Vyhlášky definujúce pravidlá preventívneho skríningu, ktoré ministerstvo zdravotníctva v júli predložilo do pripomienkového konania, neobsahujú to, na čom sa dohodli odborníci po niekoľkých mesiacoch diskusií a hľadania najlepšieho riešenia pre skríning rakoviny.

Na sociálnej sieti na to poukázala všeobecná lekárka pre dospelých Jana Bendová. Má ambulanciu vo Veľkom Bieli v okrese Senec a dobrovoľne pracuje aj v Komisii Ministerstva zdravotníctva SR pre skríningy ako zástupkyňa Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva. Cieľom akéhokoľvek skríningu je zachytiť ochorenia vo včasnom štádiu, keď sa dajú liečiť jednoduchšie a úspešnejšie.

„Skríningy onkologických ochorení sú podľa mňa jedna z najlepších investícií do zdravia obyvateľstva. V mojej ambulancii vidím, ako predlžujú život a zlepšujú jeho kvalitu konkrétnym pacientom,“ hovorí Bendová. Poukázala však na problémy v dvoch predložených návrhoch. „Do pripomienkového konania arogantne predložili úplne iné dokumenty. Bez vysvetlenia. Bez rešpektu k mesiacom práce odborníkov,“ tvrdí.

Vyhlášky určujú pravidlá, cieľovú skupinu aj kritériá pracovísk

Prvý je návrh vyhlášky, ktorá má stanoviť jasné pravidlá a vekové skupiny ľudí pozývaných na organizovaný skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka, krčka maternice, pľúc, prostaty a prsníka (informovali sme o ňom v tomto článku). Ďalší, na ktorý lekárka upozornila, je návrh vyhlášky, ktorá upravuje požiadavky a kritériá na pracoviská a odborníkov, ktorí skríningy vykonávajú (písali sme tu).

Ministerstvo pre Zdravotnícky denník zareagovalo, že si prácu a čas odborníkov, ktorí sa podieľajú na nastavovaní nových pravidiel skríningových programov, váži. „Návrhy vyhlášok zohľadňujú nielen odporúčania odborných skupín, ale aj odporúčania Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny a odporúčania Rady Európskej únie (EÚ) z 9. decembra 2022 o posilnení prevencie prostredníctvom včasnej detekcie („Nový prístup EÚ ku skríningu rakoviny“).

Problémy s obsahom vyhlášok Bendová pre Zdravotnícky denník vysvetlila na príklade skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka. „Materiál, ktorý bol predložený do pripomienkového konania, je jednoducho úplne iný dokument, ako ten, na ktorom sme spolu s odborníkmi mesiace pracovali. Obsahuje ustanovenia, ktoré sú odtrhnuté od reality bežnej praxe a ktoré sme v pracovných skupinách nikdy nenavrhovali,“ podotkla.

Mohlo by vás zaujímať

Zbytočný medzikrok: Hrozí, že rakovina sa nezachytí včas

Štandardne skríning tejto rakoviny totiž začína testom na skryté krvácanie v stolici, ktorý realizuje všeobecný lekár. Ak je test pozitívny, všeobecný lekár pacienta odošle priamo na kolonoskopické vyšetrenie. „Takto to v praxi funguje efektívne a bez zbytočných prieťahov. V tomto smere sme spoločne všeobecní lekári a gastroenterológovia žiadnu zmenu nenavrhovali,“ povedala Bendová.

V novom dokumente sú však uvedené dve zmeny. „Test má podľa neho realizovať aj gastroenterológ, čo sa v skríningovej praxi nedeje a ide len o formálnu chybu, ktorú by bolo možné jednoducho odstrániť. Je to skôr dôkaz, že autor nového dokumentu nepozná realitu,“ poznamenala lekárka, „Najväčší problém je v návrhu dvojstupňovej cesty pacienta: po pozitívnom teste má všeobecný lekár pacienta najprv odoslať na gastroenterologické vyšetrenie a až potom by gastroenterológ navrhol ďalšie vyšetrenia vrátane kolonoskopie.“

Vyhlásila, že tento postup by bol pre pacienta nevýhodný predovšetkým z časového hľadiska: „Vieme, aké sú dlhé čakacie doby k špecialistom a pacient by čakal dvakrát: najprv na vyšetrenie u gastroenterológa a potom na samotnú kolonoskopiu. Takéto zdržanie by mohlo viesť k premeškaniu včasného záchytu nádoru, čo je pri onkologických ochoreniach zásadný problém.“ Tento návrh tak podľa Bendovej narúša princíp skríningu, a síce zachytiť zhubný nádor čo najskôr, lebo vtedy je liečba úspešnejšia a pacient má lepšiu prognózu.

Mrhajú energiou a časom odborníkov?

Podľa lekárky by sa malo ministerstvo vrátiť sa k tým verziám vyhlášok, ktoré pripravili odborníci v pracovných skupinách pri Komisii pre skríningy, pretože tie reflektujú realitu slovenskej praxe a vyjadrujú názory odborníkov. Treba zachovať jednoduchý a funkčný diagnostický postup, ktorý minimalizuje zbytočné čakanie pacienta.

