„Musím ležať v nemocnici a pritom sa ešte aj učiť?“ To je asi prvá reakcia mnohých detí na nemocničnú školu. Ale už po pár dňoch školu ocenia, pretože bez nej hrozí nuda, nedostatok podnetov a ťažší návrat do vlastnej školy kvôli vymeškanému učivu.
Vzdelávacie priestory, teda školy a škôlky, v nemocniciach majú význam najmä pre deti, ktoré musia byť z nejakého dôvodu hospitalizované dlhodobo alebo opakovane. „Najskôr to niektoré deti odmietajú, ale potom sa mnohé aj samy chcú učiť. Vítajú to aj rodičia,“ povedala pre Zdravotnícky denník riaditeľka Základnej školy pri Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave Štefánia Kmeťková. Už len prejsť do triedy a nemusieť stále sedieť a ležať na izbe je podľa nej pre deti istá psychohygiena.
Zdôrazňuje, že učiteľky, učitelia, vychovávateľky a vychovávatelia v nemocničnej škole sa snažia čas v nemocnici deťom čo najviac spríjemniť. „Nemôžeme vyučovať úplne všetky predmety, ale vždy nadväzujeme na kmeňovú školu dieťaťa a na jeho vzdelávacie potreby,“ vysvetlila Kmeťková.
Niektoré deti inú škôlku nepoznajú
V NÚDCH funguje aj materská škola. „Niektoré deti musia byť hospitalizované dlhodobo alebo sa vracajú aj opakovane. Práca s týmito deťmi má aj spätnú väzbu. Samozrejme nadväzujeme aj na kmeňové materské školy, pokiaľ ich deti navštevujú. Ak nie, niekedy sme pre deti jediné predškolské zariadenie, ktoré môžu kvôli svojmu zdravotnému stavu navštíviť,“ povedala pre Zdravotnícky denník riaditeľka materskej školy Zuzana Sopúchová.
Potvrdzuje, že je to vítaná pomoc aj pre rodičov. „Predprimárne vzdelávanie poskytujeme bezplatne a snažíme sa, aby bolo dostupné všetkým,“ hovorí. Deti prídu buď do triedy na oddelení alebo ak musia byť na lôžku, učitelia a vychovávatelia zo školy a škôlky sa im môžu venovať individuálne aj tam. Učitelia v nemocničnej škole a škôlke majú okrem kvalifikácie v primárnej alebo predprimárnej pedagogike tiež špeciálnu pedagogiku a pracujú aj s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Pomáhajú deťom dohnať zameškané
„Venujeme sa deťom od prvého ročníka až do 19 rokov a niekedy je to dosť náročné, pretože treba zaujať aj tie staršie deti,“ hovorí riaditeľka školy Kmeťková. „Keď dieťa nemá v nemocnici možnosť sa vzdelávať, môže to ovplyvniť aj jeho návrat do kmeňovej školy. Potom má žiak stres z toho, že veľa vymeškal alebo sa musel učiť doma, čo sa deťom väčšinou nechce,“ podotkla.
Na každej klinike detskej nemocnice je malotriedka, teda deti nie sú delené podľa veku, pretože práve vekové zloženie sa často mení. „O to viac sa snažíme každému pomôcť vo vzdelávaní. Mailom a telefonicky komunikujeme aj s kmeňovými školami a triednymi učiteľmi. Dáme im vedieť, že dieťa je v nemocnici a máme od nich informácie, čo s ním treba robiť. V prípade potreby nám učiteľ pošle aj zadanie písomky a dieťa ju môže napísať tu,“ vymenovala Kmeťková.
Mohlo by vás zaujímať
Tvrdí, že keď sa dá, do procesu zapájajú aj rodičov. Pri prepustení z nemocnice školu rovnako informujú. Dieťa je potom buď doma a rehabilituje alebo sa vracia do svojej školy.
„Ide sa podľa nášho rozvrhu – tri vyučovacie predmety denne, ale individuálne podľa schopností, vedomostí a možností dieťaťa. Keď potrebuje niečo iné, dohnať svoje učivo a podobne, prispôsobíme sa tomu,“ hovorí s tým, že využívajú učebnice, ktoré majú v nemocnici alebo si deti donesú svoje. Tiež majú k dispozícii virtuálnu knižnicu, smart book a rôzne ďalšie pomôcky.
Kreatívne poobedia
Vychovávatelia sa v poobedňajších hodinách venujú aj stredoškolákom. „Sme základná škola, ale čo sa týka učenia, môžu sa pridať a robiť si vtedy svoje veci. Vieme im vytlačiť materiály, ak majú nejaké poslané zo svojej školy a učiteľ alebo učiteľka u nás im prípadne vie poradiť, čo majú ako robiť,“ povedala Kmeťková s tým, že nemôžu mať odborných učiteľov na všetky predmety, ale keď vedia, čo dieťa potrebuje, učiteľ si naštuduje konkrétnu vec.
