Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so samosprávnymi krajmi realizuje projekt „Konečne poriadok v poplatkoch v zdravotníctve“.
„Cieľom je zmapovať a stransparentniť systém poplatkov a doplatkov, zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov a zároveň pripraviť návrhy, ktoré podporia zriaďovanie ambulancií v nedostatkových regiónoch,“ uviedlo pre Zdravotnícky denník ministerstvo.
Rezortu sme sa pýtali, či na základe výsledkov auditu poplatkov a doplatkov v zdravotníctve chystá nejaký zákon, ako by mali poplatky vyzerať po regulácii, kto na ňu bude dohliadať a ďalšie otázky. Poskytli stručné stanovisko o novom projekte, na ktorom spolupracuje so samosprávnymi krajmi. V súvislosti s tým sme o vyjadrenie požiadali aj združenie samosprávnych krajov SK8.
Jedným z prvých krokov reformy poplatkov je podľa ministerstva zdravotníctva podpis memoranda so Zväzom ambulantných poskytovateľov, aby spoločne pracovali na zabezpečení dostupnej, kvalitnej a ekonomicky udržateľnej ambulantnej starostlivosti v prospech pacienta. „Obe strany sa dohodli na zriadení spoločnej implementačnej skupiny, v ktorej budú mať zastúpenie aj iné organizácie a asociácie,“ uviedol rezort.
Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko pri predstavení výsledkov auditu povedal, že pacienti platia v 42 percentách špecializovaných ambulancií a v 22 percentách všeobecných ambulancií. Pri porovnaní s inými predošlými prieskumami je jasné, že v roku 2024 vzrástla oproti roku 2023 výška poplatkov u špecialistov o 17 percent a u všeobecných lekárov o 10 percent.
Mohlo by vás zaujímať
Nízkopríjmové skupiny vo všeobecnosti platia menej, vysokopríjmové viac, ale v priemere sa jedna platba u lekára špecialistu pohybuje v rozmedzí 17 až 22 eur. U všeobecného lekára je to najmenej 6 až 13 eur. Podľa štátneho tajomníka existujú aj paušálne ročné poplatky, ktoré boli v roku 2024 v priemere 78 eur, čo je o 4 percentá viac ako v roku 2023. Najvyššie sú v Bratislavskom kraji, kde zaplatí pacient za ročný paušál v priemere 159 eur.
Analytička Advance Institute Henrieta Tulejová, ktorá sa dlhodobo venuje téme udržateľného financovania zdravotníctva, v podcaste INESS minulý rok povedala o rôznych možnostiach financovania: „Platbu štátu je vzhľadom na stav štátnej kasy možné zvyšovať len veľmi pomaly. O odvodoch som si ešte pred dvoma rokmi myslela, že už sa nedajú zvýšiť, ale vidíme, že všetko je možné,“ hovorí s tým, že na Slovensku je jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení v Európskej únii. „Ak nechceme, aby nám pracovná sila odišla inam, už sa dúfajme zvyšovať nebudú,“ vysvetľuje. Ako ďalšiu možnosť vidí už len platbu ľudí. Často sa ozývajú napríklad hlasy lekárov, aby boli na urgentných príjmoch vyberané vyššie poplatky, lebo majú istý efekt proti ich zneužívaniu.
„Poplatky tu sú, sú akceptované, ale treba ich upratať, lebo sú sociálne nespravodlivé,“ zdôraznila analytička. V krajinách ako Švédsko či Veľká Británia funguje ochranný limit, ktorého účelom je ochrana zraniteľnejších skupín. „Pacient presne vie, koľko bude platiť a že za rok nezaplatí viac ako istú určenú sumu,“ vysvetlila Tulejová. Z prieskumu Advance Institute podľa Tulejovej vyplynulo, že pre asi tretinu ľudí je poplatok a neistota okolo neho bariérou v čerpaní zdravotnej starostlivosti – teda boja sa ísť k lekárovi, lebo nevedia, koľko a za čo budú platiť. Dodala však, že poplatky vníma ako nevyhnutnosť, ku ktorej museli ambulantní poskytovatelia pristúpiť.
