Umelá inteligencia (AI) môže byť dobrým pomocníkom v mnohých oblastiach, medicínu nevynímajúc. Očakáva sa však aj jej vplyv na pracovný trh. „Čo sa týka práve zdravotníctva, tak určite umelá inteligencia nahradí odbory, kde je dôležité posudzovanie odtieňov alebo farebných škál, to znamená rádiodiagnostika a histopatológia. Toto sú odbory, ktoré časom zaniknú,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Rastislav Zanovit, predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD). O profesiu všeobecného lekára sa však neobáva. „Myslím si, že konkurencie sa báť nemusíme, akurát sa ňou musíme naučiť žiť,“ myslí si Zanovit.
O budúcnosť lekárov sa neobáva ani Martin Vlachynský, analytik INESS. „Je však pravdepodobné, že v budúcnosti sa ich činnosť bude o trochu viac zameriavať na prácu priamo s pacientom a menej na prácu so súbormi dát, ktoré pre nich bude spracúvať AI,“ vysvetľuje Vlachynský pre Zdravotnícky denník.
Pokles návštev pacientov u špecialistov
Podľa Zanovita je dobré mať nástroj na to, aby ľudia boli slobodnejší a nezávislejší od systému. V konečnom dôsledku to podľa neho môže spôsobiť nižší dopyt po špecialistoch. „Myslím si, že v ideálnom prípade AI pomôže vyriešiť mnohým ľuďom ich problém do tej miery, že nebudú musieť komunikovať so špecializovaným lekárom. A šikovnejší to ešte prepoja so svojou DNA a budú sa cielene venovať svojím slabým stránkam,“ vysvetľuje predseda ZVLD.
Ako príklad uvádza, že pacient napríklad zistí, že má geneticky nábeh na cukrovku druhého typu. „Môj AI zdravotný asistent bude o tejto veci informovaný a bude kontrolovať, čo zjem, mobilom alebo hodinkami mi bude sledovať hladinu cukru po jedle a upozorní, ak som to prehnal. Veď skríning diabetickej retinopatie už teraz dokážeme robiť mobilom. Čiže žiadny diabetológ, žiadny očný lekár, žiadny nefrológ či neurológ, len pravidelné kontroly u svojho všeobecného lekára. Ľudia budú žiť dlhšie a zdravšie,“ dodáva Zanovit.
Umelá inteligencia má zase podľa analytika INESS potenciál skokovo posunúť hranice možného, od vyhodnocovania diagnostických snímok, cez vývoj nových liekov, až po väčšiu emancipáciu pacienta. „Ale aj veľkí propagátori AI upozorňujú, že tieto posuny treba vždy vnímať v kontexte obmedzení. AI vychádza z dát, na ktorých trénuje. Žiaden súbor dát nie je dokonale neutrálny, môže niektoré faktory opomenúť, môže mať chyby,“ konštatuje Vlachynský.
Umelá inteligencia môže podľa neho dokonca halucinovať a niekedy je to ťažké odhaliť. Rizikom potom môže byť aj rýchla amplifikácia chýb. „Z minulosti máme príklady, kedy sa jedna chybná štúdia stala zdrojom dlhoročne sa množiaceho omylu, kým ju niekto spätne odhalil. Spracovanie pomocou AI môže takéto chyby viac zamaskovať. AI takisto môže mať problém so subjektívnym kontextom každého jednotlivého pacienta v podobe jeho emócií, socioekonomického pozadia, rodinnej situácie a podobne,“ dodáva analytik INESS.
Mohlo by vás zaujímať
Zníženie nákladov len v konkrétnych situáciách
Modely umelej inteligencie sú podľa Zanovita založené na pýtaní sa. „Pokiaľ neviete položiť správnu otázku, nedostanete správnu odpoveď. Takže treba sa naučiť správne sa pýtať a na to musíte mať nejaké základy. Myslím si, že dôležité je mať všestranné vzdelanie. A potom vieme s umelou inteligenciou ako nástrojom pracovať,“ poznamenáva predseda ZVLD. Vysvetľuje, že sa praxi ešte nestretol s pacientom, ktorý by spochybňoval stanovenú diagnózu s tvrdením, že AI mu povedala niečo iné. „Skôr prišli za mnou pacienti, ktorí mi ukázali, ako s tým pracovali, napríklad že si dali vysvetliť správu odborného lekára alebo vysvetliť výsledky z laboratórneho vyšetrenia. Umelá inteligencia im vytvorila podrobnú informáciu, kde bolo vysvetlené, čo tam vlastne je napísané,“ približuje Zanovit.
Vlachynský pripomína, že je to hlavne o tom, aby AI eliminovala ľudské chyby a naopak, aby človek eliminoval chyby AI. Analytik očakáva, že jej používanie pomôže znížiť náklady v konkrétnych situáciách. „Jedna zo slovenských zdravotných poisťovní používa AI na analýzu snímok kože vo svojej aplikácii na riešenie dermatologických problémov, čo následne znižuje náklady diagnostiky,“ hovorí Vlachynský.
Ale nedá sa podľa neho očakávať, že to zníži celkové náklady zdravotníctva ako takého. „Ušetrené peniaze sa spotrebujú inde. Z pohľadu pacienta tak bude viac muziky s AI za rovnaké peniaze, ako keby AI nebolo. Z pohľadu celkových výdavkov a verejných financií to ale zmenu neprinesie,“ uzatvára analytik INESS.
