Zhruba od polovice septembra by malo vypršať povolenie na prevádzku všetkým staniciam vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby na Slovensku. Pôvodne ich mal prevziať víťaz v tendri na stanice záchrannej zdravotnej služby. Ten bol však po upozorneniach opozičných politikov a médií na netransparentnosť a neodbornosť zrušený. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) tvrdí, že už pracuje na riešení situácie. Keďže však niektorým staniciam končí povolenie na prevádzku, rezort im zatiaľ vydáva poverenia na dočasné prevádzkovanie. Doteraz to urobil pri štyroch bodoch záchraniek, ktorým poverenie vypršalo na konci augusta tohto roka.

Od polovice septembra mal sedem staníc vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby zastrešovať nový prevádzkovateľ. Aspoň taký bol pôvodný plán v rámci verejnej súťaže, ktorú na konci mája spustilo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR (OS ZZS SR). Medzičasom bol však tender zrušený. Stalo sa tak potom, ako opoziční poslanci a médiá upozorňovali na neodbornosť, netransparentnosť a dokonca na podozrenia z korupcie.

Poverenie na dočasné prevádzkovanie

Povolenie na prevádzku vyprší 13. septembra ambulanciám vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Banskej Bystrici, Nitre, Poprade, Trenčíne, Žiline a v mestskej časti Košice – Západ. V bratislavskom Ružinove končí povolenie na prevádzku vrtuľníkovej záchranky 19. septembra. Všetkých sedem staníc pritom zastrešuje len jeden poskytovateľ – Air Transport Europe (ATE).

Spoločnosť pre Zdravotnícky denník uviedla, že aktuálne čaká na ďalší postup a stanovisko ministerstva zdravotníctva. „V prípade vyhlásenia nového výberového konania na prevádzku vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby sa oboznámime s jeho podmienkami, na základe ktorých následne prijmeme rozhodnutie o ďalšom postupe.

Naším cieľom je aj naďalej poskytovať kvalitnú, rýchlu a bezpečnú prednemocničnú zdravotnú starostlivosť, ktorá spĺňa najvyššie štandardy urgentnej medicíny. Veríme, že proces výberového konania bude transparentný, odborný a v prospech pacientov, ktorým je táto služba určená,“ tvrdí v stanovisku hovorkyňa ATE Zuzana Hopjaková.

Rezort by podľa doterajších vyjadrení mal prevádzkovateľovi udeliť poverenie na dočasné prevádzkovanie. Šaškove ministerstvo to už urobilo pri štyroch bodoch záchranky, ktorým vypršalo povolenie na prevádzku 29. augusta. Minister to obhajuje tým, že bolo potrebné okamžite vyriešiť otvorenú otázku, čo sa stane so stanicami, ktorých prevádzkovateľom po zrušení tendra uplynie šesťročná licencia. „Poverenie predstavuje samostatný právny titul na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nejde o tzv. predlžovanie pôvodných povolení,“ uvádza pre Zdravotnícky denník rezort zdravotníctva.

Mohlo by vás zaujímať

Rezort sa opiera o zákon

Rezort tvrdí, že predlžovanie poverenia mu umožňuje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho môže poveriť prevádzkou iba taký subjekt, ktorý v čase vydania poverenia je poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby, teda v danom čase má platné povolenie na prevádzkovanie ambulancie. V praxi tak podmienku spĺňa aj prevádzkovateľ vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.

Aj v podmienkach zrušeného tendra sa počítalo s predlžovaním povolenia. „V prípade, že všetky žiadosti podané pre konkrétne sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby budú zamietnuté, ministerstvo zdravotníctva určí poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby a vydá mu poverenie na dočasné prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby pre sídlo, pre ktoré nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Poverenie na dočasné prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby sa považuje za povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,“ uvádza sa v podmienkach.

Podľa Šaška sa v súčasnosti pracuje na definitívnej budúcej podobe prevádzky záchranných staníc. „Riešením týkajúcim sa systému záchrannej zdravotnej služby sa minister zdravotníctva intenzívne zaoberá a bude predmetom ďalších rokovaní koaličných partnerov,“ dodáva ministerstvo. V hre je aj to, že všetky prevezme štát. V súčasnosti ich zastrešuje asi polovicu, ide však len o klasické stanice s vozidlami záchrannej služby.

Pochybenia boli aj pri vrtuľníkoch

V zrušenom tendri na záchranky sa hľadal nový prevádzkovateľ aj pre vrtuľníkové ambulancie. Išlo celkovo o sedem staníc vrtuľníkovej záchrannej služby. Predseda opozičnej strany Sloboda a solidarita (SaS) Branislav Gröhling a expert SaS na zdravotníctvo Tomáš Szalay po vyhlásení tendra tvrdili, že podmienky výberového konania na ambulancie vrtuľníkov sú nastavené tak, aby vopred vylúčili všetkých potenciálnych konkurentov súčasného poskytovateľa, vrátane tých, ktorí by službu „dokázali poskytovať lacnejšie a kvalitnejšie“.

Podľa Szalaya je totiž možné získať osvedčenie leteckého prevádzkovateľa len na základe zmluvy s ministerstvom zdravotníctva. Podľa neho sa však podpisuje až po tom, ako vyhrá tender. Poslanec poukázal na to, že podmienka sa podľa tendra nedá splniť alternatívne, osvedčením z inej krajiny.

Prevádzkovateľ vrtuľníkových ambulancií ATE toto tvrdenie namietal. „Vo zverejnených podmienkach výberových konaní sa nikde neuvádza, že by uchádzač musel byť držiteľom slovenského osvedčenia leteckého prevádzkovateľa. Výberové konanie je otvorené pre všetkých držiteľov platného AOC vydaného členským štátom Európskej únie (EÚ),“ uviedla v archívnom stanovisku spoločnosť ATE s tým, že vlastníctvo osvedčenia leteckého prevádzkovateľa nie je viazané ani nijak podmienené zmluvou s ministerstvom zdravotníctva, pričom podmienky jeho udelenia stanovujú európske letecké predpisy.

Paušál viac ako 80 miliónov eur

Každý uchádzač mal v tendri preukázať personálne zabezpečenie, projekt stratégie a rozvoja záchrannej služby na šesť rokov, doklad o vlastníctve či prenájme techniky alebo vinkuláciu finančných prostriedkov – minimálne 150-tisíc eur na jednu pozemnú posádku a desať miliónov eur na vrtuľník. Aj to bola podľa Szalaya likvidačná podmienka pre každého iného než aktuálneho poskytovateľa.

Za prevádzkovanie len jednej stanice by mal prevádzkovateľ dostávať paušálnu sumu na úrovni 160-tisíc eur mesačne bez toho, aby musel vrtuľník vzlietnuť. K tomu sa preplácajú aj reálne nalietané minúty záchranárskych vrtuľníkov. Len na paušálnych platbách by tak mal prevádzkovateľ všetkých vrtuľníkových staníc za šesť rokov získať viac ako 80 miliónov eur.

Stanovisko ministerstva zdravotníctva v tomto spore sa snažil ešte začiatkom leta získať aj Zdravotnícky denník. Rezort však na otázky v tom čase nereagoval.