Svetový deň povedomia o poruchách príjmu potravy (PPP), ktorý pripadá na 2. jún, každoročne upriamuje pozornosť na tieto ochorenia. Aj keď oficiálne čísla uvádzajú za rok 2024 viac ako 6000 prípadov, reálne týmito poruchami môže trpieť až 4-krát viac Slovákov, najčastejšie vo veku 15 až 18 rokov, informuje projekt Chuť žiť.

Tamara bola energická tínedžerka. Mala všestranné záľuby, chodila na krúžky, športovala alebo trávila čas vonku s kamarátmi. Ako klasická „pubertiačka” sa rodičom o tom, čo sa deje v partii, zdôverovala len málo. Na konci prvého ročníka strednej školy si rodičia prvýkrát všimli, že sa Tamara zmenila. Večerné príchody vymenila za čas strávený v izbe, víkendové obedy končili hádkou a športovanie prešlo do pravidelných tréningov. Z energického dievčaťa sa stalo unavené, podráždené, doslova vychudnuté telo bez duše.

Nielen u mladých dievčat

Medzi najznámejšie poruchy príjmu potravy patria mentálna anorexia a mentálna bulímia. „Pri anorexii sa pacient extrémne obmedzuje v príjme potravy a prežíva intenzívny strach z priberania, pričom má skreslené vnímanie vlastného tela. Pri bulímii sa zase striedajú obdobia prejedania sa s kompenzačným správaním, ako je zvracanie, nadmerné cvičenie alebo užívanie laxatív (preháňadiel),“ vysvetľuje klinická psychologička Silvia Mamoňová Lorencovičová. Známe je tiež záchvatové prejedanie sa, ktoré typicky prichádza v opakovaných epizódach, alebo tiež syndróm nočného prejedania sa, ktorý je často spojený s poruchami spánku.

Do tejto kategórie psychických ochorení však patria aj ďalšie, menej známe diagnózy, ktoré by sme na prvé počutie nenazvali poruchami príjmu potravy. „Napríklad bigorexia je posadnutosť budovaním svalovej hmoty a užívaním doplnkov výživy, ortorexia je zase posadnutosť zdravou výživou, pričom sa človek vyhýba ‚nezdravým‘ potravinám. To je v populácii aktuálne veľmi rozšírené,“ hovorí Silvia Mamoňová Lorencovičová. Okrem toho existuje aj pica [pika] syndróm. „Tento syndróm sa vyskytuje často u ľudí s poruchou autistického spektra alebo u ľudí s mentálnymi deficitmi. Ide tu o konzumáciu nejedlých látok ako hlina, krieda či vlasy,“ priblížila psychologička.

Poruchy príjmu potravy sú stereotypne spájané s extrémne štíhlymi mladými dievčatami a ženami. Tieto ochorenia sú však charakterizované nezdravým vzťahom k jedlu, telu a vlastnému sebavnímaniu, preto môžu postihnúť kohokoľvek. „Najviac ohrozenou skupinou sú síce mladé dievčatá a ženy, najmä v období ranej adolescencie a v čase dospievania, avšak poruchy príjmu potravy sa vyskytujú aj u mladých mužov a dospelých ľudí všeobecne,“ povedala Mamoňová Lorencovičová.

Najviac poistencov s poruchou príjmu potravy zaznamenala poisťovňa Union vo vekovej skupine 10 až 15 rokov a potom 16 až 20 rokov. „Vo všeobecnosti môžeme povedať, že sa lieči trikrát viac žien ako mužov,“ prezradila údaje z poisťovne Union jej hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Ide o celoživotný problém, ktorý môže zasiahnuť ľudí v akomkoľvek veku či spoločenskom postavení. „Evidujeme napríklad aj 12 žien nad 70 rokov, ktoré sú momentálne v liečbe. Je to dôkaz, že nejde len o problém mladých alebo o krátkodobý výkyv v stravovaní, ale o dlhodobý zápas, ktorý si vyžaduje odborný a empatický prístup,“ zdôrazňuje hovorkyňa Unionu.

Mohlo by vás zaujímať

Spúšťačmi sú sociálne siete aj kritika rodiny

Jednotlivé poruchy príjmu potravy sa líšia, no môžu sa aj prelínať, pričom majú spoločný znak – stratu kontroly nad stravovaním a škodlivý vplyv na zdravie. Je preto veľmi dôležité, aby si varovné signály či príznaky všímali príbuzní, priatelia či kolegovia. „Môže ísť o zmeny v stravovacích návykoch, ako je vyhýbanie sa jedlu alebo nadmerné cvičenie, neustála kontrola hmotnosti, meranie proporcií, ale tiež nadmerné až obsesívne sledovanie sa,“ hovorí Silvia Mamoňová Lorencovičová. Príznakmi môžu byť aj únava, vypadávanie vlasov či poruchy menštruačného cyklu. Človek sa začne sociálne izolovať, nemá záujem o aktivity, ktoré mal rád, často sa mu mení nálada alebo je podráždený, úzkostný či depresívny.

