Európska únia (EÚ) stojí pred troma naliehavými úlohami – presunúť výrobu kľúčových liekov späť na kontinent, ochrániť peniaze na vedu a výskum v novom sedemročnom rozpočte a prinútiť členské štáty, aby po schválení Európskou liekovou agentúrou (EMA) zaradili nové terapie do úhrad skôr. V podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia to povedala europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS). Politička zároveň poukazuje na to, že výroba v Európe síce môže stáť viac, no výpadky a závislosť od tretích krajín stoja pacientov ešte drahšie.

Európa sa podľa poslankyne musí pripraviť na lekciu, ktorú priniesla pandémia. „Posilniť sebestačnosť v strategických surovinách aj v aktívnych ingredienciách, ktoré sa dávajú do liekov, znamená – investovať do kapacít, ktoré máme v Európe.

Je to bezpečnejšie a budeme nad tým mať väčší dohľad. Samozrejme, žiada si to investíciu, no nemôžeme sekať peniaze určené na zdravotníctvo len preto, že by ich niekto radšej videl v kapitole obrany,“ vyhlásila a dodala, že europoslanci „musia byť v novom sedemročnom rozpočte dostatočne hlasní, aby sa tieto zdroje ochránili, pretože sú peniaze, ktoré na zdravotníctvo potrebujeme“.

Ukrajina ako partner pri výrobe liekov

Z verejných peňazí má ísť podstatná časť aj na výskum. „Potrebujeme podporiť vedu a výskum v EÚ a hľadať partnerov – napríklad Ukrajinu, ktorá má fantasticky zdigitalizované zdravotníctvo a mohla by nám pomôcť pri výrobe aktívnych látok. Zatiaľ kým nie je členom, môžeme robiť partnerstvá. Ak raz bude, budeme z toho všetci profitovať,“ priblížila možnú cestu k lacnejším surovinám priamo v susedstve EÚ.

Výroba na domácej pôde však vyvoláva obavy, že lieky zdražejú. Cifrová Ostrihoňová to odmieta. „Otázka je, či nie je drahšie, keď sú výpadky surovín, čakáme na dodávky a sme závislí od cien tretích krajín. V dlhodobom horizonte spočíva bezpečnosť práve v sebestačnosti – a investície nemusia nutne zvýšiť cenu liekov, ak s európskym rozpočtom naložíme rozumne,“ vysvetlila s tým, že podobne ako pri obrane ide o súčasť odolnosti EÚ.

Inovácie brzdia dve veci

Na regulačnej úrovni vidí europoslankyňa dve brzdy inovácií. Prvou je rýchlosť agentúry EMA. „V priemere trvá registrácia 400 dní, čo je o 100 dní pomalšie než v USA. Počas pandémie sme však dokázali proces zrýchliť a nastaviť pružnejšie mechanizmy, takže vieme, že to ide,“ pripomenula a zároveň upozornila, že EÚ nie je jediný štát, ale 27 rozličných systémov, čo proces prirodzene komplikuje.

Druhou brzdou sú samotné členské krajiny. „Keď EMA liek zaregistruje, štáty ho majú do 180 dní zaradiť do úhrad. Slovensko to však niekoľkonásobne prekračuje – v priemere asi 700 dní. Transparentné rebríčky ukážu, koľko pacienti čakajú v jednej krajine a koľko v druhej, a vytvoria tlak na zrýchlenie,“ zdôraznila s tým, že v rýchlosti úhrad dnes vedie Nemecko.

Mohlo by vás zaujímať

Slovensko má čím prispieť už dnes

Slovensko by sa podľa nej nemuselo snažiť stať európskym lídrom inovácií, ale ponúknuť to, čo už má. „Neviem, či máme potenciál vyvíjať úplne nové molekuly, ale môžeme poskytovať laboratórne kapacity a odborníkov, zapojiť sa do výroby a upgrade existujúcich liečebných postupov,“ naznačila cestu, ako si krajina môže ukrojiť časť „liekového koláča“.

Debatu uzatvorila pripomienkou, že bez moderných liekov sa nedá dožiť zdravého seniorského veku, nech je osveta akákoľvek. „Prevenciu a životný štýl riešime vo výbore pre verejné zdravie, ale fakty neklamú – ak na lieky čakáme roky, máme menší potenciál dožiť sa v zdraví,“ varuje europoslankyňa.