Súdny dvor Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu už takmer pred rokom skonštatoval, že Slovensko nesplnilo požiadavky smernice EÚ o oneskorených platbách verejných nemocníc dodávateľom. Ministerstvo zdravotníctva však pre Zdravotnícky denník konštatuje, že žiadny rozsudok v predmetnej veci nepadol.
„Ministerstvo pod vedením ministra Kamila Šaška (Hlas-SD) vedie intenzívne konzultácie s Európskou komisiou (EK), čerpajúc pritom zo svojich odborných skúseností a pôsobenia v rámci EK a OECD. Práve vďaka aktívnej a konštruktívnej iniciatíve ministra Šaška sa prípad Slovenska nedostal do fázy konania o výške pokuty, čo predstavuje zásadný posun oproti predchádzajúcemu obdobiu stagnácie,“ vysvetľuje odbor komunikácie rezortu zdravotníctva.
Ministerstvo zdravotníctva vinu zvaľuje na predchádzajúce vedenie
Dodáva, že Európska komisia vníma aktuálne kroky rezortu zdravotníctva ako zmysluplné a dôveryhodné. Šaško podľa komunikačného odboru dokázal, že aj v zložitých finančných podmienkach možno presadzovať systémové riešenia, ktoré získavajú dôveru európskych inštitúcií.
„K dnešnému dňu Slovensko prvýkrát po rokoch plní výdavkový limit verejného zdravotného poistenia v súlade s rozpočtom verejnej správy na roky 2025 – 2027 bez potreby dodatočného financovania. Ide o jednoznačný dôkaz fiškálnej disciplíny, ktorú súčasné vedenie ministerstva systematicky presadzuje,“ zdôrazňuje komunikačný odbor rezortu zdravotníctva.
Argumentuje, že počas vlády premiéra Igora Matoviča (Hnutie Slovensko) a vtedajšieho ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (Hnutie Slovensko) sa problém dlhodobo zanedbával. „Komunikácia Európskej komisie s ministerstvom zdravotníctva sa začala práve v tom čase, no nie sú dostupné žiadne záznamy, ktoré by preukazovali záujem alebo konkrétnu činnosť zo strany ministra Krajčího či jeho nástupcov. Ich pasivita prispela k prehĺbeniu problému a strate dôvery zo strany európskych partnerov,“ pripomína komunikačný odbor.
Zanedbané hospodárenie v zdravotníctve
Výška dlhu štátnych nemocníc je podľa komunikačného odboru v súčasnosti predmetom podrobnej analýzy. Zdravotnícky denník už v máji písal, že zdravotnícke zariadenia a zdravotné poisťovne na Slovensku mali k 31. decembru 2024 celkové záväzky cez dve miliardy eur. Vyplynulo to zo Správy o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2024, ktorú predložil Šaškov rezort na rokovanie slovenskej vlády.
V porovnaní s rokom 2023 dlh zdravotníckych zariadení narástol o vyše 77 miliónov eur. Najviac záväzkov po lehote splatnosti je evidovaných v príspevkových organizáciách v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, teda v štátnych nemocniciach.
Mohlo by vás zaujímať
Celkovo došlo v rezorte zdravotníctva medziročne k nárastu záväzkov v lehote splatnosti o 84 miliónov, teda o 7 percent. Záväzky 12 najväčších fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 83 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v zdravotníctve.
Najvyššie dlhy majú podľa správy zdravotnícke zariadenia dlhodobo voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu (24 percent z celkového dlhu). Ďalšie peniaze dlhujú Sociálnej poisťovni, daňovým úradom, zdravotným poisťovniam, ostatným zdravotníckym zariadeniam, Národnej transfúznej službe, ale časť z nich aj dodávateľom energií, služieb a tovarov a ďalším subjektom.
Ministerstvo zdravotníctva podotýka, že fakt, že doba splatnosti záväzkov štátnych nemocníc naďalej presahuje 60 dní, len podčiarkuje, aké zanedbané bolo hospodárenie v zdravotníctve v predchádzajúcich rokoch. „Minister Šaško preto prioritne sústreďuje pozornosť na zefektívnenie finančných tokov v zdravotníctve ako na kľúčový nástroj, ktorým možno dlhodobo zabrániť nadmernému zadlžovaniu štátnych zdravotníckych zariadení,“ uzatvára komunikačný odbor.
