Financovanie nemocníc v posledných rokoch výrazne narástlo, ambulancie však tvrdia, že sú nedofinancované. Podľa zdravotníckej analytičky Jany Ježíkovej je realita zložitejšia – mnohé ambulancie majú vysokú ziskovosť a pri poplatkoch sa často porušuje zákon. Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko priznáva, že v niektorých špecializáciách peniaze chýbajú, no pilotný katalóg výkonov má priniesť férovejšie odmeňovanie. Obaja sa zhodujú, že poplatky sú citlivou témou, ktorú treba riešiť, no každý vidí priority a možnosti inak. O problematike debatovali v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia. 

Od roku 2019 do roku 2024 rástli finančné toky v slovenskom zdravotníctve nerovnomerne. Podľa údajov sa financovanie nemocníc zvýšilo o 92 percent, kým špecializované ambulancie zaznamenali rast o 43 percent a všeobecné ambulancie o 62 percent.

Podľa Ježíkovej prudký rast v nemocniciach súvisí najmä s výrazným zvýšením miezd v roku 2023. Časť týchto peňazí sa síce dostala aj do ambulancií, ale podľa nej sa treba pozerať nielen na celkový rast, ale aj na to, koľko jednotlivé ambulancie reálne dostávajú a aké majú mesačné náklady a zisky.

Analytička upozornila, že ambulancie často prezentujú svoje požiadavky veľmi hlasno. „Ministerstvo zdravotníctva má byť oponentom a pracovať s účtovnými závierkami. Vidíme, koľko dávajú na energie, materiál, služby či osobné náklady,“ zdôraznila. Podľa nej by sa diskusia mala opierať o dáta a analyzovať, ktoré typy ambulancií sú v strate a ktoré dosahujú zisk.

Príkladom je podľa nej aj súčasná debata o transakčnej dani. Tá je vnímaná ako významná záťaž, no v praxi má štandardná ambulancia podľa Ježíkovej mesačný dopad len 30 až 50 eur. „Som za zrušenie transakčnej dane v zdravotníctve, ale nemôžeme sa tváriť, že táto suma je dôvodom na prenášanie nákladov na pacientov,“ dodala.

Mohlo by vás zaujímať

Transakčná daň a jej reálny dopad

Štofko uznáva, že transakčná daň sa viac dotýka nemocníc než ambulancií, no pripomína, že ambulantný sektor nie je homogénny. „Niektoré špecializácie majú dostatok zdrojov, iné nie. Poisťovne preto každý rok identifikovali najhoršie financované odbory a snažili sa ich dofinancovať,“ vysvetlil.

Podľa Štofka je riešením lepšie nastavenie platieb cez katalóg zdravotných výkonov, ktorý má od 1. júla spustenú pilotnú prevádzku. Zahŕňa šesť vybraných špecializácií, vrátane neurogeriatrie, internej medicíny či pneumológie. „Je to prvý krok po rokoch čakania. Potrebujeme zmerať, koľko času a zdrojov stojí každý výkon, a podľa toho nastaviť férovejšie financovanie,“ povedal.

Ježíková však pripomína, že zdravotné poisťovne už roky mali možnosť financovať jednotlivé typy ambulancií adresnejšie. Disponujú totiž presnými údajmi o výkonnosti aj ziskovosti. „Napríklad všeobecné ambulancie pre deti a dorast či gynekologické ordinácie majú veľmi vysokú maržu. Poisťovne by mali aktívne zasahovať tam, kde ambulancie zanikajú, a zmeniť platobné mechanizmy,“ tvrdí analytička.

Nedostatok lekárov a presun do nemocníc

Podľa Štofka mzdy v nemocniciach, ktoré boli v posledných rokoch výrazne zvýšené, motivujú lekárov ostať v ústavnej starostlivosti a neprechádzať do ambulantnej sféry. „Vidíme generačný výpadok medzi mladými a staršími lekármi, no počet študentov medicíny aj sestier rastie,“ uviedol.

Ježíková navrhuje, aby sa pri rušení ambulancií v teréne otvárali nové priamo v nemocniciach. „Ak nemocnice majú dostatok lekárov pri lôžkach, mali by otvárať ambulancie, ktoré nahradia tie zaniknuté,“ povedala. Podľa nej by to mohlo čiastočne zmierniť dopady presunu personálu.

Štofko dodal, že reformou minimálnej siete sa už nemocnice spolu so zdravotnými poisťovňami aktívne zapájajú do zabezpečenia dostupnosti ambulantnej starostlivosti. „Nemocnice informujú, koľko ambulancií majú slúžiť pacientom, aby bol dodržaný normatív,“ doplnil.

Poplatky – nelegálne praktiky a legislatívne vákuum

Ministerstvo už dávnejšie podpísalo memorandum so Združením ambulantných poskytovateľov, ktoré počíta so vznikom pracovnej skupiny na riešenie poplatkov. „Poplatky sú extrémne citlivá téma. Vieme, že existujú, ale potrebujeme v nich urobiť poriadok,“ uviedol Štofko.

Ježíková tvrdí, že problémom je najmä to, že mnohé poplatky sú nelegálne. „Toleruje sa porušovanie zákona a pacient je ten, kto trpí. Kedysi boli poplatky regulované – lekár mohol v štvrtine ordinačného času vyberať poplatok a jeho výšku určovala krajská samospráva. Po zrušení regulácie sa začali vyberať aj v štandardných hodinách,“ vysvetlila.

Štofko priznáva, že súčasné nástroje, ako sú doplnkové ordinačné hodiny, nefungujú. „Sú tam technické a administratívne prekážky, ktoré odrádzajú lekárov. Verím však, že riešenie nájdeme skôr ako za 18 mesiacov,“ uzavrel.