Horúcou témou slovenského zdravotníctva je v týchto dňoch vyhláška, ktorá má obmedziť vstup niektorých liekov do zdravotného poistenia. Minister zdravotníctva ju najskôr predložil do pripomienkového konania, až potom povedal, že o nej chce diskutovať, a nateraz ju nepodpísal. Verejný ochranca práv sa v súvislosti s ňou obrátil na ústavný súd. Ako problematiku vidia pacienti?

Občianske združenie (OZ) Belasý motýľ je zamerané na pomoc ľuďom s nervovosvalovými ochoreniami. „Už roky sa usilujeme o zlepšenie podmienok pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Pripomienkujeme zákony, upozorňujeme na prekážky, podávame návrhy a hľadáme riešenia – či už v oblasti sociálnej pomoci alebo zdravotnej starostlivosti. Momentálne pripravujeme svoju každoročnú verejnú zbierku,“ uviedlo združenie. Jednou z tém, ktorým sa dlhodobo venuje, je dostupnosť inovatívnych liekov pre pacientov so zriedkavými ochoreniami.

Výnimky posudzujú len z finančného hľadiska

„Aktuálne však čelíme riziku, že návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva tieto snahy znehodnotí. Hrozí zastavenie vstupu nových liekov do kategorizácie, zastavenie udeľovania výnimiek – a tým aj zníženie šancí na liečbu pacientov so zriedkavými chorobami. Priamy dopad vyhlášky bude taký, že lekári nebudú mať čím liečiť a pacienti sa nedostanú ani k takým liekom, ktorými sa v susedných štátoch už bežne lieči,“ obávajú sa zástupcovia OZ Belasý motýľ.

„Zároveň sme sa dozvedeli, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR znížilo naše dotácie o 75 percent. Zostáva nám len štvrtina rozpočtu, s ktorou sme pôvodne počítali,“ upozornili s tým, že tieto prostriedky sú nevyhnutné na organizáciu letných pobytov pre ľudí s nervovosvalovými ochoreniami, poskytovanie sociálneho poradenstva či vydávanie časopisu združenia. „Dlhodobo cítime tlak voči mimovládnemu sektoru a dnes sa to prejavuje konkrétnymi dôsledkami. Aj pri maximálnom nasadení a ochote pomáhať sú bez potrebných financií možnosti obmedzené. Zostávame aktívni a pokračujeme v práci pre ľudí s nervovosvalovými ochoreniami – v rozsahu, v akom nám to situácia dovolí,“ vyhlásili.

Aj zástupcovia pacientov z OZ Zriedkavé choroby varujú, že liečba týchto chorôb je často dostupná len na výnimky. Kritériá výnimiek sú nejasné a navyše môže byť teraz liečba vážne ohrozená. „Máme chybne nastavený systém vstupu liekov do systému, znižujeme sumu na ich úhradu, lieky na výnimky posudzujeme iba z finančného, a nie z medicínskeho hľadiska. (…) Zdravotné poisťovne zamietajú pri niektorých ochoreniach aj liečbu, ktorá je jediná svojho druhu a pacient nemá žiadnu inú alternatívu,“ uviedli pacienti.

Slovenská aliancia zriedkavých chorôb podala k návrhu zákona zásadnú pripomienku a spustila petíciu na jej podporu. Zástupcovia aliancie v pripomienke žiadajú, aby ekonomické kritérium nebolo jediným dôvodom na odmietnutie lieku na zriedkavú diagnózu, aby vyhláška neznemožnila uplatnenie zákonom určenej výnimky pre orphan lieky a aby systém nezatváral dvere pacientom len preto, že ich ochorenie je vzácne. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) v piatok 23. mája vyhlásil, že žiadna vyhláška obmedzujúca liečbu a vstup nových liekov na trh do platnosti zatiaľ nevstupuje, pretože ju nateraz nepodpíše. K téme vraj chce najskôr diskutovať s odborníkmi.

