Telemedicína je dnes na Slovensku súčasťou legislatívy a otvára lekárom aj pacientom nové možnosti, ako zvládať zdravotnú starostlivosť na diaľku. Odborníci zdôrazňujú, že nejde iba o videokonzultácie či telefonáty, ale aj o sofistikované monitorovanie pacientov v domácom prostredí, vyhodnocovanie údajov a úpravu liečby. Prezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecných lekárov Monika Palušková v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia opisuje konkrétne formy a prínosy telemedicíny, zatiaľ čo medicínsky riaditeľ siete nemocníc Agel Vladimír Dvorový pripomína historické korene, vysvetľuje jej hlavné motívy a poukazuje na potrebu bezpečnosti dát a dôvery pacientov. Hoci telemedicína prináša úsporu času a väčší komfort, odborníci upozorňujú, že nejde primárne o lacnejšie riešenie, ale o efektívnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.

Podľa Paluškovej telemedicína nie je obmedzená iba na ambulancie. „Je v zásade jedno, či komunikuje lekár z nemocnice s pacientom, ktorý má doma nasadený senzor na sledovanie glykémie, alebo ide o ambulanciu. Podstatné je, že lekár dokáže na diaľku skontrolovať údaje a zasiahnuť,“ vysvetľuje.

Ako dopĺňa, výhodou je univerzálnosť – pacient môže komunikovať so svojím lekárom aj z pohodlia domova či záhrady, pričom systém je postavený na jasne definovaných pravidlách, čo môže ktorý zdravotnícky pracovník robiť. „Každý zdravotnícky pracovník presne vie, čo môže, čo smie a kam až môže ísť,“ hovorí Palušková.

Telemedicína podľa súčasnej legislatívy zahŕňa viacero foriem. Ide o videokonzultácie, písomnú komunikáciu cez e-mail alebo SMS, telefonáty, diaľkové testy a monitorovanie údajov. „Pacient a lekár sa vidia, môžu si povedať podstatné veci a urobiť potrebné rozhodnutia. Okrem toho existujú aj telekonzultácie – pacient napíše a lekár posúdi a odpovie,“ dopĺňa prezidentka SVLS.

Dôležitou súčasťou sú aj moderné technológie využívajúce mobilné zariadenia. „Dnes už máme technológie, kde mobilný telefón dokáže zmerať krvný tlak alebo telesnú teplotu. Lekár tak na diaľku dostane relevantné údaje, ktoré pomáhajú rozhodnúť o ďalšom postupe,“ dodáva.

Mohlo by vás zaujímať

Diagnostika a liečba na diaľku

Palušková zdôrazňuje, že telemedicína môže pomôcť najmä pri jednoduchších diagnózach. „Veľkú časť konzultácií tvorí rozhodnutie, či pacient musí navštíviť ambulanciu alebo dokonca nemocnicu. Sú diagnózy, ktoré je možné vyriešiť na diaľku,“ hovorí.

Ako príklad uvádza bežné detské ochorenia. „Typickým príkladom sú nachladnutia v pediatrii. Dieťa má vysokú teplotu a rodič je vydesený. Ak má možnosť konzultovať so svojím lekárom, nemusí ísť hneď na pohotovosť. Lekár vie rozhodnúť, či je nutná osobná návšteva,“ opisuje.

Telemedicína tak podľa nej neznamená zanedbanie starostlivosti, ale efektívnejšie rozhodovanie, kedy je potrebný priamy kontakt a kedy postačí vzdialená konzultácia s využitím dostupných dát.

Historické korene a hlavné motívy telemedicíny

Dvorový pripomína, že myšlienka prenášať zdravotné údaje na diaľku existuje už od počiatkov EKG. „Vynálezcovia EKG veľmi skoro po natočení prvých kriviek skúšali diaľkový prenos na vzdialenosť jedného kilometra. Ešte sa tomu nehovorilo telemedicína, ale podstata bola rovnaká,“ hovorí.

Podľa neho existujú dva hlavné motívy pre rozvoj telemedicíny. Prvým je dostupnosť starostlivosti v odľahlých regiónoch. „V krajinách s veľkými vzdialenosťami ide o to, aby pacient dostal zdravotnú starostlivosť aj tam, kde lekár nie je dostupný. V našich podmienkach má zmysel pre klientov domovov sociálnych služieb či starších ľudí s problémami s mobilitou. Je to komfortnejšie než pacienta voziť sanitkou a čakať v nemocnici,“ vysvetľuje.

Druhý motív súvisí so zmenou paradigmy. „Pacienti nežijú v ambulancii, ale doma. A chceme, aby mali kvalitný život práve tam. Preto je dôležité, aby lekár videl parametre pacienta v domácom prostredí a vedel prispôsobovať liečbu pri chronických chorobách ako hypertenzia, cukrovka, astma či srdcové zlyhávanie,“ dopĺňa Dvorový.

Skôr kvalita, nie lacnejšie riešenia

Dvorový upozorňuje, že hoci existujú štúdie preukazujúce ekonomickú návratnosť, hlavným cieľom však nie sú úspory. „Primárnym motívom je zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti. Keď budeme pacienta častejšie vidieť a mať jeho dáta, budeme vedieť lepšie upravovať liečbu. To vedie k lepšiemu a kvalitnejšiemu životu,“ vysvetľuje.

Z pohľadu zdravotníckeho systému je výhodou efektívnejšie využitie času lekárov. „Ak môžem fyzicky stráviť menej času s pacientom pri rovnakej alebo lepšej kvalite, dokážem vybaviť viac pacientov. V prostredí nedostatku lekárov je to kľúčové,“ dopĺňa.

Podľa neho však netreba očakávať nižšie náklady. „Nebude to lacnejšie. Uchovanie dát a kybernetická bezpečnosť sú obrovské výzvy. Vaše zdravotné dáta sú súčasťou vašej osobnosti a musia byť veľmi bezpečne uložené. To všetko bude stáť peniaze. Každá kvalita niečo stojí,“ zdôrazňuje.

Aké sú skúsenosti z ambulancie

Palušková prináša vlastný pohľad z praxe. „Pracujem v ambulancii, ktorá je vzdialená od najbližšej nemocnice 35 kilometrov. Pacient často cestuje sedem až desať kilometrov, autobus mu ide len trikrát denne a strávi pol dňa, aby sa dostal k lekárovi a späť. Ak viem konzultáciu urobiť na diaľku, ušetrím čas a pacientovi prinesiem komfort,“ hovorí.

Dôležitým prínosom telemedicíny je podľa nej triáž – schopnosť vytriediť pacientov podľa naliehavosti. „Viem rozhodnúť, kto má prísť hneď, kto zajtra a kto až o týždeň. Ak máme dobre štandardizované procesy, pacient vie, že sa postupuje správne, lekár vie, čo má robiť a na čo má pacient nárok,“ vysvetľuje.

Palušková zdôrazňuje, že telemedicína prináša aj finančné benefity, no nie formou úspor, ale efektívnejšieho využívania zdrojov. „Nie je to o šetrení, ale o efektivite. Ak diagnostika a liečba stoja 70 eur a vďaka telemedicíne ich vieme urobiť za 50, rozdiel môže ísť do kardiologických či onkologických programov. To je ten zmysel,“ uzatvára.