Výsledky výskumu publikoval prestížny časopis Journal of Biological Chemistry a otvárajú dvere k novej imunoterapii pri vírusových aj nádorových ochoreniach.
Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) zaznamenali významný úspech vo výskume imunity a vírusových infekcií. Vyvinuli inhibítor, ktorý pomáha imunitnému systému rozpoznať ľudský cytomegalovírus, najväčší známy herpetický vírus. Výsledky výskumu boli publikované v prestížnom odbornom časopise Journal of Biological Chemistry, ktorý patrí do tzv. Nature Indexu.
Výskum má potenciál pre imunoterapiu aj onkológiu
Ľudský cytomegalovírus (HCMV) je obzvlášť nebezpečný pre osoby so zníženou imunitou a môže byť spojený aj s rozvojom niektorých onkologických ochorení. V súčasnosti neexistuje účinný liek, ktorý by zabezpečil úplné vyliečenie.
„Ľudský cytomegalovírus je najväčší herpetický vírus, aký existuje. Je nebezpečný pre ľudí s oslabenou imunitou, môže prispievať k rozvoju onkologických ochorení a doposiaľ neexistuje účinný liek, ktorý by zabezpečil úplné vyliečenie. My sme vyvinuli inhibítor vírusového glykoproteínu, ktorý prispieva k zviditeľneniu vírusu pred imunitnými bunkami, aby ho mohli zničiť,“ vysvetľuje Ivana Nemčovičová, vedúca oddelenia imunológie vírusov Biomedicínskeho centra SAV, hlavná autorka článku a vedúca výskumu.
Výskum sa sústredil na glykoproteíny UL141 a UL144, ktoré sú schopné manipulovať s imunitnou odpoveďou tela.
Vzácne dáta a spolupráca s Cardiff University
Štúdium týchto vírusových glykoproteínov je náročné, keďže ich DNA sa často stráca pri bežnom laboratórnom pestovaní vírusu.
„Na túto tému existuje len veľmi málo štúdií, pretože DNA glykoproteínov, ktoré skúmame, sa v laboratórnych kmeňoch často stráca v dôsledku spontánnych mutácií vírusu. Študovať ich možno len z klinických vzoriek od pacientov,“ uviedla vedkyňa. Vedci preto pracovali s klinickými vzorkami od pacientov, ktoré získali vďaka spolupráci s Cardiff University vo Veľkej Británii.
Mohlo by vás zaujímať
Na výskume sa podieľali aj odborníci z Chemického ústavu SAV. Využili kombináciu experimentálnych metód, ako molekulárna a bunková biológia, kryštalografia či virologické testy, spolu s výpočtovými nástrojmi na návrh liečiv.
Presah do klinickej praxe
Výsledky výskumu môžu v budúcnosti prispieť nielen k vývoju vakcín a imunoterapie proti cytomegalovírusu, ale aj k novým prístupom pri liečbe nádorových či autoimunitných ochorení.
„Naše výstupy môžu slúžiť ako nástroj na potlačenie nežiaducich imunitných reakcií a podporiť imunitný systém v boji proti vážnym infekciám či rakovine,“ dodala Nemčovičová.
