjde k zmene zdravotného stavu a jeho funkčných dôsledkov. Takto sa overí, či človek naďalej spĺňa podmienky poskytnutia príspevku, či má nárok na preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), parkovací preukaz a ďalšie.
O reakciu sme požiadali organizácie, ktoré združujú ľudí so znevýhodnením, aj komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím. Ich názory, očakávania aj návod, ako po novom postupovať, prinesieme v ďalšom článku.