Jedným z hlavných spúšťačov porúch príjmu potravy je tlak na ideálny vzhľad, ktorý posilňujú najmä sociálne siete. Tie majú veľký vplyv na premýšľanie mladých ľudí. „Mladí majú tendenciu nekriticky prijímať názory iných, idealizovať a nadhodnocovať fyzický zjav. Preto majú influenceri veľký vplyv na sebavnímanie mladých ľudí, najmä ak vo svojom okolí mladí nenájdu podpornú sieť v reálnych vzťahoch a možnosť diskutovať o týchto témach,“ upozorňuje klinická psychologička. Veľmi dôležitým spúšťačom však môžu byť aj traumatické zážitky či nadmerná kritika zo strany rodiny a rovesníkov. „Určite je potrebné vyhnúť sa kritike a hodnoteniu fyzického zjavu svojich detí,“ prízvukuje odborníčka.

Treba multidisciplinárny prístup

Svetový deň PPP zdôrazňuje dôležitosť osvety a dostupnej odbornej pomoci. Úplné vyliečenie týchto porúch je možné, no cesta k nemu býva dlhá a náročná. Kľúčom je komplexná liečba, ktorá spája psychoterapiu, farmakoterapiu, režimové opatrenia a podporu blízkych. Dôležité je počítať aj s rizikom recidívy, preto si liečba vyžaduje trpezlivosť a dlhodobú starostlivosť. „Psychoterapia je kľúčovým prvkom liečby – pomáha pochopiť psychologické príčiny správania, zlepšiť vzťah k jedlu a telu a rozvíjať zdravé mechanizmy zvládania stresu,“ vysvetľuje Mamoňová Lorencovičová. Nevyhnutná je aj spolupráca s ďalšími odborníkmi na psychické a fyzické zdravie. Nie je totiž možné riešiť iba jeden problém. „Napríklad pokiaľ organizmus dlhodobo hladuje, nie je možné začať psychoterapiu, nakoľko by to nemalo efekt. Aby však klient či klientka začali jesť dostatočne, je potrebné pracovať s jeho alebo jej motiváciou, a pri deťoch s rodičmi, ktorí bývajú kľúčoví,“ vysvetľuje Valentína Sedileková z platformy Chuť žiť, ktorá sa venuje poruchám príjmu potravy.

Chuť žiť realizuje multidisciplinárny program, ktorý tento rok absolvuje až 45 rodín. Táto jedinečná forma pomoci pomáha efektívne zvládať závažné ochorenie, ktorým porucha príjmu potravy je. Tímová multidisciplinárna intervencia je v zahraničí rozoznávaná ako odporúčaná dobrá prax pri ambulantnej liečbe porúch príjmu potravy. Súčasťou tímu býva niekoľko odborníkov z rôznych profesií, napríklad psychiater, nutričná špecialistka, psychológ, všeobecná lekárka či peer konzultant. Kým v zahraničí program funguje v špecializovaných klinikách alebo centrách duševného zdravia, na Slovensku sa tento prístup podarilo pilotne overiť a implementovať mimovládnej organizácii Chuť žiť, ktorá ho poskytuje už štvrtý rok.

Jej riaditeľka Valentína Sedileková vysvetlila, že človeku s PPP a jeho rodine sa v programe venujú až štyri odborníčky a odborníci, služba je nákladná a jej poskytovanie je každoročná výzva. Preto sú vďační partnerom, ktorí na realizáciu programu prispievajú a robia ho dostupnejším.

Blízki majú často výčitky

Tamara do programu vstúpila s vedomím, že sa cíti zle, a napriek strachu bola otvorená malým zmenám. Podľa psychológa Maroša Mušinku to tak nie je vždy: „Na začiatku môže mať človek pocit, že mu kontrola stravy a trestanie sa cvičením pomáha, a aj keď nad tým postupne stráca kontrolu, nedokáže si pripustiť, aké deštruktívne rozmery to nabralo. Aj preto je dôležitá včasná intervencia, ktorá je spojená aj s najlepšou prognózou liečby.” 

Pokiaľ však človek nemá dostatok informácií o poruchách príjmu potravy, spozorovať ich môže byť náročné. Podobne ako Tamarini rodičia, okolie často nadobudne podozrenie, až keď je prejavy fyzicky vidieť – na zmenách hmotnosti, kruhoch pod očami, alebo na nezvyčajnom správaní pri konfrontácii. No samotná porucha mohla prepuknúť už o niekoľko rokov skôr.

„Nik sa nepripravuje na to, že sa porucha príjmu potravy prejaví práve u jeho dieťaťa. Mnohí rodičia prichádzajú s výčitkami, čo všetko mohli spraviť inak, no podstatné je, že vyhľadali odbornú pomoc, ktorá skutočne dokáže viesť k zlepšeniu kvality života,” dodáva Mušinka. To sa potvrdilo aj u Tamary, ktorá dnes už znovu chodí do školy a program viac nepotrebuje.