Je české zdravotníctvo udržateľné, finančne aj personálne? A majú sa pacienti báť, že sa v budúcnosti nedostanú k svojej starostlivosti, alebo na ňu nebudú mať peniaze? Aj o tom v podcaste Perspektívy zdravia hovoril zdravotnícky expert, riadiaci partner spoločnosti Advance Institute a člen Národnej ekonomickej rady vlády Pavel Hroboň.
Publikácia OECD z minulého roka, ktorá porovnáva zdravotníctvo v európskych krajinách, podľa Pavla Hrobona v prípade Česka upozorňuje na dva problémy, a to zdravotnícky personál a ďalej zdravotný stav obyvateľstva a nutnosť jeho zlepšenia a investícií do prevencie.
„Keď sa na porovnanie pozrieme z pohľadu strednej očakávanej dĺžky života a všeobecného ukazovateľa zdravia obyvateľstva, stojíme spolu so Slovinskom na čele postkomunistických členov EÚ. Ale čo do peňazí, ktoré do zdravotníctva reálne idú na hlavu, sa viac blížime západnej Európe. Sme porovnateľní, vedľa Slovinska, s krajinami ako Španielsko alebo Taliansko,“ upozorňuje Hroboň.
Zdravotníctvo ako volebná téma?
Tento rok čakajú Česko parlamentné voľby. Malo by byť zdravotníctvo jedným z predmetov volebného boja? „Ja by som si samozrejme prial, aby sa zdravotníctvo predmetom volebného boja nestalo. Základná zhoda na tom, kam má zdravotníctvo smerovať, existuje. Ale chcel by som, aby politici brali zdravotníctvo vážne s tým, že je tam pomerne dosť práce, teda aby sa stalo predmetom prípravy volebných programov. Osobne si myslím, že snom takmer každého politika je nemusieť sa o zdravotníctvo starať,“ načrtáva.
České zdravotníctvo podľa Pavla Hroboňa zatiaľ funguje pomerne dobre, čelí ale mnohým výzvam. Jednou z nich je starnutie obyvateľstva, ktoré na jednej strane povedie k potrebe väčšieho objemu zdravotnej starostlivosti a na strane druhej k tomu, že stále menšia a menšia časť populácie bude odvádzať odvody do verejného zdravotného poistenia. „Odvody síce ako celok porastú, ale nie dostatočne rýchlo, aby pokryli tie oveľa rýchlejšie rastúce potreby,“ uvádza.
Ďalšou výzvou je otázka počtu zdravotníkov. „Keď sa vrátim k medzinárodnému porovnaniu, sme zhruba na priemerných počtoch lekárov a sestier vzhľadom na počet obyvateľov. V EÚ nepatríme ani k premiantom, ani k průšvihárom. Ale makročísla nám vždy povedia len malý kúsok. Veľkou otázkou je, ako máme zdravotníkov rozmiestnených a či dokážeme ich čas využiť efektívne. A v tomto leží aj odpoveď na onú druhú výzvu, ktorou je zhoršujúca sa dostupnosť zdravotných služieb minimálne v niektorých regiónoch či niektorých odboroch,“ podčiarkuje Hroboň.
Dodáva, že s tým súvisia aj dlhodobé otázky stále narastajúceho množstva nových zdravotníckych technológií a rastúce nároky ľudí na samotnú odbornú prácu zdravotníkov aj klientsky servis. A to, že sa mnoho ľudí, najmä tých vzdelaných, sťahuje do veľkých miest a je samozrejme potrebné sa postarať aj o tých, ktorí zostanú v menej osídlených oblastiach.
Mohlo by vás zaujímať
Populáciu ohrozuje (nielen) obezita
Extrémne dôležitú úlohu zohráva čo do udržateľnosti dostupnosti a kvality zdravotného systému aj zdravotný stav populácie. „Máme obrovské množstvo rizikových faktorov, ktoré nám bohužiaľ veľmi nemiznú. Za všetky by som menoval len jeden, a to je obezita a jej výskyt v celej populácii,“ upozorňuje lekár a ekonóm.
Uznáva pritom, že časť obyvateľstva, ktorá nie je práve malá, sa o svoje zdravie nestará. „Keď stojím v samoobsluhe pri pokladni a pozerám sa, čo majú v košíkoch ľudia predo mnou – sladké malinovky, šišky, salámy – tak už ich rovno vidím, ako za desať, dvadsať, tridsať rokov budú čakať v preplnených čakárňach a budú sa sťažovať, ako nie je dostatok zdravotníkov, aby sa im venovali. Ale potom si vždy poviem stop, ľudia za to až tak úplne nemôžu. Nikto sa im totiž nikdy nepokúsil vysvetliť, aký dopad to má na ich zdravie. A tu musíme začať,“ hovorí s tým, že to nie je jednoduchá záležitosť.
Je v českom zdravotníctve dosť peňazí?
Najmä v poslednej dobe sa v súvislosti s rastúcimi deficitmi zdravotných poisťovní hovorí o tom, že zdravotníctvo nedostáva dosť peňazí. Lekár a ekonóm Hroboň upozorňuje, že v posledných desiatich rokoch sa objem peňazí plynúcich do zdravotníctva zdvojnásobil. „Keď sa pozrieme na zahraničné porovnanie, tak sa dá povedať, že Česká republika dáva do zdravotníctva zhruba to, čo zodpovedá možnostiam jej ekonomiky. Keď by som to mal pomenovať veľmi jednoducho a lapidárne, v súčasnosti dávame do zdravotníctva dosť peňazí na to, aby sme od neho mohli dostať to, čo potrebujeme. Do budúcna to ale bude vyzerať trochu inak, najmä kvôli onomu starnutiu populácie,“ hodnotí.
Na otázku, či treba hľadať nové zdroje financovania alebo sa skôr zamerať na lepšie využívanie peňazí, možno podľa neho odpovedať jedine tak, že musíme robiť oboje. „Vplyv starnutia obyvateľstva bude naozaj obrovský. Existuje niekoľko modelov, z ktorých samozrejme nevychádzajú tie isté čísla, ale všetky ukazujú, že nepôjde o žiadne kozmetické zmeny, ale naozaj masívny dopad. Takže musíme robiť oboje, teda hľadať cesty, ako lepšie využívať peniaze, ktoré máme a budeme mať k dispozícii pri súčasnom spôsobe financovania, a zároveň musíme hľadať nové zdroje.“
