S prevzatím predsedníctva v Rade EÚ chce Dánsko zohrať kľúčovú úlohu vo verejnom zdravotníctve v Európe. Dánska ministerka zdravotníctva Sophie Løhde počas vystúpenia v Európskom parlamente predstavila hlavné priority svojho predsedníctva, ktoré stoja na troch pilieroch: pripravenosť, silná stratégia v oblasti životných vied a rýchle prijatie Farmaceutického balíčka EÚ.

„Toto je dnešná politická realita v Európe,“ povedala Løhde výboru pre verejné zdravie (SANT). Upozornila, že nedostatok liekov, obmedzený prístup k liečbe a zraniteľnosť dodávateľských reťazcov už nie sú hypotetické riziká, ale každodenná realita. „Preto sme si ako hlavné témy dánskeho predsedníctva vo formáte Rady pre zdravie zvolili pripravenosť a vedu o živote.“

Zdôraznila, že je nevyhnutné rýchlo konať, či už pri reforme farmaceutickej legislatívy alebo pri dokončení Aktu o kriticka dôležitých liekoch (Critical Medicines Act – CMA), ktorá má posilniť zdravotnú suverenitu Európy. „Nebude to jednoduché, ale veríme, že sa to dá zvládnuť,“ uviedla v súvislosti s Farmaceutickým balíkom a vyzvala na spoluprácu medzi inštitúciami EÚ.

Ústredným bodom jej vystúpenia bolo zdôraznenie postavenia pacienta. „Pacient musí byť v centre všetkého, čo robíme. Bez ohľadu na to, kde v EÚ žije,“ vyhlásila. Táto vízia sa premieta do legislatívnej stratégie: silnejšia koordinácia EÚ v krízových časoch, cielené stimuly na podporu inovácií a spravodlivý prístup k liekom a zdravotníckym technológiám pre všetkých Európanov.

Pripravenosť a Akt o kriticky dôležitých liekoch

Dánske predsedníctvo sa plánuje priamo postaviť výzvam spojeným s nedostatkom liekov a zraniteľnosťou dodávok v Európe. „Pripravenosť neznamená len zabezpečiť dodávky v čase krízy. Musíme zabezpečiť nepretržitú dostupnosť kritických liekov v EÚ,“ zdôraznila ministerka Løhde a poukázala na potrebu diverzifikácie dodávateľských reťazcov a posilnenia stimulov pre výrobcov.

V reakcii na otázku europoslanca Tomislava Sokola (EPP/HRV) týkajúcu sa skladových zásob ministerka obhajovala stratégiu Európskej komisie v oblasti zdravotníckych protiopatrení, no priznala, že je potrebný ďalší rozvoj. Sokol upozornil na finančné a logistické dopady spoločného skladovania na úrovni EÚ a položil otázky. Kto ponesie náklady, Únia, národné vlády alebo výrobcovia? A čo sa stane s liekmi po uplynutí ich exspirácie.

Mohlo by vás zaujímať

Sokol zároveň upozornil na zložitosť zosúladenia spoločného obstarávania s rôznymi systémami preplácania liekov v členských štátoch. Varoval, že zrušenie rozdielneho cenového nastavenia by mohlo vážne zasiahnuť paralelný obchod s liekmi. Løhde reagovala, že lepšia koordinácia medzi štátmi a efektívnejší prístup k skladovaniu budú hlavnými témami rokovaní v Rade.

Dánske predsedníctvo považuje CMA za jeden z kľúčových nástrojov. Løhde potvrdila, že dosiahnutie spoločnej pozície a spustenie trialógov je hlavnou prioritou. Viacerí europoslanci však spochybnili, či je súčasná výška financovania dostatočná. Upozornili, že program EU4Health vyčleňuje len 80 miliónov eur, hoci odhady zainteresovaných hovoria o miliardách. Løhde reagovala, že tento deficit sa bude riešiť v rámci širších rokovaní o viacročnom finančnom rámci (MFF).

Ďalšou témou bola otázka, či CMA pokrýva aj iné dôležité zdravotnícke prostriedky ako rúška a respirátory. Løhde priznala, že ide o obmedzenie a poukázala na potrebu ďalšej diskusie o vytvorení trvalých nástrojov pre strategické zásoby zdravotníckych potrieb. Dodala tiež, že CMA a Farmaceutický balík musia napredovať súbežne: „Môže sa stať, že pokrok v jednej oblasti pomôže posunúť aj tú druhú.“

Ekosystém životných vied, ktorý prináša výsledky

Inovácia je ďalšou prioritou a oblasť životných vied má zohrávať kľúčovú úlohu. „Potrebujeme prístup k životným vedám zameraný na pacienta. Taký, ktorý dá jasný smer nášmu priemyslu a prinesie riešenia, ktoré potrebujeme,“ uviedla ministerka Løhde.

V reakcii na výzvy bývalého komisára Vytenisa Andriukaitisa (S&D/Litva) a ďalších europoslancov, aby sa posilnila stratégia pre zriedkavé ochorenia, ministerka prisľúbila rozvoj stimulačného balíka v rámci Farmaceutického balíka. „Chceme vytvoriť balík stimulov s cieľom zabezpečiť, aby mali pacienti prístup k potrebnej liečbe,“ povedala.