Mohlo by vás zaujímať

Poisťovne rozhodujú svojvoľne, chýba právna istota

Vyhláška mala podľa pôvodného návrhu (informovali sme tu) od júna tohto roka zásadne zmeniť výpočet prahovej hodnoty nákladovej efektívnosti liekov a za päť rokov priniesť úsporu viac ako 580 miliónov eur. Pacienti, lekári aj farmaceuti upozornili, že opatrenie prakticky zastaví vstup nových terapií na trh a predĺži čakanie slovenských pacientov na moderné lieky.

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský v súvislosti s návrhom napadol na Ústavnom súde vybrané ustanovenia zákona o lieku, ktoré považuje z hľadiska ľudských a ústavných práv za neudržateľné. Tie sa týkajú postupu zdravotných poisťovní pri schvaľovaní úhrady lieku na výnimku. Podľa Dobrovodského sú v rozpore s vybranými článkami Ústavy SR, Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny.

Ombudsman v pondelok na konferencii Vizionári v zdravotníctve vysvetlil, že dôvodom jeho podania je to, že poisťovne schvaľujú liečbu na základe pravidiel, ktoré si určujú sami a v krajine chýba princíp právnej istoty. Je to podľa neho nespravodlivé aj z dôvodu, že zdravotné odvody platia všetci. „Som rád, že moje podanie aktéri zobrali vážne, aj premiér sa oň osobne zaujímal. Preukázal ochotu sa tomu venovať a pozrel sa na modely, ktoré som mal pripravené,“ hovorí s tým, že Roberta Fica zaujal nemecký model preplácania liečby. K nemu Dobrovodský priložil aj rozhodnutie nemeckého súdu v prípade človeka so svalovou dystrofiou, v ktorom akcentovali právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Model má určené prísne kritéria toho, kto má nárok na výnimkový liek. Zdravotné poisťovne podľa Dobrovodského nie sú komerčné subjekty, preto si to nemajú určovať samy.

Najhoršia dostupnosť v strednej Európe

Riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Iveta Pálešová na konferencii Vizionári v zdravotníctve predstavila dáta o dostupnosti inovatívnych liekov. Tá je na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami najnižšia (Ukrajiny, ktorá je vo vojne, sa porovnanie netýka). Vždy sa porovnáva dostupnosť liekov registrovaných v Európskej únii za posledné štyri roky. „Bolo ich spolu 173. Pred desiatimi rokmi sme na tom boli v dostupnosti približne rovnako ako Česká republika, no veľmi sme sa vzdialili. Z liekov registrovaných v rokoch 2020 až 2023 sme na Slovensku do januára 2025 nemali v úhradovom systéme ani jeden liek,“ povedala.

Čo sa týka špecifických skupín liekov, momentálne máme na Slovensku hradených 25 percent onkologických liekov zo všetkých registrovaných a 18 percent liekov na zriedkavé ochorenia. V Česku ich je trikrát viac. Na Slovensku je pacientom štandardne hradených iba 36 percent inovatívnych onkologických liekov. Problémom sú aj dlhé procesy potrebné na to, aby sa liek dostal do nášho úhradového systému. V dostupnosti onkologických liekov podľa Pálešovej Slovensko zaostáva aj za balkánskymi krajinami. V roku 2025 sa zatiaľ rozhodlo o zaradení len dvoch molekúl do úhradového systému.

Avizovaná vyhláška ministerstva zdravotníctva zatiaľ do platnosti nevstúpi, kým sa nenájde odborná zhoda a udržateľné riešenie. Uviedol to minister Šaško a podotkol, že v rámci skráteného medzirezortného pripomienkového konania prišlo k vyhláške viacero podnetov. Aktuálne rezort pripravuje novú verziu vyhlášky k zaraďovaniu liekov do systému úhrad. Diskusiu o možnostiach schvaľovania liekov na výnimku podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa Matúša Jurovýcha podporuje aj Všeobecná zdravotná poisťovňa.