Veľa reakcií z radov politikov i cirkvi minulý týždeň vyvolala zmena postavenia kňazov v nemocniciach. V schválenej novele školského zákona sa pozmeňovacím návrhom novelizujúcim zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ocitlo, že poskytovateľ ústavnej starostlivosti je povinný umožniť osobe poverenej vykonávať duchovenskú činnosť vstup do zdravotníckeho zariadenia, ak prítomnosť takejto osoby nenaruší poskytovanie starostlivosti. Tiež že ministerstvo zdravotníctva môže uložiť pokutu až do výšky 500 eur poskytovateľovi, ktorý duchovného do nemocnice alebo na oddelenie nepustí.

Kňazi a ďalšie duchovné osoby chodia do nemocníc už dnes, poskytujú hospitalizovaným, ktorí o to stoja, psychickú oporu a vysluhujú sviatosti. Otázne je, prečo bolo nutné ich pozíciu v legislatíve posilňovať a prečo sa to robí prílepkom k úplne inému zákonu. Ministerstva zdravotníctva sme sa pýtali, ako to pomôže pacientom, a rezort uviedol, že novelizácia „kompletizuje právo pacienta na poskytnutie duchovnej služby v ústavnom zdravotníckom zariadení.“ Aj spoločná správa parlamentných výborov o výsledku prerokovania návrhu novely školského zákona uvádza, že cieľom predkladaného pozmeňujúceho návrhu je zabezpečiť právo pacienta na duchovnú starostlivosť v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Poslanci opozičnej SaS považujú novelu za zle formulovanú, pretože podľa nich dáva viac práv kňazovi ako pacientovi. Jana Bittó Cigániková (SaS) na to upozornila počas rozpravy k zákonu v parlamente aj na svojom blogu. „Ja ako poslankyňa som to prvýkrát čítala vo štvrtok 5. júna 16:53, keď to prišlo ako pozmeňovák a prílepok. Po 17:00 to bolo definitívne schválene s platnosťou od 1. júla. Takto sa to robí, keď má niečo prejsť rýchlo a potichu,“ podotkla. V zákone podľa nej chýba najdôležitejšia veta „Ak si to pacient vyžiada,“ alebo aspoň „Ak to pacientovi neprekáža.” SaS preto požiadala prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon vrátil do parlamentu za účelom tejto úpravy. „Som presvedčená, že každý by mal mať nárok vykonávať svoju vieru. Ale nesmie to byť vnucované všetkým,“ povedala Bittó Cigániková.

Príbuzní volajú aj bez vedomia pacienta

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) už avizoval, že jeho rezort pripraví usmernenie k prítomnosti duchovných v nemocniciach. Pripomenul, že pacienti mali právo na ich prítomnosť aj doteraz, nemocnice ale nemali povinnosť im duchovného zabezpečiť. Z usmernenia má byť jasné, že návšteva duchovného bude možná len na vyžiadanie pacienta a že ju bude môcť odmietnuť. „Lepšie ako nič, ale úplne by stačilo pridať do tohto zle napísaného zákona tri slová – na žiadosť pacienta – a všetko by bolo v poriadku,“ uviedla na sociálnej sieti Bittó Cigániková. Aj Anna Záborská z opozičnej Kresťanskej únie, ktorá podporuje posilnenie pozície kňazov v nemocniciach, pripustila, že kvôli právnej čistote by sa mohlo do zákona doplniť, že návšteva duchovnej osoby je na žiadosť pacienta.

Právo pacienta na duchovnú starostlivosť v nemocniciach a právo na legitímny vstup duchovného do zdravotníckeho zariadenia už upravuje zákon o zdravotnej starostlivosti a zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Napríklad rímskokatolícka farnosť Bratislava – Kramáre na svojom webe uvádza, že jej kňazi a ďalšie zasvätené osoby majú v správe štyri nemocnice – Univerzitnú nemocnicu Bratislava – Kramáre, Národný ústav detských chorôb, Národný ústav srdcových chorôb, Národný onkologický ústav, a jeden domov sociálnych služieb pre seniorov. Dokopy ich tvorí približne 2 500 lôžok, je teda ťažké predstaviť si, že by duchovní mali čas chodiť k pacientom, ktorí nemajú záujem o ich prítomnosť.

