Deklarovať, že slovenské zdravotníctvo je bezplatné, je dnes úplne zbytočné. Koľko peňazí u lekárov ročne nechávame a aké riešenia navrhujú poslanci?

Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko na schôdzi zdravotníckeho výboru v parlamente prezentoval poslancom výsledky dlho očakávaného prieskumu či auditu poplatkov a doplatkov. Z neho vyplýva, že pacienti platia v 42 percentách špecializovaných ambulancií a v 22 percentách všeobecných ambulancií. Pri porovnaní s inými predošlými prieskumami je jasné, že v roku 2024 vzrástla oproti roku 2023 výška poplatkov u špecialistov o 17 percent a u všeobecných lekárov o 10 percent.

Prieskum z roku 2024 realizovaný spoločnosťou 2muse sa podľa Štofka konal v dvoch rovinách – medzi 700 pacientami z rôznych regiónov a vekových skupín a u 500 ambulantných lekárov, všeobecných aj špecialistov. Z nich 57 percent uviedlo, že vyberá administratívne poplatky, 28 percent iné poplatky, pričom tieto dva údaje sa v niektorých prípadoch prekrývali, a 26 percent deklarovalo, že u nich pacienti neplatia žiadne poplatky.

„Urobili sme si viacero prehľadov a poplatky sú v každom kraji, vo všeobecných aj špecializovaných ambulanciách. Najmenší podiel platiacich je v Prešovskom kraji. Nízkopríjmové skupiny vo všeobecnosti platia menej, vysokopríjmové viac, ale v priemere sa jedna platba u lekára špecialistu pohybuje v rozmedzí 17 až 22 eur. U všeobecného lekára je to najmenej 6 až 13 eur,“ priblížil výsledky prieskumu štátny tajomník.

Existujú aj paušálne ročné poplatky, ktoré boli v roku 2024 v priemere 78 eur, čo je o 4 percentá viac ako v roku 2023. Tiež sa líšia v rôznych krajoch a v Bratislave zaplatí pacient za ročný paušál v priemere 159 eur. Vyššie ceny sa nevyhýbajú ani starobným dôchodcom, ktorí v hlavnom meste platia priemerne 125 eur za ročný paušál.

Mohlo by vás zaujímať

Prečo za poplatky poskytovateľov nepokutujú?

„Prieskum sme konzultovali so zástupcami samosprávnych krajov, od ktorých sme si vyžiadali prehľad cenníkov v ambulanciách. Sú v nich rôzne položky, napríklad telefonická konzultácia chápaná ako nadštandardná starostlivosť. Vynaliezavosť v názvosloví je nekonečná,“ zhodnotil Michal Štofko.

K podobným záverom ako ministerský audit prišla minulý rok na jeseň analýza ekonóma a experta na zdravotníctvo Petra Pažitného a spoluautorov, ktorí súčasný stav v slovenskom zdravotníctve nazvali poplatková divočina. V cenníkoch všeobecných lekárov pre dospelých identifikovali vyše 147 rôznych typov poplatkov. Výsledky analýzy sú zverejnené v publikácii Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve. Konštatovali, že keď v roku 2006 prvá vláda Roberta Fica zrušila oficiálne poplatky v zdravotníctve, takzvané zajacovky (zavedené ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom), do ich vyberania nastúpila „ľudová tvorivosť“.

Vyššie územné celky (VÚC) majú právomoc dávať poskytovateľom starostlivosti pokuty za neoprávnené vyberanie poplatkov. „Avšak tie sa vyjadrili, že nechcú perzekuovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lebo odídu. Prípadne ambulancie hovoria, že poplatkami si kompenzujú rozdiely, ktoré majú medzi príjmami a výdavkami,“ hovorí Štofko s tým, že tieto zistenia očakávali.

Podľa informácií z VÚC bolo v slovenských ambulanciách minulý rok odhadom viac ako 16 miliónov návštev, pri ktorých pacient platil poplatok. Ľudia podali takmer 8000 sťažností, avšak kraje udelili len 29 pokút. „Tvrdia, že aj keď historicky pokuty dávali, veľmi často to skončilo na nejakom sekundárnom orgáne, napríklad na ministerstve a tam bolo konanie zastavené. VÚC strácali motiváciu ísť do nejakého konfliktu,“ priznal štátny tajomník. Aj samotní lekári vraj vytvárali tlak na pacientov, aby nepodávali sťažnosti.

Ďalšie opatrenia, ktoré nefungujú

Podľa Štofka má byť cieľom prieskumu poplatkov stransparentnenie pravidiel úhrad a zlepšenie dostupnosti starostlivosti pre pacientov. „Pracujeme na detailných riešeniach,“ avizuje. Jedným z prvých krokov bol podľa neho podpis memoranda so Zväzom ambulantných poskytovateľov. Podobné memorandum ministerstvo už ponúklo aj iným zástupcom ambulantného sektora.

V minulosti sa rezort zdravotníctva snažil riešiť problematiku aj umožnením zaviesť doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých je podľa zákona možné vyberať poplatky. Tie sú však využívané minimálne alebo vôbec a ambulancie uvádzajú viacero prekážok v ich fungovaní. Aj Najvyšší kontrolný úrad tento rok upozornil na rastúce finančné zaťaženie pacientov a nárast „šedých poplatkov“ za rôzne doplnkové služby, často podmieňujúce samotné vyšetrenie. Dodal, že to obmedzuje prístup mnohých ľudí k zdravotnej starostlivosti.

