Efektívne prepojenie urgentnej a paliatívnej medicíny môže výrazne zlepšiť kvalitu starostlivosti o nevyliečiteľne chorých pacientov a znížiť počet zbytočných prevozov do nemocnice. Na konferencii Kvalita a bezpečí zdravotní péče českej Spojenej akreditačnej komisie v spolupráci s Českou spoločnosťou biomedicínskeho inžinierstva a lekárskej informatiky ČLS JEP problematiku popísala lekárka Zdravotnické záchranné služby Praha Klára Beranová.
Spojenie urgentnej a paliatívnej medicíny sa môže na prvý pohľad zdať ako kontrast dvoch celkom odlišných odborov. Napriek tomu je ich prepojenie v praxi nielen možné, ale aj nevyhnutné, ako dokazuje práca a skúsenosti lekárky Zdravotnické záchranné služby hlavního města Prahy (ZZS HMP) Kláry Beranovej.
Stres pacientov, frustrácia záchranárov
„Na záchrannej službe sa každodenne stretávame s pacientmi, ktorí sú chronicky chorí, de facto nepoznajú svoju prognózu a nevedia, ako postupovať pri zhoršovaní stavu. To znamená, že sa dostávajú do situácií, keď je pre nich zhoršenie stavu náhla akútna vec, volajú 155, sú často v strese, nevedia si s takou situáciou poradiť,“ popisuje lekárka bežnú realitu výjazdových tímov.
Záchranná služba čelí opakovaným výjazdom k terminálne chorým pacientom, ktorí by pritom mohli byť vhodnými kandidátmi pre špecializovanú paliatívnu starostlivosť. „To je náš denný chlieb – pacient je odvezený na urgentný príjem, kde vyriešia akútne problémy, následne je transportovaný späť do domácej starostlivosti a znovu sa čaká na zhoršenie stavu. Tento proces sa opakuje až do situácie, keď je pacient prevážaný na terminálnu hospitalizáciu a dosť často umiera v nemocničnom zariadení,“ hovorí Beranová s tým, že popísané „kolečko“ je frustrujúce aj pre samotné posádky.
Ako spoznať pacienta vhodného pre paliatívnu starostlivosť?
Počet takýchto pacientov pritom nie je zanedbateľný. Len v Prahe zomiera z dôvodu neliečiteľnej choroby ročne 7 300 pacientov, z toho polovica počas hospitalizácie. Dve tretiny týchto pacientov sa v posledných 30 dňoch života stretávajú so záchrannou službou opakovane.
V akútnej prevádzke záchrannej služby nie je vždy ľahké rozoznať, ktorí pacienti by profitovali z paliatívneho prístupu. Zdĺhavé nemocničné skórovacie systémy nie sú vhodné na rýchle zásahy. „Potrebujeme v čo najrýchlejšom čase a veľmi bezpečne identifikovať takéhoto paliatívne relevantného pacienta,“ tvrdí Beranová. Práve preto vznikol pre záchranárov nástroj Rapid PCST (Palliative Care Screening Tool). Ten zohľadňuje tri kľúčové kritéria:
1. Pacient má chronické ochorenie – onkologickú diagnózu s metastázami, chronické respiračné alebo srdcové zlyhanie, akútnu amyotrofickú laterálnu sklerózu nebo roztrúsenú sklerózu
2. Pacient musí spĺňať opakované prevozy do nemocnice alebo viac hospitalizácií v posledných niekoľkých mesiacoch.
3. U pacienta dochádza k zhoršovaniu symptómov alebo funkčného stavu organizmu.
Mohlo by vás zaujímať
Menej úmrtí na akútnych lôžkach
Operačné stredisko pražskej záchrannej služby v rámci pilotného projektu v roku 2021 v spolupráci s pražskými nemocnicami a hospicmi Rapid PCST testovalo. A úspešne. „Výsledkom projektu bolo overenie platnosti tohto protokolu v jeho funkčnosti a jeho bezpečnosti. 85 percent pacientov bolo identifikovaných správne a splnili identifikačné kritéria špecializovanej paliatívnej starostlivosti,“ uvádza Beranová. Len 9 percent bolo zaradených chybne, 6 percent pacientov nebolo možné dohľadať.
Zásadný bol dosah na trajektóriu pacientov. Len vďaka skórovaciemu systému sa podarilo znížiť počet úmrtí na lôžku akútnej starostlivosti z 50 na 32 percent. „Zľahka sa zvýšilo umieranie v domácom prostredí a rapídne sa zvýšila nadväzujúca špecializovaná paliatívna starostlivosť, či už nemocničná alebo hospicová. 43 percent pacientov bolo vyriešených doma posádkou bez následnej hospitalizácie,“ vyčísluje Beranová.
Vzdelávanie a systémová zmena
Na základe úspechu projektu vznikol odporúčaný postup odborných spoločností urgentnej a paliatívnej medicíny, a tiež školenie pre záchranárov. „Centrum paliatívnej starostlivosti pre nás pripravilo kurz paliatívnej starostlivosti v prostredí urgentnej medicíny. Ide o intenzívny trojdňový kurz a následnú stáž u nich v hospici alebo v paliatívnom tímu v nemocnici,“ popisuje lekárka.
ZZS HMP taktiež zaviedla štandardné používanie Rapid PCST u paliatívne relevantných pacientov v rámci spracovania tiesňových výziev a aktívne spolupracuje s nemocničnými a terénnymi tímami naprieč Prahou. V rámci Centra paliatívnej starostlivosti vznikla aj pracovná skupina ambasádorov, ktorá združuje zástupcov všetkých 14 českých krajských záchranných služieb. Tí sa pravidelne schádzajú a posúvajú diskusiu o paliatívnej starostlivosti v urgentnej medicíne ďalej.