Zároveň ocenila stratégiu Európskej komisie pre životné vedy ako „dobrý odrazový mostík“ a vyzdvihla jej dôraz na medzinárodné klinické skúšania: „Predstavujú dôležitú skratku, ako rozšíriť prínosy inovatívnych liekov a terapií v Európe.“

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) bola ďalšou významnou témou diskusie. Ministerka priznala, že na návrh zaviesť poukážky na antibiotiká existujú rôzne názory, no prisľúbila hľadanie kompromisu, ktorý podporí skutočné inovácie a zároveň zabezpečí zodpovedné používanie. „Musíme nájsť tú správnu rovnováhu,“ uviedla.

Europoslanci tiež poukázali na tému zdravotníckych pomôcok a označili ich vynechanie za premárnenú príležitosť. Løhde odpovedala, že dánske predsedníctvo túto tému otvorí v Rade. Pripustila, že Nariadenie o zdravotníckych pomôckach (Medical Devices Regulation) sa „rýchlo mení“ a pravdepodobne si vyžaduje úpravy, najmä pokiaľ ide o dostupnosť pre detských pacientov.

Farmaceutický balík: Rozhodujúci moment

Keďže trialógy už prebiehajú, dánske predsedníctvo si stanovilo za cieľ uzavrieť Farmaceutický balík do konca roka 2025. „Nebude to jednoduché, ale veríme, že sa to podarí,“ uviedla Løhde. „Farmaceutický balík určí rámec pre veľkú časť nášho sektora životných vied na dlhé roky dopredu.“

Europoslanci naprieč politickým spektrom zdôraznili potrebu rovnováhy medzi stimulmi pre inovácie a spravodlivým prístupom k liekom. „Musíme sa vyhnúť tomu, aby záležalo na PSČ pacienta,“ povedal europoslanec Sokol. Løhde súhlasila: „Prístup musí byť včasný a spravodlivý pre všetkých.“ Dodala, že predsedníctvo bude vystupovať ako „neutrálny sprostredkovateľ“, aby zabezpečilo, že mandát Rady, posilniť konkurencieschopnosť a zároveň zabezpečiť dostupnosť, bude pri rokovaniach s Parlamentom dodržaný.

Debata sa dotkla aj technických otázok. Poslanci Európskeho parlamentu sa pýtali, ako budú spolu fungovať spoločné obstarávania, náklady na vytváranie zásob a národné systémy úhrad. Ministerka Løhde uznala, že ide o zložitú tému. Zopakovala však, že Farmaceutický balík a CMA musia fungovať spoločne a vychádzať z reálnych potrieb pacientov.

Nad rámec liekov

V odklone od diskusií zameraných výlučne na liečbu vyzvali europoslanci predsedníctvo, aby sa viac zameralo na prevenciu a ochranu životného prostredia. Témy ako znečistenie PFAS látkami, fajčenie či obezita boli označené za oblasti, ktoré si zaslúžia silnejšiu koordináciu na úrovni EÚ.

Løhde na to reagovala pozitívne a poukázala na národné opatrenia Dánska v oblasti PFAS a prevencie srdcovocievnych ochorení. „Musíme prehodnotiť náš prístup k celému priebehu ochorení, od prevencie až po zotavenie. Viem, že Komisia na tom pracuje,“ uviedla.

Najväčšie obavy však vyvolal nedostatok zdravotníckeho personálu. Podľa odhadov Európskej komisie bude do roku 2030 chýbať až 4,1 milióna pracovníkov v zdravotníctve. Europoslanci zdôraznili, že ide o existenčnú výzvu pre poskytovanie starostlivosti. Løhde súhlasila a uviedla, že reforma dánskeho zdravotníckeho systému je reakciou na demografický tlak. „Nemôžeme pokračovať v tom, čo sme robili doteraz,“ povedala a vyzvala na nové modely organizácie a väčšiu inováciu v poskytovaní starostlivosti.

Širší pohľad na bezpečnosť

Niekoľko europoslancov vyzvalo Dánsko, aby prepojilo pripravenosť v oblasti zdravotníctva s rozvíjajúcim sa postojom EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Løhde túto myšlienku opatrne privítala a navrhla, aby sa o nej diskutovalo v rámci rokovaní o viacročnom finančnom rámci.

Počas celého vystúpenia ministerka zdôrazňovala, že úspech dánskeho predsedníctva bude závisieť od spolupráce. Ako príklad uviedla reformný proces v Dánsku, ktorý podľa nej stál na inkluzívnom dialógu. „Výsledky sme dosiahli vďaka dialógu a rešpektu k odlišným názorom,“ uviedla. „A práve tento prístup navrhujem aj pre Farmaceutický balík a všetky ďalšie kľúčové otázky zdravotnej politiky EÚ.“

Dánsko teraz vedie Radu EÚ v rozhodujúcej fáze budovania európskej zdravotnej únie. Jeho predsedníctvo tak neponúka len legislatívne návrhy, ale aj výzvu na politickú zrelosť. „Spoločne. Musíme dokázať, že inštitúcie EÚ vedia spolupracovať a prijímať potrebné rozhodnutia aj v zložitých časoch,“ uzavrela Løhde.

Článok bol prevzatý z webu EU Perspectives patriaci pod vydavateľstvo Media Network, pod ktoré patrí aj Zdravotnícky denník.