„Vo všeobecnosti spirituálna služba zahŕňa návštevu pacientov, doprevádzanie pacientov v ich obtiažnej situácii, rešpektujúc ich svetonázorovú orientáciu. V prípade katolíckej cirkvi ide najmä o návštevu chorých, rozhovory a vysluhovanie sviatostí, ktoré cirkev ponúka pre chorých a to najmä svätá spoveď, pomazanie chorých, eucharistia,“ uvádza farnosť. Dodáva, že pre duchovného je dôležité, aby pacient javil záujem o túto službu. „Veľakrát sa stáva, že rodinní príslušníci či priatelia zavolajú duchovného za pacientom bez jeho vedomia a tak vznikajú nielen komplikácie, ale taktiež to prechádza do urážok zo strany pacienta na duchovného či rodinných príslušníkov,“ podotýka.

Mohlo by vás zaujímať

Gréckokatolícka eparchia Košice, ktorá tiež poskytuje duchovnú službu v nemocniciach, uviedla, že kňaz je k dispozícii pacientom, ich rodinám aj personálu nemocnice. „Pacienti sa môžu nahlásiť sami alebo požiadajú o nahlásenie zdravotný personál, rodinu alebo inú osobu, ktorá môže kontaktovať povereného kňaza,“ informuje. Gréckokatolícki kňazi z tejto eparchie okrem toho v určených dňoch slúžia liturgie na dvoch miestach v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, v nemocnici v Michalovciach, na Psychiatrickej klinike Stráňany, v zariadení pre seniorov v Michalovciach, v Nemocnici Trebišov a domove sociálnych služieb v Trebišove.

Vyťažení kňazi

Jana Bittó Cigániková na svojom blogu upozornila, že kňazi budú mať po novom prístup aj na gynekologické oddelenia, kde sa robia interrupcie. Konštatuje, že tam môžu prísť „dohovárať“, aj keď ich tam nikto nechce a aj keď si ich žena výslovne nepraje. „Nie, kňaz nie je problém. Problém je, keď má viac práv ako pacient. Problém je, keď môže vstúpiť bez súhlasu. Problém je, že si to nikto nevšimol včas,“ zhrnula poslankyňa.

Kňazi sa aj v ankete pre Postoj vyjadrili, že si nevedia predstaviť, že by v nemocnici išli k niekomu, kto ich tam nechce. Na oddeleniach, kde je veľa starých ľudí a kde sa zomiera, je podľa nich kňaz taký vyťažený, že si rozmyslí, či bude mať energiu chodiť ešte aj po gynekológii. „Nech z nás politici nerobia nebezpečných neetických ľudí,“ zhrnuli. Hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Katarína Jančišinová takisto ubezpečila, že žiadny duchovný nebude poskytovať duchovnú starostlivosť bez súhlasu pacienta alebo jeho zákonného zástupcu. „Vítame však, že bude umožnené vstúpiť kňazovi do zdravotníckeho zariadenia v postavení poskytovateľa duchovnej starostlivosti a nielen formou návštevy, aby sa vyhlo situáciám, keď mu nebol umožnený prístup k chorému, ktorý o to žiadal,“ tvrdí.

„Poskytovateľ duchovnej starostlivosti, keďže už nebude mať postavenie ,návštevy‘, bude mať prístup do nemocničného zariadenia aj mimo návštevných hodín, vždy však s rešpektovaním personálu a zdravotníckych výkonov, aby v prípade záujmu mohol poskytnúť chorým, rodinným príslušníkom i zdravotníckemu personálu duchovnú starostlivosť,“ uviedla hovorkyňa KBS. Doplnila, že duchovní, zasvätené osoby a laici, ktorí pôsobia v zdravotníckych zariadeniach, absolvujú dvojsemestrálny zdravotnícky kurz. „Ten organizuje Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine a je otvorený pre všetky registrované cirkvi,“ vysvetlila s tým, že kurz má ekumenický charakter. „Je ideálne, ak môže duchovný spolupracovať aj s tímom školených dobrovoľníkov. Podobne to funguje aj v iných európskych krajinách,“ dodala Jančšinová.

Vývoj situácie budeme sledovať a ďalej sa téme venovať.