Rezort zdravotníctva aktuálne pracuje na novelách dvoch zákonov. Oba sa pritom týkajú zdravotného poistenia. Do ich pripomienkovania sa preto zapojil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) pod vedením Michala Palkoviča. Okrem pripomienkovania zmien, ktoré pripravilo ministerstvo, úrad predložil aj vlastné opatrenie. Zdravotným poisťovniam chce rozdávať vyššie pokuty. Tie, ktoré im môže úrad dohľadu uložiť v súčasnosti, sa totiž týkajú len jedného zákona. Po novom by sa k nemu mal pridať ešte jeden zákon a pokuty sa môžu aj s opakovaným trestom vyšplhať až na pol milióna eur.

Fungovaniu zdravotných poisťovní a dohľadu nad nimi sa v súčasnosti prioritne venuje zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Okrem povinností, ktoré musia poisťovne dodržiavať, legislatíva hovorí aj o oprávneniach ÚDZS.

Keď úrad dohľadu zistí nejaké pochybenia, môže poisťovni uložiť pokutu. Palkovičov úrad však navrhuje, aby sa pokuty týkali aj ďalších povinností zdravotných poisťovní v procese vykonávania verejného zdravotného poistenia. Pripomienka je evidovaná ako zásadná. Hoci sa konanie skončilo už v polovici júla tohto roka, rezort ho stále vyhodnocuje.

Návrh nad rámec novely

Úrad pripomienkoval návrh novely, ktorú predložilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD). Samotný úrad však okrem pripomienok k zmenám z dielne rezortu pridal aj niečo navyše. Nad rámec novely žiada upraviť paragraf, ktorý sa venuje pokutám pre zdravotné poisťovne. V súčasnosti sa vysoké sankcie ukladajú len v prípade, že zdravotná poisťovňa poruší nejakú povinnosť v zákone o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Po novom by sa k nemu pridal aj zákon o zdravotnom poistení a zákon o poisťovníctve.

Úrad by tak mohol uložiť zdravotnej poisťovni za porušenie povinností z týchto legislatívnych predpisov pokutu vo výške najmenej 3 319 eur až do výšky 165 969 eur. Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti by úrad mohol uložiť pokutu až do výšky 331 938 eur.

Tak vysoká pokuta by sa ukladala len v prípadoch, kedy by k opakovanému porušeniu povinnosti došlo do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení prvej pokuty. V súčasnosti tieto pokuty platia len pri zákone o zdravotných poisťovniach.

Mohlo by vás zaujímať

Palkovičov úrad tvrdí, že nielen porušenie tohto zákona, ale aj porušenia ostatných právnych predpisov upravujúcich povinnosti poisťovní v procese vykonávania zdravotného poistenia môžu mať vážne následky a negatívne dopady na celý systém poistenia.

„Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby právna úprava výšky pokút bola pre zdravotné poisťovne rovnaká tak pri porušení zákona o zdravotných poisťovniach, ako aj pri porušení ostatných právnych predpisov upravujúcich povinnosti zdravotných poisťovní v procese vykonávania verejného zdravotného poistenia,“ uvádza v návrhu ÚDZS.

Pokuta má plniť niekoľko úloh

V návrhu sa argumentuje napríklad aj rozhodovacou činnosťou súdov, podľa ktorej má pokuta uložená v rámci správneho trestania plniť výchovnú, preventívnu aj represívnu úlohu. „Je preto žiaduce, aby bol postih za protiprávne konanie citeľný v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Výška pokút za porušenie právnych predpisov odlišných od zákona o zdravotných poisťovniach sa nezdá byť za súčasného právneho stavu, a to aj s prihliadnutím na objem zdrojov, s ktorými zdravotné poisťovne nakladajú, dostatočná na to, aby plnila všetky funkcie sledované ukladaním sankcií,“ tvrdí úrad.

Zákon o zdravotnom poistení definuje pokuty najmä pre platiteľov poistného. Sankcie začínajú na úrovni 165 eur a môžu sa vyšplhať až do výšky 3 319 eur. Legislatíva však hovorí, že úrad môže uložiť pokutu za každé nesplnenie povinnosti alebo porušenie ustanovenia, ktoré definujú určité časti tejto legislatívy. „Pokuta nižšia ako 3 319 eur už v súčasnosti nemá dostatočný potenciál plniť preventívnu, výchovnú a už vôbec nie represívnu funkciu,“ tvrdí úrad.

Zjednotenie výšky pokút za porušenia zákonných povinností zdravotných poisťovní, bez ohľadu na to, či sú definované zákonom o zdravotných poisťovniach, alebo inými osobitnými právnymi predpismi, tak podľa ÚDZS prispeje k lepšiemu plneniu funkcií sledovaných ukladaním sankcií.

„Zároveň prispeje aj k zvýšeniu stupňa právnej istoty, nakoľko v minulosti dochádzalo aj k sporom v právnej kvalifikácii skutkov, nakoľko zdravotné poisťovne mali pochopiteľnú snahu dosiahnuť, aby ich nezákonný postup bol kvalifikovaný ako porušenie zákona o zdravotnom poistení a zákona o poisťovníctve, a nie ako porušenie zákona o zdravotných poisťovniach, vo vzťahu ku ktorému zákon definuje výrazne vyššie sankcie,“ dodáva ÚDZS.

Poisťovne: Súčasné podmienky sú opodstatnené

Zdravotnícky denník sa so žiadosťou o stanovisko k návrhu úradu obrátil aj na všetky tri zdravotné poisťovne. „K navrhovanej zmene Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vzniesla pripomienku, pretože ju nepovažuje za dôvodnú. Finálne znenie legislatívy bude najväčšia zdravotná poisťovňa na Slovensku rešpektovať,“ uviedla pre Zdravotnícky denník hovorkyňa VšZP Danka Capáková.

Hovorca poisťovne Dôvera Matej Štepiansky zase hovorí, že súčasná právna úprava, ktorá výšku pokút upravuje rozdielne, je opodstatnená a odvíja sa od závažnosti a možných negatívnych následkov porušenia povinnosti zdravotných poisťovní. „Nie, keďže každý zo zmieňovaných zákonov (tj. zákon o zdravotnom poistení, ako aj zákon o zdravotných poisťovniach) upravuje iné povinnosti pre zdravotné poisťovne, nie je to ani možné,“ dodáva Štepiansky.

Poisťovňa Union do publikovania článku na otázky neodpovedala.