Predstavitelia ministerstva diskutujú so zástupcami ambulantného sektora o viacerých riešeniach problematiky spoluúčasti pacienta na nákladoch za zdravotnú starostlivosť, avšak Štofko tvrdí, že zatiaľ nedospeli k žiadnemu zásadnému konsenzu. „Jednou z dlhodobých priorít je vytvorenie nákladového modelu pre ambulantný sektor. Máme návrh, o ktorom komunikujeme s poisťovňami. Po 18 mesiacoch chceme mať jasne na stole viaczložkové financovanie a pripravený jeho legislatívny návrh,“ avizoval. Na ministerstve podľa neho hovoria aj o zavedení inej formy sankčného mechanizmu a pokút za neoprávnené vyberanie poplatkov, keďže súčasné mechanizmy nefungujú. „Ale nechcem predbiehať. Musíme nastaviť systém spravodlivo a férovo. Niektoré ambulantné asociácie aj pacientske organizácie reguláciu chcú a niektoré nie,“ tvrdí.

Rakúsky model poplatkov?

„Rok pred voľbami chcete zlegalizovať nejaké poplatky v zdravotníctve?“ pýta sa opozičný poslanec Marek Krajčí (Slovensko). Aj Tomáš Szalay (SaS) o návrhu viaczložkového financovania a iných predstavených opatreniach povedal, že do volieb to určite nebude, keďže poplatky sú politicky veľmi nepopulárna téma. „Poplatky sa mali zavádzať v prvom roku volebného obdobia,“ vyhlásil.

Marek Krajčí a Oskar Dvořák (PS) poukázali na veľký rozsah poplatkov v „šedej zóne“, teda tých, ktoré lekári v prieskume nespomínajú a prípadne sa nenachádzajú ani v žiadnych cenníkoch. Keďže údaje v prieskume sú z leta 2024, Krajčí predpokladá, že teraz sú poplatky rádovo vyššie. Mnohí pacienti podľa neho ani nevedia, za čo platia. Dodal, že reforma poplatkov musí byť transparentná a dynamickejšia. „Očakávam od ministerstva, že to nejako rozdelí na možnosti pre ľudí, ktorí sú ochotní si priplatiť (za komfort, nadštandardné služby alebo rýchlejšie vybavenie, poznámka redakcie), a bezplatné možnosti, aby aj človek, ktorý si nemôže platiť, mal prístup k lekárovi, a nepredbiehali ho,“ hovorí s tým, že v súčasnosti taký systém nefunguje. Mali to riešiť práve doplnkové ordinačné hodiny.

„Náš najväčší problém je, že sme zliali súkromný sektor a sektor, ktorý je platený z verejného zdravotného poistenia. Máme problém a nevieme to kontrolovať,“ tvrdí Peter Stachura (KDH). Pracuje ako anestéziológ v Rakúsku a priblížil, aký systém funguje v tamojších ambulanciách. Tento model ocenil aj predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SSD).

„Každý pacient vie, či ide k zmluvnému lekárovi, ktorého platí poisťovňa, alebo k nezmluvnému, ktorého pacient platí priamo alebo z pripoistenia. U zmluvného lekára je na každú špecializáciu striktne zadefinované, aké poplatky a v akej výške môže vyberať. Sú tam jasné pravidlá a ľahšie sa to dá kontrolovať. Ak už pripustíme, že poplatky potrebujeme, lebo náš systém to inak neutiahne, myslím si, že je sociálne spravodlivejšie, že ten, kto má viac zdrojov a chce napríklad rýchlejšie termín, opustí solidárny systém a ide za nezmluvným lekárom pretože uvoľní miesto ďalšiemu pacientovi a nepredbieha sa,“ vysvetlil Stachura s tým, že v spoplatnenom systéme je v Rakúsku asi 10 percent ľudí.

Dlhý príbeh auditu

Bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) avizovala, že jej rezort pripravuje analýzu doplatkov a poplatkov v zdravotníctve, už v marci 2024 . V apríli minulého roka počas inšpekčnej návštevy na ministerstve zdravotníctva premiér Robert Fico (Smer-SSD) zadal exministerke vypracovať túto analýzu do mesiaca. Termín jej vypracovania sa následne niekoľkokrát posúval (informovali sme napríklad tu alebo tu).

Opoziční poslanci navrhli, aby sa zdravotnícky výbor uzniesol na tom, že žiada ministra Kamila Šaška (Hlas-SD), aby do troch dní predložil do parlamentu kompletnú analýzu poplatkov a doplatkov a návrh riešení, ktorými chce ministerstvo odstrániť poplatkovú bariéru, ktorá bráni pacientom v prístupe k včasnej a účinnej zdravotnej starostlivosti. Členovia výboru návrh uznesenia neprijali, keďže koalícia sa pri hlasovaní zdržala a koaliční poslanci sa nezapájali ani do rozpravy. Predseda výboru Baláž však predstavil nové uznesenie, ktoré odhlasovali všetci poslanci. Výbor podľa neho konštatuje, že je nevyhnutné riešiť problém poplatkov a doplatkov v súlade s programovým vyhlásením vlády. Žiada ministerstvo zdravotníctva dvakrát ročne predkladať výboru stav riešenia problematiky poplatkov v zdravotníctve.

Michal Štofko na schôdzi výboru tiež avizoval začiatok pilotného projektu zoznamu zdravotných výkonov od 1. júla s tým, že je podpísaná spolupráca s vybranými ambulantnými poskytovateľmi vo viacerých odbornostiach. Najskôr sa nový katalóg zavedie v špecializáciách pneumológia, neurológia, interná medicína a dermatológia. Katalóg by podľa Štofka mal byť v digitálnej podobe, aby boli ceny výkonov v ňom pravidelne aktualizované.