Brusel privítal obchodnú dohodu medzi EÚ a USA ako „stabilizujúcu silu“ v neistých časoch. Dohoda však znepokojila európsky farmaceutický sektor, keďže sa do hry dostalo clo vo výške 15 percent na lieky vyrobené v EÚ. Táto neistota už vyvolala vlnu oznámení o investíciách do výskumu a vývoja v Spojených štátoch. Trend sa tak potvrdzuje – inovácie smerujú na západ.

Kým Biely dom označuje dohodu za „generačnú modernizáciu transatlantického spojenectva“, firmy a odborníci varujú pred strategickým prehodnotením. Nálada je však víťazná: „Trump spochybňuje teóriu, že clá sú pre globálnu ekonomiku škodlivé… Ekonomika rastie. Inflácia je stabilná. Akciový trh prekvitá… Je to pozoruhodný úspech,“ uviedol hlavný komentátor Wall Street Journal Gerard Baker.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen označila dohodu za nástroj, ktorý prináša „stabilitu a predvídateľnosť“. Paradoxne však práve americká predvídateľnosť momentálne ťahá farmaceutické inovácie preč z Európy.

Aj keď Európska komisia navrhuje Stratégiu pre životné vedy a Akt o kritických liekoch (CMA) a biotechnológiách, hrozí, že tieto ciele podkope obchodnou politikou, ktorá môže poškodiť strategicky dôležitý sektor.

„Clá na lieky sú nepresný nástroj, ktorý naruší dodávateľské reťazce, ovplyvní investície a napokon poškodí prístup pacientov k liekom na oboch stranách Atlantiku,“ varuje Nathalie Moll, generálna riaditeľka Európskej federácie farmaceutických priemyslov a asociácií (EFPIA).

Mohlo by vás zaujímať

Moll vyzvala EÚ, aby prehodnotila svoj inovačný model. Zároveň varovala, že Európa musí „výrazne zvýšiť výdavky na inovatívne lieky a vytvoriť prostredie, ktoré urýchli prechod od vedy k novým liečebným metódam“.

Inovácie sú bojiskom, kde USA víťazia

Výskum a vývoj (R&D) sú srdcom farmaceutických inovácií. Kým EÚ hovorí o ambícii stať sa vedeckou veľmocou, popredné farmaceutické a biotechnologické firmy vyjadrujú svoj názor investičnými plánmi a čoraz častejšie volia USA.

Americká spoločnosť IQVIA, ktorá sa zameriava na zdravotnícke IT a klinický výskum, nedávno zverejnila štúdiu „Globálne trendy vo výskume a vývoji 2025“, ktorej záver je jednoznačný: USA naďalej upevňujú svoju dominanciu v oblasti farmaceutických inovácií. Firmy so sídlom v USA stáli za 35 % všetkých začatých klinických skúšok v roku 2024. Je to viac ako Čína (30 %) a výrazne viac ako Európa (21 %), ktorej podiel klesol z 44 % v roku 2009.

USA zostávajú krajinou, kde sa nové lieky najčastejšie uvádzajú na trh ako prvé – 110 nových účinných látok z rokov 2020 až 2024 je v Európe stále nedostupných. USA tiež vedú v počte inovatívnych (first-in-class) liekov, najmä v onkológii, neurológii a génovej terapii. V roku 2024 bolo 58 % amerických NAS inovatívnych, 93 % patrilo medzi špecializované lieky a 72 % malo označenie orphan (na zriedkavé choroby).

Tento inovačný tok poháňa regulačné prostredie podporujúce zrýchlené hodnotenie liekov, čo vedie ku kratšiemu vývoju. Kým úloha Európy v globálnych klinických skúškach klesá, predvídateľnosť a rozsah amerického ekosystému naďalej priťahuje biotechnologické investície.

Tieto trendy poukazujú na konsolidovaný ekosystém, v ktorom veda, kapitál a regulačné nastavenie fungujú v súlade. Európa však zatiaľ nedokázala vytvoriť takéto podmienky.