Základná škola pôsobí v NÚDCH už od roku 1989. Deti sa vzdelávajú podľa prispôsobeného školského programu, ktorý zohľadňuje ich zdravotný stav. Výučba sa zameriava na individuálny prístup, rozvoj osobnosti a podporu psychickej pohody detí. Poobede funguje školský klub s tvorivými dielňami, workshopmi či kultúrnymi podujatiami.
Cieľom poobedňajšieho programu je najmä to, aby sa deti v nemocnici nenudili. Často sa venujú ručným prácam a niečo vyrábajú. „Potom spravíme zbierku, nejakým obnosom z toho prispejeme na materiál. Máme financie aj z rôznych projektov, veľmi nám pomohol aj aktuálny projekt rekonštrukcie,“ povedala riaditeľka školy.
Za rok tisícky detí
V NÚDCH postupne rekonštruovali triedy a herne škôl a škôlok, vďaka čomu sa deti môžu vzdelávať v krajšom a podnetnejšom prostredí. Minulý týždeň otvorili zrekonštruované vzdelávacie priestory na jednej z posledných kliník – Klinike detskej otorinolaryngológie (ORL).
„Ešte nám chýba psychiatria. Tá by to potrebovala ako soľ, pretože mnohé deti sú tam dlhodobo – zo všetkých kliník je tam asi najviac detí, ktoré chodia do školy. Podobné počty sú na interne a na onkológii,“ hovorí Kmeťková. Tie dve kliniky však už zrekonštruované školy a škôlky majú.
Základná škola pri zdravotníckom zariadení na Limbovej ulici v Bratislave je najväčšou nemocničnou základnou školou na Slovensku. Má 24 tried a 21 oddelení školského klubu detí. 52 zamestnancov pôsobí okrem NÚDCH aj v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb a v rôznych nemocniciach Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktoré liečia aj deti.
Školou podľa riaditeľky prejde za rok asi 7 tisíc hospitalizovaných detí. „Na jednej klinike za deň príde do triedy tak do 10 detí. Každý deň sa to mení, je to veľmi individuálne podľa toho, kedy majú aký zákrok,“ objasnila.
Materská škola je tiež najväčšou svojho druhu na Slovensku. V NÚDCH má 15 tried, ktoré vedú kvalifikované učiteľky priamo na jednotlivých klinikách. Na jednej klinike príde v bežný deň do škôlky tiež do 10 detí, v súlade s platnou legislatívou. No podľa Sopúchovej je malých detí neraz hospitalizovaných aj viac, takže učiteľky sa každý deň prispôsobujú aktuálnemu stavu.
V škôlke pracuje 27 učiteliek. „Minulý školský rok sme mali do škôlky zapísaných 5840 detí. Z toho okolo 300 bolo s rôznymi druhmi zdravotného znevýhodnenia a asi 70 detí zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ hovorí riaditeľka. Tieto štatistiky každý rok odovzdávajú aj svojmu zriaďovateľovi, ktorým je ministerstvo školstva.
Náročné pre učiteľa
Práca učiteľa v nemocnici predstavuje aj psychický nápor, keďže pracuje s chorými deťmi. „Aj rodičia sa niekedy chcú vyrozprávať, naozaj sa treba od toho odosobniť, aby si učiteľ neprenášal trápenie na seba. No niekedy si tie príbehy nosí domov,“ priznala Kmeťková. Podľa zákona majú učitelia nárok na relaxačný deň, keď sa snažia nerobiť nič za stolom a za počítačom, ale ísť niekam do prírody.
„Na konci roka si robíme spolu výlet. Máme aj supervízora – psychológa, lebo práca najmä na niektorých klinikách a oddeleniach nie je jednoduchá. Učitelia si ďalšiu supervíziu riešia aj sami,“ hovorí. Mimoriadne náročná práca, ktorá vyžaduje vysokú mieru empatie, odbornosti, profesionality a tímovej spolupráce je napríklad na Klinike detskej hematológie a onkológie.
Na niektorých klinikách, najmä tam, kde sú deti hospitalizované dlhodobejšie, je viac učiteľov a striedajú sa. Na ORL je učiteľka len jedna, hoci nemocnica uviedla, že táto klinika patrí medzi najvyťaženejšie pracoviská NÚDCH.
V roku 2024 bolo na jej lôžkovom oddelení hospitalizovaných takmer 1500 detských pacientov. „Vzdelávanie detí na tak vyťaženom pracovisku ako je naše, je preto dôležité, pomáha zmierniť stres z hospitalizácie, udržiavať školské návyky a podporuje ich psychickú pohodu,“ dodala prednostka kliniky Irina Goljerová.
Cieľom rekonštrukcie bolo podľa zástupcov nemocnice vytvoriť príjemnejšie a modernejšie prostredie, v ktorom sa deti počas hospitalizácie môžu učiť, tvoriť a tráviť čas zmysluplne a s radosťou. Úspešne dokončiť rekonštrukciu sa v NÚDCH podarilo aj vďaka štedrej podpore sponzorov.
