Extrémne poveternostné podmienky a zmeny počasia už nie sú len klimatickým problémom, ale predstavujú aj mimoriadnu situáciu vo verejnom zdravotníctve, varovala Paneurópska komisia pre klímu a zdravie.

V otvorenom liste zverejnenom 13. augusta komisia vyzvala všetkých 53 členských štátov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Európe a strednej Ázii, aby zvýšili pripravenosť a prispôsobili sa zmene klímy. Pod list sa podpísala bývalá islandská premiérka Katrín Jakobsdóttir.

Smrteľná a rastúca hrozba

Komisári poukazujú na rekordné vlny horúčav, ktoré zasahujú kontinent s rastúcou frekvenciou, intenzitou a smrtnosťou. Úmrtnosť súvisiaca s horúčavami v regióne vzrástla za posledné dve desaťročia o 30 percent. Len v rokoch 2022 a 2023 zaznamenalo 35 európskych krajín viac ako 100-tisíc úmrtí v dôsledku horúčav.

List varuje, že obzvlášť ohrození sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, ľudia žijúci v zlých podmienkach, tehotné ženy, malé deti a pracovníci pracujúci vonku. Nebezpečenstvá siahajú ďaleko za okamžité úmrtia.

Horúčavy zhoršujú duševné zdravie, znižujú produktivitu, ničia úrodu, zvyšujú náklady na energiu a preťažujú kritickú infraštruktúru. Zmena klímy mení aj epidemiologickú mapu. Počet lokálne prenesených prípadov horúčky dengue v krajinách EÚ/EHP vzrástol medzi rokmi 2022 a 2024 o 368 percent. Choroby, ktoré sa kedysi považovali za zriedkavé, sa teraz v regióne šíria rýchlo.

Nemocnice pod tlakom

Zdravotnícke systémy zápasia s preťažením. Vlny horúčav zapĺňajú pohotovosti pacientmi s ochoreniami srdca, pľúc a obličiek. Horúčavy narúšajú spánok a zvyšujú úroveň úzkosti. Niektoré predpisované lieky zhoršujú riziká tým, že obmedzujú schopnosť tela regulovať teplotu.

Riziku čelia aj zdravotnícki pracovníci, ktorí sa stretávajú s vyčerpaním a syndrómom vyhorenia. Zároveň môžu zlyhať chladiace systémy, IT siete a nemocničné budovy. Počas vlny horúčav v roku 2022 vo Veľkej Británii zažili nemocnice Guy’s a St Thomas’ v Londýne kritické poruchy, čo bol jasný príklad systémovej zraniteľnosti.

Mohlo by vás zaujímať

„Urýchlené prijatie akčných plánov pre horúčavy a zdravie musí byť prioritou, nie o pár rokov, ale teraz,“ varujú komisári. Takéto plány zachraňujú životy tým, že chránia zraniteľné skupiny a znižujú tlak na nemocnice.

Zdravie, klíma a ekonomika

Komisia označuje klimatickú krízu priamo ako zdravotnú krízu a vyzýva, aby ekonomické ukazovatele odrážali túto realitu. „Naše ekonomické systémy neodmeňujú prevenciu,“ uvádza sa v liste.

Sandrine Dixson-Declève, čestná prezidentka Rímskeho klubu, podporila výzvu v príspevku na LinkedIne: „Potrebujeme nové ukazovatele úspechu, ktoré postavia zdravie, rovnosť a udržateľnosť do centra záujmu.“

EuroHealthNet pridáva svoj hlas

Začiatkom júna EuroHealthNet vydala „Naliehavú výzvu na prijatie stratégie EÚ pre klímu a zdravie“.

„Klimatická kríza si vyžaduje rýchlu reakciu. Stratégia EÚ na riešenie nových rizík pre verejné zdravie už nie je voľbou, ale nevyhnutnosťou,“ uviedla EuroHealthNet. Riaditeľka EuroHealthNet Caroline Costongs zdôraznila: „Keďže klimatická kríza je cezhraničnou hrozbou pre verejné zdravie, je potrebná koordinácia a politická akcia EÚ. To zahŕňa pripravenosť na klimatickú krízu, zlepšenie životného prostredia, bývania, dopravy, potravín, ekologizáciu zdravotníckych systémov a klimatickú spravodlivosť.“

Teplota v Európe stúpa dvakrát rýchlejšie než je svetový priemer, čo vedie k nepriaznivým zdravotným dôsledkom, ako sú ochorenia a úmrtia súvisiace s horúčavami. „Účinné opatrenia sú naliehavo potrebné!“ uviedol profesor Joacim Rocklöv, spoluriaditeľ projektu Lancet Countdown v Európe pre zmenu klímy a zdravie.

Reakcia od DG SANTE

K téme sa vyjadrili aj predstavitelia EÚ. „Klimatické opatrenia sú zdravotnými opatreniami,“ povedal Antonio Parenti, riaditeľ DG SANTE. Vyzval na ochranu životov už teraz a na budovanie silnejších systémov do budúcnosti. Šéfka HERA Florika Fink-Hooijer varovala: „Zmena klímy a strata biodiverzity sú hnacími silami zdravotných kríz a chorôb. Musíme zabezpečiť, aby protiopatrenia držali krok so stúpajúcimi environmentálnymi hrozbami.“

Od rétoriky k činom

Paneurópska komisia pre klímu a zdravie, ktorú zvolal regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Henri P. Kluge, spája bývalých premiérov, ministrov, komisárov EÚ a popredných vedcov.

Kluge zdôraznil naliehavosť v príspevku na LinkedIne: „Obdivujem komisárov za ich odvahu, odborné znalosti a neochvejný záväzok premeniť dôkazy na mimoriadne činy. Teším sa na ich konečné odporúčania v roku 2026. Zdravie je neoceniteľné, rovnako ako naša planéta. Obe sú neoddeliteľne prepojené.“

Chýbajúca stratégia EÚ

EuroHealthNet vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala a prijala stratégiu EÚ pre klímu a zdravie – jednotný rámec na koordináciu adaptácie a zmierňovania dôsledkov, začlenenie priorít klímy a zdravia do všetkých politík EÚ a zabezpečenie vyčleneného financovania v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ (MFF 2028–2034).

Otvorený list Paneurópskej komisie zdôrazňuje tú istú naliehavosť a varuje, že urýchlené prijatie akčných plánov pre horúčavy a zdravie „musí byť prioritou, nie o pár rokov, ale teraz“.

Keď Európa prežíva ďalšie leto rekordných horúčav, experti napojení na WHO aj európske siete verejného zdravotníctva sa zhodujú na rovnakom posolstve: bez mimoriadnych opatrení bude rozdiel medzi uvedomením si problému a ochranou ľudí naďalej stáť životy.

Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.