Rezort by podľa nej tiež mal transparentne komunikovať s odbornou verejnosťou a vysvetliť, prečo došlo k veľkej zmene oproti dohodnutému textu. „Takto citlivé procesy, ktoré majú zásadný vplyv na zdravie populácie, si vyžadujú odbornú konzistenciu a rešpekt k práci tých, ktorí ich roky robia v praxi,“ zdôraznila Jana Bendová.

Pracovníci komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva tvrdia, že návrhy vyhlášok sa v súčasnosti nachádzajú v procese vyhodnocovania pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania, na ktorý bola vyčlenená maximálna zákonom stanovená lehota. „Všetky riadne podané pripomienky budú vyhodnotené a v prípade vzniknutých rozporov prerokované,“ konštatujú.

„Máme 15 dní – v dovolenkovom období – na pripomienkovanie verzií, ktoré s odbornou dohodou nemajú veľa spoločného. Takto sa odborná spolupráca nerobí,“ skritizovala všeobecná lekárka. Podľa nej ministerstvo mrhá energiou ľudí, ktorí robia veci dobrovoľne a na úkor svojho voľného času, lebo im záleží na pacientoch. „Čo myslíte – mám po tejto skúsenosti ešte chuť pomáhať zlepšovať zdravotnú starostlivosť na Slovensku?“ kladie rečnícku otázku.

V súvislosti s novými vyhláškami o skríningu sme sa obrátili aj na pneumológov a gastroenterológov. Organizovaný skríning onkologických ochorení bude financovaný z verejného zdravotného poistenia. Odhadované výdavky sú zapracované v návrhu rozpočtu na roky 2026 až 2028.

To isté spravili psychoterapeutom

Podobná situácia sa udiala na jar tohto roka v súvislosti so zákonom o psychoterapii. Vládou predložený návrh zákona o psychologickej a psychoterapeutickej činnosti, ktorý v parlamente prešiel prvým čítaním, podľa odborníkov nereflektuje pôvodný zámer reformy starostlivosti o duševné zdravie, teda zvýšenie dostupnosti odborníkov a odborníčok v psychoterapii a psychológii. Naopak, ešte viac uzatvára psychoterapiu v zdravotníctve.

Žiadajú riešenie a vytvorenie rámca, aby mohli reálne vykonávať psychoterapiu aj odborníci mimo zdravotníctva, teda napríklad v školstve a sociálnych službách. K zákonu nebolo akceptovaných 53 zásadných pripomienok.

Začiatkom roka sme informovali o tom, že organizácie psychológov a psychoterapeutov pracovali na príprave zákona, ale ministerstvo zdravotníctva legislatívny proces minulý rok zastavilo. „Už náš návrh mali na právnom oddelení a povedali, že nakoniec ho neprijmú a vytvoria vlastný. Ten náš ale bol komplexný a pokrýval psychoterapiu aj v iných rezortoch, nielen v zdravotníctve. Napríklad v školstve, sociálnych veciach alebo aj v rezorte vnútra.

Ministerstvo zdravotníctva začalo vypracovávať svoj návrh, ale ten sa zase týka len psychológov v rezorte zdravotníctva,“ priblížila vtedy pre Zdravotnícky denník predsedníčka Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti Zita Michlerová. Spolu so Slovenským inštitútom pre vzdelávanie v psychoterapii zaslali ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD) spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadali o riešenie situácie.

Dôvod vypracovávania iného návrhu podľa Michlerovej ministerstvo neuviedlo. Podotkla, že v zdravotníctve už činnosť klinických psychológov upravujú vyhlášky. Okrem toho, že v ňom nie je dosť odborníkov na pokrytie potrieb všetkých ľudí, zdôraznila najmä potrebu zjednotiť pravidlá pre všetkých psychoterapeutov v záujme ochrany klienta.

Čo bude so starostlivosťou o duševné zdravie?

Aktuálne ministerstvo tvrdí, že o návrhu, ktorý upravuje poskytovanie psychologickej a psychoterapeutickej činnosti mimo rezortu zdravotníctva, dlhodobo a konzistentne komunikuje s viac ako tromi desiatkami zástupcov odbornej obce, stavovskými organizáciami aj s vecne príslušnými orgánmi štátnej správy a povinne pripomienkujúcimi subjektmi.

„Pôvodný návrh zákona bol upravovaný v nadväznosti na dve kolá vnútrorezortného pripomienkového konania, medzirezortné pripomienkové konanie a stanoviská Legislatívnej rady vlády SR a odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady SR.

Pri príprave finálneho návrhu zákona zohľadňujúceho všetky doručené stanoviská a pripomienky minister zdravotníctva zvolal štyri okrúhle stoly, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia 19 odborných a stavovských organizácií a hlavní odborníci ministerstva zdravotníctva pre psychológiu, psychiatriu, liečebnú pedagogiku, logopédiu a ošetrovateľstvo,“ uvádza komunikačný odbor rezortu.

Cieľom ministerstva je podľa neho to, aby výsledný návrh bol odborne a legislatívne kvalitný a prispel k zásadnému zlepšeniu koordinovanej, bezpečnej a na seba nadväzujúcej starostlivosti o duševné zdravie naprieč všetkými rezortmi.