Právna úprava telemedicíny je nedostatočná. Tvrdia to predstavitelia Slovenskej lekárskej komory (SLK), ktorí volajú po spresnení zákona.

Dôležité je podľa nich určiť skupiny pacientov alebo diagnóz, pri ktorých je starostlivosť na diaľku bezpečne realizovateľná, a tiež stanoviť technické požiadavky na kvalitu a bezpečnosť komunikácie. Ustanovenia zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý upravuje telemedicínu, a jeho riziká vysvetlil advokát z Advokátskej kancelárie Škodler & Partners Zdenko Seneši v časopise Medikom, ktorý vydáva lekárska komora.

Definovaná len nedávno

Rozvoj telemedicíny urýchlila pandémia ochorenia covid-19, ktorá komplikovala bežnú dennú prácu lekárov na celom svete. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti museli so svojimi pacientmi komunikovať na diaľku a zatiaľ čo niektorí používali len telefón a e-mail, iní komunikovali sofistikovanejšie a využili modernejšie technológie.

Telemedicína ako jedna z foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti je definovaná zákonom len krátko od 1. januára 2025. Definuje ju ako zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť poskytovanú na diaľku prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, ktorá zahŕňa prenos informácií v zvukovej, obrazovej, zvukovo-obrazovej alebo dátovej forme na rôzne účely.

Legislatíva spomína telefonické alebo videokonzultácie pacientov so zdravotníckymi pracovníkmi aj zdravotníkov medzi sebou, diagnostiku na diaľku, monitorovanie, analýzy a vyhodnotenia telesných funkcií a zdravotného stavu osoby. Tiež zostavovanie liečebných plánov a sledovanie ich dodržiavania alebo elektronické predpisy liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok.

Lekári poukázali na to, že telemedicína a digitálne služby v zdravotníctve sú na Slovensku stále v začiatkoch a chýbajú štandardy a jasné pravidlá pre ich uplatňovanie. To pre Zdravotnícky denník potvrdili aj ďalší odborníci z praxe, ktorí zároveň upozornili na chýbajúcu jednotnú stratégiu a stabilné financovanie, čo brzdí plošné zavedenie týchto inovácií.

Mohlo by vás zaujímať

„Telekonzultácie aj telemonitoring sa využívajú len obmedzene, bez systémovej podpory a napojenia na zdravotnú dokumentáciu,“ povedala pre Zdravotnícky denník Klaudia Mesíková z Koordinačnej jednotky Nová nemocnica v banskobystrickej Fakultnej nemocnici F.D. Roosevelta, ktorá má na starosti digitalizáciu novej nemocnice.

Niektoré veci sa online nedajú overiť

Podľa SLK telemedicína nemôže byť považovaná za rovnocennú s osobnou zdravotnou starostlivosťou. Keďže prostredníctvom nej nie je možné pacienta vyšetriť pohľadom, pohmatom či základným fyzikálnym vyšetrením, telemedicínske služby by mali byť poskytované výlučne pacientom, ktorým lekár už predtým poskytoval zdravotnú starostlivosť a ktorých zdravotný stav pozná.

„Telemedicína je vhodná forma najmä na manažment chronických ochorení alebo na kontroly po úvodnej liečbe. Dištančné medicínske služby sú taktiež vhodné pre špecializované odbory, kde technológia umožňuje online zber údajov a ich následné vyhodnotenie lekárom s prípadnou reakciou na zistený stav, napríklad diabetológia.

Neodporúča sa však spoliehať výhradne na online obraz alebo fotografie zdravotného problému, a to nielen z hľadiska kvality obrazu, ale aj pravdivosti poskytnutých informácií,“ vysvetľuje advokát Seneši. Fotografia, ktorú pacient zašle lekárovi, napríklad vôbec nemusí zobrazovať jeho alebo mohla byť zhotovená v inom čase, ako pacient deklaruje.

Možnosti a obmedzenia

Predstaviteľky nemocníc uviedli, že okrem diabetikov sa telemedicína a vzdialený monitoring často využíva aj u pacientov s vysokým tlakom alebo kardiologickými problémami. Domáce EKG zariadenia, pulzné oxymetre alebo smart hodinky s monitorovaním tepu totiž umožňujú včas zachytiť rizikové zmeny. Na diaľku možno sledovať aj efekt liečby či rekonvalescenciu po hospitalizácii.

