Návrat záchytiek na Slovensko by stroskotal na tom istom, čo ich v 90. rokoch pochovalo – na nevymožiteľných poplatkoch. V podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia to povedala riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní (AZP) Dajana Petríková. Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica zase presviedča, že účinnejšou zbraňou by bolo obmedzenie dostupnosti alkoholu a zvýšenie jeho ceny po vzore Škandinávie.
Na urgentoch sa každý rok objavia tisíce ľudí pod vplyvom alkoholu a účet za ošetrenie končí u zdravotných poisťovní. Petríková pripomína, že poisťovne síce vymáhajú náklady súdnou cestou, ale úspešné sú len pri ľuďoch so stálym príjmom. „Ak príjem nemá, poisťovňa pohľadávku jednoducho odpíše,“ hovorí. Podľa nej by záchytky túto situáciu nezmenili, keďže aj kedysi fungovali z úhrad miest a obcí, ktoré peniaze od opilcov nedokázali dostať. „Model padol práve na tom, že tie peniaze boli nevymožiteľné,“ dodáva.
Okruhlica oponuje, že diskusia o financovaní obchádza podstatu problému. Slovensko má alkohol extrémne lacný a prakticky všade dostupný. „Naturalistické štúdie jasne ukazujú, že ak je alkohol drahší a fyzicky menej dostupný, spotreba klesá,“ tvrdí. Pripomína príklad Škandinávie, kde fungujú špeciálne štátne obchody s alkoholom a cenová bariéra odrádza hlavne mladých od pravidelného pitia. Podľa neho aj historický „suchý zákon“ v Rusku znížil nielen predaj, ale aj hospitalizácie pre delírium tremens.
Petríková uznáva, že vyššia spotrebná daň, regulácia reklamy či nulová tolerancia alkoholu za volantom sú legitímne nástroje, no varuje pred slepou vierou v severský model. „Mám kamarátov zo severských krajín a viem, ako si tie prísne pravidlá kompenzujú,“ argumentuje. Tvrdí, že pri prípadnom zákaze by si Slováci „vytiahli destilátory z garáží“ a rozmach domácich páleníc by len zmenil oficiálnu štatistiku, nie realitu spotreby.
Odborník na závislosti nesúhlasí. Ilegálny trh podľa neho síce existuje, no objem rizikového pitia podľa neho celkovo klesá. „Švédsko má v EÚ najnižšiu spotrebu na hlavu – a to nie je náhoda, ale výsledok prísnych pravidiel,“ zdôrazňuje Okruhlica. Dodáva, že mladiství sa k alkoholu ťažšie dostanú, pretože obsluha v štátnych monopoloch kontroluje vek dôslednejšie než bežné predajne.
Mohlo by vás zaujímať
Zhodnúť sa obaja vedia aspoň na tom, že deti treba postaviť na prvé miesto. „Chráňme deti – tie trpia najviac, keď rodičia pijú,“ vyzýva Petríková, pričom odmieta prísnu prohibíciu, no žiada tvrdý postih za predaj mladistvým a striktnejšiu kontrolu reklamy. Najefektívnejšie riešenie teda leží niekde medzi dvoma pólmi – poisťovne chcú systému ušetriť náklady hneď, odborníci na závislosti tlačia na dlhodobú preventívnu politiku.
