Lôžka veľkých univerzitných nemocníc často blokujú pacienti, ktorí by tam byť nemuseli. Optimalizácia siete nemocníc (OSN) chce priniesť efektívnejší presun pacientov, ktorí majú za sebou operáciu, akútnu fázu ochorenia alebo úrazu. Otázne je, ako by to malo fungovať v praxi? Ak totiž nemocnice vyššej úrovne chcú po špecializovaných zákrokoch preložiť pacientov na doliečenie do menších nemocníc, už dnes im bránia obmedzené kapacity.
Tému Zdravotnícky denník otvoril v podcaste Perspektívy zdravia. Riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková v podcaste upozornila, že kľúčové články systému – doliečovacie a špecializované lôžka – dlhodobo chýbajú a štyri paliatívne oddelenia pre celé Slovensko už dnes narážajú na strop.
Kapacity menších nemocníc sú obmedzené
Aj hovorkyňa Fakultnej nemocnice F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje pre Zdravotnícky denník potvrdila, že v nemocnici už dlhšie vnímajú problém s nedostatkom následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti. „Je zapríčinený viacerými faktormi ako starnutie populácie, polymorbidita pacientov či predlžovanie odchodu do dôchodku, čo znižuje dostupnosť a pravdepodobnosť zabezpečenia opatery zo strany rodiny. Problematiku s nedostatkom následnej a dlhodobej starostlivosti vnímame ako multifaktoriálny jav, ktorý by mal byť riešený na úrovni Slovenska a systémovo,“ myslia si predstavitelia Rooseveltovej nemocnice.
Špičkové univerzitné nemocnice v súčasnosti teoreticky majú možnosť po zákroku preložiť pacienta na doliečenie do iného zdravotníckeho zariadenia, kapacity menších nemocníc prijať takýchto pacientov sú však obmedzené. Potvrdila to hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Eva Kliská. „Dôvody presunúť pacienta musia byť medicínske a v súlade s OSN, nemôže ísť o ´rovnocenné´ pracovisko alebo dôvod nemôže byť len vzdialenosť od bydliska pacienta – zdravotné poisťovne to sledujú,“ dodala Kliská.
Podľa nej sa tak stáva, že akútne lôžka univerzitných a fakultných nemocníc blokujú pacienti, ktorí by tam byť nemuseli, ale nemajú ich kam presunúť. „Všeobecne je nedostatok lôžok najmä na anestéziologicko-resuscitačných oddeleniach, s možnosťou izolácie pacienta infikovaného multirezistentným kmeňom baktérie, vyžadujúceho dlhodobú intenzívnu starostlivosť a charakteru oddelení dlhodobo chorých. Problémy sú aj s odsunom mimo zdravotníckych zariadení do zariadení sociálnej starostlivosti alebo späť do rodinného prostredia,“ zhrnula.
Otázny je dostatok personálu
Aby systém fungoval efektívne, v rámci optimalizácie siete nemocníc je podľa nej konkrétne v Bratislavskom kraji najdôležitejšie zvýšiť kapacity pre následnú a doliečovaciu starostlivosť – teda terajšie oddelenia dlhodobo chorých, rehabilitácií a pracoviská intenzívnej dlhodobej starostlivosti o ventilovaných pacientov, pacientov v bdelej kóme alebo vyžadujúcich intenzívnejšiu ošetrovateľskú starostlivosť. Počet týchto lôžok je totiž v Bratislave nedostatočný. Ďalej by podľa hovorkyne UNB bolo treba posilniť paliatívnu liečbu a hospicovú starostlivosť o onkologických a ďalších terminálne chorých pacientov.
Ak aj vzniknú ďalšie paliatívne či doliečovacie oddelenia, je otázne, či by mali v súčasných podmienkach dostatok personálu. Podľa Evy Kliskej je personálne zabezpečenie úzko previazané s podmienkami pre výkon práce a mzdovým ohodnotením. „Samozrejme aj s objemom finančných prostriedkov vyčleneným na zdravotnú starostlivosť,“ doplnila.
Mohlo by vás zaujímať
Súhlasí, že niektoré jednoduchšie výkony by sa mali robiť v menších nemocniciach, respektíve nemocniciach nižšej úrovne podľa OSN, a univerzitné nemocnice by mali byť od nich odbremenené, aby sa mohli sústrediť na vysokošpecializovanú medicínu. „Nemocnice piatej a štvrtej kategórie by mali mať možnosť odoslať pacienta do nemocnice tretej a druhej kategórie pri naplnení svojich kapacít a tieto nemocnice by mali mať povinnosť a primeranú kapacitu ich prebrať,“ podotkla hovorkyňa UNB.
Hovorkyňa Univerzitnej nemocnica L. Pasteura v Košiciach Ladislava Šustová hovorí, že nemocnica v súčasnosti zabezpečuje presun pacientov do partnerských zdravotníckych zariadení v rámci dohodnutej spolupráce. Dodala, že spolu s partnerskými nemocnicami intenzívne pracujú na zavedení programu paliatívnej medicíny do praxe.
