Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo v uplynulom roku zaznamenaných 29 prípadov hospitalizácie na choroby obehovej sústavy na 1 000 obyvateľov. Aj v roku 2024 je to teda najčastejšia príčina hospitalizácií na Slovensku. Tento trend je dlhodobý a potvrdzuje, že srdcovo-cievne choroby patria k najzávažnejším zdravotným problémom v krajine.
Na druhom mieste sa umiestnili nádorové ochorenia s výskytom 21,2 hospitalizácie na 1 000 obyvateľov, nasledované chorobami tráviacej sústavy (19/1 000 obyvateľov). Tieto tri skupiny diagnóz tvoria už 16 rokov najčastejšie dôvody hospitalizácie Slovákov.
Počet hospitalizácií rastie, ale pobyt v nemocnici sa skracuje
V roku 2024 bolo v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku ukončených 1 076 045 hospitalizácií, čo zodpovedá 198,5 hospitalizáciám na 1 000 obyvateľov. Tento počet zahŕňa chorých pacientov, rodičky vrátane novorodencov, ako aj zdravé osoby sprevádzajúce chorého počas hospitalizácie.
Po poklese počas rokov 2020 a 2021 nastal od roku 2022 postupný nárast hospitalizácií, ktorý pokračoval aj v roku 2024. Oproti roku 2023 (195,3 hospitalizácie na 1 000 obyvateľov) ide o medziročný nárast o 1,6 percenta.
Priemerná dĺžka hospitalizácie dosiahla 6,2 dňa, čo je spolu s rokom 2022 najnižšia hodnota od začiatku sledovania. Najdlhšie pobyty mali pacienti s diagnózami z kapitoly Duševné poruchy a poruchy správania, v priemere 28 dní. Naopak, najkratšie hospitalizácie trvali pri ochoreniach oka a očných adnexov iba 3,3 dňa.
Ženy končia v nemocnici častejšie
Zo štatistiky vyplýva, že ženy boli hospitalizované častejšie než muži. V roku 2024 bolo evidovaných 585 869 hospitalizácií žien a 490 176 hospitalizácií mužov. Významnú časť hospitalizácií u žien – až 22 percent (128 701 prípadov) – tvorili hospitalizácie súvisiace s graviditou, pôrodom, šestonedelím alebo so sprevádzaním dieťaťa či chorého počas hospitalizácie.
Viac ako tretina všetkých hospitalizácií sa týkala ľudí vo veku 55 až 74 rokov – konkrétne 369 284 prípadov, čo predstavuje 34,3 percenta z celkového počtu. V prepočte na populáciu tejto vekovej skupiny ide o 283,2 hospitalizácie na 1 000 obyvateľov.
Mohlo by vás zaujímať
Na ďalších miestach boli hospitalizácie vo vekovej skupine 35 až 54 rokov (207 383 prípadov) a u ľudí nad 75 rokov (204 371 prípadov).
Ak sa zohľadní počet obyvateľov v jednotlivých vekových skupinách, prvenstvo patrí deťom do jedného roka. V roku 2024 bolo hospitalizovaných 68 171 dojčiat, čo predstavuje 1 421,3 hospitalizácie na 1 000 obyvateľov tejto vekovej skupiny. Tento údaj je ovplyvnený tým, že do štatistiky sa započítavajú aj pobyty novorodencov v pôrodnici.
Dlhodobé zdravotné výzvy
Odborníci upozorňujú, že štatistiky len potvrdzujú dlhodobé zdravotné výzvy Slovenska. Vysoký výskyt kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, ale aj potrebu zamerania sa na prevenciu. Zároveň poukazujú na vyššiu chorobnosť žien v reprodukčnom veku a zdravotné potreby starších vekových skupín, ktoré sú najčastejšími pacientmi nemocníc.
V nasledujúcich rokoch sa očakáva výrazný demografický posun, až tretina obyvateľstva bude v dôchodkovom veku. Ak má krajina udržať ľudí dlhšie v pracovnom procese a zabrániť prudkému poklesu dôchodkov, bude podľa expertov nevyhnutné zamerať sa na podporu zdravia už počas ekonomickej aktivity obyvateľov.
Podľa prezidenta Poľskej spoločnosti pre verejné zdravie Andrzeja Mariusa Fala prevencia prináša trojitý úžitok. Zamestnanci nemusia odchádzať na PN, zamestnávatelia neprichádzajú o produktivitu a štát získava viac príjmov do rozpočtu, z dlhodobého pohľadu tak ide o investíciu, ktorá sa môže vrátiť.
Ján Švejnar, riaditeľ Centra pre globálnu hospodársku politiku Kolumbijskej univerzity v New Yorku, pripomína, že zdravie je kľúčovou súčasťou tzv. ľudského kapitálu. Investície do prevencie znižujú tlak na verejné financie, zlepšujú produktivitu a môžu zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny. Štúdie pritom ukazujú, že každé euro vložené do preventívnej zdravotnej starostlivosti môže priniesť návratnosť až 14 eur.
Švejnar tiež zdôrazňuje tri piliere efektívnej prevencie:
- lacné alebo beznákladové opatrenia ako začlenenie prevencie už do vzdelávania,
- investície do skríningových programov s vysokou návratnosťou,
- znižovanie zdravotných rizík tam, kde iné riešenia nie sú efektívne alebo sú príliš drahé.
Dôležitú úlohu v prevencii môžu zohrať aj zamestnávatelia, ktorí majú priamy záujem na zdraví svojich zamestnancov. Spolupráca zdravotných poisťovní a veľkých firiem pri preventívnych programoch by podľa odborníkov mohla výrazne zvýšiť počet ľudí, ktorí pravidelne absolvujú preventívne prehliadky a dbajú o svoj životný štýl.
