Slovensko čelí vážnej kríze v oblasti duševného zdravia detí. Najnovšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) odhalila, že v školách chýbajú psychológovia, jasné pravidlá aj komplexné dáta. V niektorých okresoch nemali školského psychológa vôbec, inde na jedného odborníka pripadalo viac ako 3-tisíc žiakov.
Alarmujúce dáta o deťoch
Podľa americkej asociácie školských psychológov by mal jeden odborník pripadať maximálne na 500 žiakov. Slovenský priemer bol však v roku 2024 až 710, pričom normu spĺňalo len 13 okresov. Okresy Levoča, Snina a Medzilaborce nemali školského psychológa vôbec.
Dáta zo štúdií potvrdzujú, že situácia je kritická, 20 percent detí vo veku 13 až 15 rokov je v riziku depresie, tretina nehodnotí svoj život pozitívne, 67 percent má problémy s koncentráciou či správaním a štvrtina dievčat vykazuje známky porúch príjmu potravy.
Pandémia odkryla slabiny systému, chýbajú odborníci aj financie
Pandémia Covid-19 ešte viac prehĺbila problémy. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) vzrástol počet hospitalizovaných tínedžerov a zvýšil sa aj počet samovrážd u detí do 19 rokov. Na krízovej linke IPčko v roku 2021 zaznamenali až 97-percentný nárast kontaktov súvisiacich so sebapoškodzovaním, pričom najvýraznejší skok nastal u detí vo veku 10 až 14 rokov.
Prieskum NKÚ ukázal, že tri štvrtiny škôl potrebujú obsadiť nové odborné pozície, no bránia im finančné limity a nedostatok pracovníkov. Takmer každá škola bez psychológa deklarovala, že túto pozíciu potrebuje okamžite.
Problémom sú aj nejasné kompetencie, mnohé preventívne aktivity vykonávajú ľudia bez dostatočného vzdelania. „Ak túto tému nebudú mať v rukách odborníci, hazardujeme s detskými dušami a budúcnosťou mladých,“ upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Mohlo by vás zaujímať
Nedostatok dát brzdí riešenia
Kontrolóri kritizujú, že Slovensko nemá komplexné dáta o stave duševného zdravia detí ani o fungovaní školských podporných tímov. Národný projekt Dáta má priniesť prvý ucelený zber údajov až v roku 2027. Dovtedy sa politici spoliehajú na čiastkové štatistiky, ktoré nepostačujú na účinné reformy.
Na podporu duševného zdravia detí išlo podľa NKÚ v rokoch 2023 až 2025 vyše 351 miliónov eur, dve tretiny zo štátneho rozpočtu a zvyšok z eurofondov. Ministerstvo školstva však nedisponuje údajmi, ako sú tieto zdroje rozdelené a aké úväzky odborníci reálne majú. Základným problémom je aj nízky plat školských psychológov, približne 1 300 eur mesačne, čo odrádza mladých ľudí od štúdia psychológie či špeciálnej pedagogiky.
Program Balans prináša nádej
Popri kritických zisteniach existujú aj pozitívne iniciatívy. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) predstavil program Balans, ktorý sa zameriava na univerzálnu prevenciu duševných problémov. Jeho cieľom je zapojiť žiakov, učiteľov aj odborníkov do spoločných aktivít.
„Kľúčová je rovesnícka podpora. Študenti objavia svoje kvality a vedia ich šíriť medzi spolužiakov,“ vysvetlil psychológ Mojmír Trebuňák.
Program zahŕňa témy ako zvládanie stresu, sebapoznanie, zdravý životný štýl či riešenie konfliktov. Je dostupný cez portál ePoradenstvo, kde odborní zamestnanci nájdu metodické materiály, videá aj pracovné listy.
Budúcnosť závisí od spolupráce
Absolventi workshopov oceňujú praktickosť programu a jeho prínos pre rovesnícku podporu. „Prevencia je efektívny spôsob, ako sa môžu deti naučiť zvládať stresujúce udalosti či odolávať tlakom okolia,“ uzatvára Darina Mikolášová z VÚDPaP.
Otázkou ostáva, či sa podarí prepojiť podobné projekty s celonárodnou stratégiou a či štát konečne vytvorí jasný a funkčný systém, ktorý zastaví prehlbujúcu sa krízu duševného zdravia detí.
