V živote netreba zabúdať na psychohygienu. Znamená to jednoducho robiť veci, ktoré nám prinášajú radosť a pomáhajú zachovať si duševnú pohodu. Pre každého to môže byť niečo iné, napríklad pohyb, dostatok spánku, dobré jedlo, rozhovory s blízkymi ľuďmi. Okrem toho je veľmi dôležité poznať svoje možnosti a neprepínať svoje sily. Každý človek by mal mať takú prácu, na ktorú stačí, a dodržiavať rytmus práce a odpočinku. Odpočívať nestačí cez víkendy a dovolenky, ale aj v pracovné dni je dobré nájsť si čas na relax či oddychovať aktívne, napríklad športovať.

Pre Zdravotnícky denník to povedala prednostka psychiatrickej klinky Univerzitnej nemocnice Bratislava a hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu Ľubomíra Izáková. Ľudia si podľa nej potrebujú všímať pozitívne veci okolo seba, byť ľudskí, prejavovať si milé pozornosti a byť za ne vďační. To je aj cieľom projektu Stromy prianí. Tieto stromy sa objavujú na viacerých verejných priestranstvách a ľudia na nich nechávajú pozitívne odkazy pre niekoho, kto to možno práve potrebuje.

Stáva sa, že ľudia majú zlú náladu a sú na ostatných nepríjemní. Možno sa im niečo zlé stalo a podľa psychiatričky neexistuje univerzálny recept na to, ako s nimi komunikovať. Každý človek je iný, dá sa však učiť komunikačným zručnostiam aj spôsobom, ako uvoľniť napätie. „Niekomu pomôže ísť do prírody, inému zaplávať si, ďalšiemu chvíľa osamote, ďalším koncert. Dôležité je poznať samého seba, čo mi pomáha a čo mi robí zle,“ vysvetlila Izáková.

Neexistuje univerzálny recept

Jednou z otázok prieskumu duševného zdravia Slovákov, ktorý zrealizovala agentúra MNFORCE v máji 2025, bolo, čo respondentovi najviac pomáha zvládnuť stres a negatívne pocity. 55 percent ľudí odpovedalo, že spánok a oddych, 40 percent uviedlo fyzickú aktivitu a pobyt v prírode, 33 percent rozhovory s blízkymi, 31 percent koníčky a záujmy.

Lenže keď má človek naozaj problém s duševným zdravím, nevie si oddýchnuť, venovať sa fyzickej aktivite ani si užiť žiadnu z týchto činností. „Ak máme okolo seba ľudí, ktorí nás vedia podporiť a sú k nám ľudskí, iste sa nám ľahšie znáša trápenie. Ale ak sa rozvinie psychická porucha, častokrát to samé nestačí,“ zdôraznila psychiatrička. V tom prípade treba vyhľadať odbornú pomoc.

Podľa nej už to, že sa o psychických problémoch hovorí v spoločnosti, je veľký krok vpred. Smútok či depresívne pocity totiž môžu prameniť z mnohých vecí, ktoré sa navôkol dejú, ale problém je, že veľa ľudí nevie spracovať emócie. Vytláčajú a bagatelizujú problémy s duševným zdravím. Podľa publikovaného prieskumu to robili najmä ženy a mladí ľudia celkovo.

Mohlo by vás zaujímať

Telefonické a internetové linky dôvery

K psychiatrovi a psychológovi môže človek prísť bez výmenného lístka. Ako si však vybrať toho správneho? „Mnohí odborníci majú webové stránky, vyjadrujú sa v médiách a je možné ich spoznať aj cez tieto kanály. Netreba dodržiavať žiadnu rajónizáciu. Z môjho pohľadu, ak psychiater ordinuje čo najbližšie k môjmu bydlisku, je to najlepšie, lebo keď mi je nanič, nemusím míňať energiu na cestovanie,“ radí Ľubomíra Izáková.

Čakacie lehoty podľa nej závisia od regiónu. Niekde sa na vyšetrenie čaká pár dní, inde týždňov, a v niektorých regiónoch aj niekoľko mesiacov – preto netreba otáľať. Ak človek pociťuje psychickú nepohodu, k správnemu odborníkovi ho môžu nasmerovať telefonické a internetové linky dôvery ako prevádzkuje napríklad Liga za duševné zdravie alebo IPčko. „Je to skvelá navigácia pre tých, ktorí nevedia či a ako urobiť prvý krok,“ odporúča Izáková.

Na stromoch prianí je napísaná otázka „Čo by ste dnes povedali niekomu, kto má ťažký deň?“ Prednostka psychiatrickej kliniky sa podelila o svoje motto: „Niekedy len cez ruiny je možné opäť vidieť slnko,“ a dodala „Keď sa vám niečo v živote rozpadá, pozrite sa hore.“