Ministerstvo zdravotníctva na čele s ministrom Kamilom Šaškom (Hlas-SD) tento týždeň rokovalo so zástupcami pacientskych organizácií o pripravovanej novele zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Cieľom je posilniť transparentnosť, zlepšiť dostupnosť inovatívnej liečby a nastaviť udržateľný model financovania.

Ministerstvo zdravotníctva pripravuje novelu o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, ktorá má zvýšiť transparentnosť v celom procese. Zároveň je cieľom novely zvýšiť dostupnosť a zaručiť zotrvanie najviac používaných liekov na Slovensku.

Aktuálny systém nie je plne funkčný

„Všetci sa zhodneme na tom, že systém tak, ako je dnes nastavený, nie je plne funkčný. Mojím cieľom je posilniť dôveru pacientov v zdravotníctvo a garantovať im férové a predvídateľné pravidlá,“ vyhlásil minister Šaško. Zdôraznil, že diskusia s pacientmi bude pokračovať aj v ďalších fázach prípravy legislatívy.

Ide o krok, ktorý má posilniť stabilitu liekovej politiky a uľahčiť pacientom prístup
k modernej a účinnej liečbe. Aktuálne je novela vo fáze prípravy paragrafového znenia, teda ešte pred spustením legislatívneho procesu.

Okrem pacientskych organizácií sa na úvodnom okrúhlom stole zúčastnili aj odborníci na liekovú politiku z rezortu zdravotníctva, poslankyne Marcela Čavojová (SMER-SD) a Zuzana Matejičková (SMER-SD) či zástupcovia Ligy proti rakovine a Asociácie na ochranu práv pacientov. Ministerstvo plánuje do diskusie zapojiť aj zdravotné poisťovne, lekárov a farmaceutické spoločnosti.

Smer navrhuje presné podmienky pre úhradu výnimkových liekov

Poslanci Smeru Marcela Čavojová, Zuzana Matejičková a Vladimír Baláž predstavili návrh, ktorý by do zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov zaviedol presne definované pravidlá pre úhradu tzv. výnimkových liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Pacient by tak pri splnení podmienok mal právny nárok na ich preplatenie. Úhrada by mala byť možná aj z nového fondu na úhradu vybraných liekov, ktorý vznikne transformáciou z doterajšieho fondu kvality zdravia.

Novela stanovuje sedem podmienok, medzi nimi napríklad preukázaný prínos lieku v klinickom skúšaní či predĺženie prežívania pacientov minimálne o 30 percent, najmenej však o šesť mesiacov. Liek by zároveň nemohol byť nahraditeľný inou medicínskou intervenciou hradenou z verejného zdravotného poistenia.

Mohlo by vás zaujímať

Ak zdravotná poisťovňa žiadosť zamietne, odvolanie by mal v druhom stupni posudzovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Predkladatelia upozornili, že súčasné pravidlá už boli viackrát napadnuté na Ústavnom súde SR a namieta sa ich protiústavnosť.

Pacienti: Čas sa nám míňa

Pacientske organizácie opakovane upozorňujú, že pre administratívne bariéry a zdĺhavé procesy sa k život zachraňujúcej liečbe dostáva len minimum ľudí.

Podľa Platformy pomáhajúcich organizácií trvá priemerne päť rokov, kým sa pacient dozvie správnu diagnózu. Aj potom má len 16 percent z nich prístup k liečbe, ktorá je bežne dostupná v iných štátoch Európskej únie. Na Slovensku pritom inovatívne lieky tvoria iba približne päť percent liekového rozpočtu.

„Ak sa nenarodíte v správnom čase a s lacnejšou diagnózou, systém vám šancu nedá. Čas sa vám jednoducho minie a práve ten pacientom najviac chýba,“ upozornila advokačná manažérka Simona Stískalová.

Slovensko v európskom porovnaní

Slovensko podľa Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) výrazne zaostáva za európskym priemerom. Z nových liekov registrovaných Európskou liekovou agentúrou (EMA) v rokoch 2019 – 2022 bolo u nás vlani dostupných len 17 percent. V Českej republike to bolo približne 60 percent, v Nemecku až 80 až 90 percent.

Podpredseda parlamentného zdravotníckeho výboru Oskar Dvořák (Progresívne Slovensko) v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia pripomínal, že Slovensko má oproti západným krajinám nižší rozpočet na zdravotníctvo a na lieky vynakladá približne 20 percent zdravotníckeho rozpočtu. „Treba nájsť balans medzi tým, čo si krajina môže dovoliť, a tým, kde sú najväčšie medzery v dostupnosti,“ uviedol.

Výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová zdôrazňuje, že systém potrebuje väčšie finančné zdroje, ale aj lepší manažment. „Najnovšie registrované lieky sa k nám dostávajú omnoho neskôr ako do iných krajín. Pacienti však nemajú čas čakať,“ pripomenula.

Osobné skúsenosti pacientov

Problém ilustrujú konkrétne príbehy. Pacient so zriedkavou chorobou Lukáš Hrošovský hovorí, že na diagnostiku čakal 12 rokov a napriek prísľubom sa k potrebnej liečbe stále nevie dostať.

Podobnú skúsenosť má aj Nina Rybárová, ktorá sa k liečbe dostala len vďaka zbierke na platforme Donio. Poisťovňa jej však opakovane odmietla preplatiť ďalšiu žiadosť. „Liečba mi prináša predĺženie a skvalitnenie života. Prepočítavanie podľa vzorcov, či ju schváliť, je cynické,“ povedala.

Aj pacientky združenia Amazonky, ktoré bojujú s rakovinou prsníka, upozorňujú na zdĺhavé schvaľovanie liekov a pocit, že sú pre systém „príliš drahé“. „Prosím, nedovoľme, aby bola druhá šanca pacientkam odopretá. Nejde o diagnózu, ale o matky, dcéry a kolegyne, ktoré chcú žiť plnohodnotný život,“ apeluje predsedníčka združenia Dominika Kormanová.

Priprvovaná novela

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pripravovaná novela zákona má odstrániť neprehľadný systém výnimiek a nastaviť jasné pravidlá. Zároveň má garantovať zotrvanie najviac používaných liekov a otvoriť cestu k rýchlejšiemu vstupu nových inovatívnych terapií.

Pacientske organizácie však zostávajú opatrné. Viacerí pacienti aj advokáti pripomínajú, že o podobných zmenách už v minulosti počuli, ale výsledok zatiaľ nepriniesol zásadný posun. Najbližšie stretnutia s ministerstvom majú ukázať, či tentoraz pôjde o reálne zmeny, ktoré sa dotknú každodenného života pacientov.