Zmena firemných stratégií, inovácie smerujú na západ

Príkladom tohto trendu je investičný príbeh spoločnosti AstraZeneca v USA. Podľa The Guardian opakovane jej šéf Pascal Soriot chválil USA za to, že na farmaceutické inovácie vynakladajú 0,8 % HDP, pričom vyzval Európu a Spojené kráľovstvo, aby zvýšili svoj súčasný podiel iba 0,3 %.

Spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve oznámila päťročný investičný plán v USA vo výške 50 miliárd dolárov, ktorého cieľom je posilniť jej inovačné aktivity. Zahrňuje rozšírenie výskumného centra v Gaithersburgu (Maryland) a otvorenie špičkového centra v Cambridge (Massachusetts). AstraZeneca tiež buduje nové zariadenia na podporu klinických štúdií a rozširuje kapacity vývoja nových liekov.

Aj švajčiarska spoločnosť Novartis výrazne rozširuje svoje inovačné pôsobenie v USA. V apríli 2025 oznámila päťročný plán v hodnote 23 miliárd dolárov, ktorý zahŕňa aj výstavbu biomedicínskeho výskumného centra v San Diegu za 1,1 miliardy dolárov, svojho druhého globálneho centra R&D v USA. Centrum využije bohatú zásobu biotechnologických talentov a posilní vývoj liekov. CEO Vas Narasimhan označil „proinovačnú politiku a regulačné prostredie“ v USA za rozhodujúci dôvod tohto kroku.

Prevádzka nového centra v San Diegu sa očakáva medzi rokmi 2028 a 2029. Bude dopĺňať existujúce centrum spoločnosti Novartis v Cambridge, Massachusetts. Tento krok predstavuje priamu výzvu pre snahu Európy udržať inovácie na domácej pôde.

Roche vo veľkom stavilo na výskum a vývoj v USA

Švajčiarska spoločnosť Roche robí podobný krok. Spustila investičnú iniciatívu v USA vo výške 50 miliárd dolárov, ktorá zahŕňa výskum, vývoj aj výrobu. Firma plánuje otvoriť nové výskumné centrum v Massachusetts zamerané na vývoj liekov s využitím umelej inteligencie a výskum v oblasti kardiovaskulárnych, obličkových a metabolických ochorení. Rozširuje aj výskumné pracoviská v Arizone, Indiane a Kalifornii.

„Naše investície vo výške 50 miliárd dolárov v priebehu najbližších piatich rokov vytvoria základ pre ďalšiu éru inovácií a rastu, čo bude prínosom pre pacientov v USA aj vo svete,“ uviedla spoločnosť.

Sila inovačného ekosystému v USA presahuje rámec individuálnych firemných investícií. Ako sa uvádza v Správe o priemysle v oblasti vied o živote v USA 2025 od Global Business Reports: „Krajina zostáva nespochybniteľným lídrom, poháňaná špičkovým výskumom, silnými investíciami a dynamickými centrami inovácií, od etablovaných oblastí v Kalifornii a severovýchode až po rozvíjajúce sa regióny v celej krajine. Tento ekosystém naďalej priťahuje globálnych hráčov.“

Inovačný paradox EÚ

Problémom Európy nie je nedostatok talentu či vedy, ale nedostatok predvídateľnosti, stimulov a naliehavosti. Politici síce volajú po „zdravotnej suverenite“, no stratégie firiem v oblasti výskumu a vývoja naznačujú, že sa pripravujú na budúcnosť inde. A tá je čoraz viac americká.

Kampaň Choose Europe for Science a stratégia EÚ pre životné vedy môžu byť čoskoro prekonané udalosťami. Bez odvážnych reforiem sa ambície Európy môžu čoskoro ukázať ako prázdne.

Obchodná dohoda medzi USA a EÚ môže byť posledným impulzom, ktorý mnohé firmy potrebovali.

Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.