Telemedicína sa využíva aj v rehabilitácii a fyzioterapii, keďže po úrazoch alebo operáciách je možné na diaľku viesť cvičebný program, posudzovať rozsah pohybu či korigovať polohu pri cvičení. Pacienti môžu využívať videonávody alebo pravidelné konzultácie s fyzioterapeutom.

Advokát ale upozornil, že pred rozhodnutím, či poskytnúť zdravotnú starostlivosť formou telemedicíny, musí poskytovateľ vždy zvážiť špecifiká a obmedzenia diaľkovej komunikácie. Ak dospeje k záveru, že v najlepšom záujme pacienta je osobná konzultácia, je povinný ju odporučiť.

Pacient by sa mal autentifikovať

Na obmedzenia telemedicíny musí lekár myslieť aj pri poučení pacienta a pri vyhotovovaní zápisu do zdravotnej dokumentácie, ktorá má obsahovať špecifikáciu formy kontaktu, popis pozorovaných skutočností a upozornenie na to, čo vzhľadom na formu kontaktu alebo zníženú kvalitu prenosu nebolo možné overiť.

Dôležitá je aj ochrana údajov týkajúcich sa zdravia. Zdravotnícki pracovníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone povolania. To sa vzťahuje aj na telemedicínu, avšak len malá časť zdravotníckych pracovníkov sa podľa Senešiho pri prijatí hovoru zamýšľa nad tým, či im skutočne telefonuje ich pacient a nie osoba, ktorá sa zaňho len vydáva.

Poskytovateľ starostlivosti musí minimalizovať riziko porušenia ochrany osobných údajov a dôvernosti komunikácie. S cieľom minimalizácie rizík pri diaľkovej komunikácii by mal pracovať s autentifikáciou – overením totožnosti pacienta a ochranou prenášaných údajov prostredníctvom šifrovania a zabezpečených aplikácií.

Ako zabezpečiť ochranu údajov?

Už len fakt, že ambulancia má uložené telefónne číslo pacienta, môže pomôcť pri jeho identifikácii, keďže vidí prichádzajúci hovor. Ďalším prvkom autentifikácie môže byť položenie otázky, na ktorú má vedieť odpovedať len pacient, napríklad uvedenie niektorých číslic rodného čísla. Prípadne sa môžu dopredu dohodnúť na kontrolných otázkach.

Pri e-mailovej komunikácii je základom porovnanie e-mailovej adresy s tou, ktorú má ambulancia zaznamenanú v dokumentácii. Ak sa adresy nezhodujú, právnik odporúča odpovedať, že vzhľadom na nesúlad adries nebude v danej veci cez túto adresu komunikovať. Druhým stupňom overenia môže byť kontrolná otázka.

„Bežná komunikácia telefonicky, cez všeobecné aplikácie alebo e-mail zvyčajne nezaručuje bezpečnosť údajov. Z tohto dôvodu je potrebné využívať šifrovací softvér alebo zabezpečené platformy určené na lekársku komunikáciu, ktoré garantujú ochranu prenášaných dát pred neoprávneným prístupom,“ pripomenul Zdenko Seneši.

Konštatuje, že telemedicína je užitočný nástroj modernej zdravotnej starostlivosti, ktorý môže významne zlepšiť dostupnosť a efektivitu lekárskych služieb, najmä pri dlhodobej starostlivosti, kontrole chronických pacientov či pri konzultáciách medzi odborníkmi. Jej využívanie si však vyžaduje jasne stanovené pravidlá, dôkladnú legislatívnu úpravu a dôraz na bezpečnosť a ochranu osobných údajov.

Telemedicína nesmie byť chápaná ako plnohodnotná náhrada osobného vyšetrenia, ale ako doplňujúci nástroj, ktorý má svoje miesto v určitých situáciách a za vopred stanovených podmienok. „Je preto nevyhnutné, aby štát vytvoril podrobnejšie právne rámce, ktoré budú rešpektovať medicínske, technické aj etické špecifiká tejto formy starostlivosti.

Len tak možno zabezpečiť, že bude telemedicína prínosom pre pacientov aj poskytovateľov, a zároveň sa minimalizujú riziká, ktoré vyplývajú z absencie osobného kontaktu či možných zlyhaní v zabezpečení komunikácie,“ uzavrel advokát.

Na právnu úpravu telemedicíny sa pýtame aj rezortu zdravotníctva.