Procedúry s botoxom či kyselinou hyalurónovou patria do rúk lekárov, no v praxi ich na Slovensku pichajú aj kozmetičky či zverolekári. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič a riaditeľ nákupu zdravotnej starostlivosti v Union poisťovni Peter Sloboda v podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy upozorňujú, že ide nielen o nesprávne, ale často aj neoprávnené poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Štát už zvažuje sprísnenie pravidiel i sankcií.
Estetická a korekčná medicína sa podľa úradu dohľadu mení na jeden z najpálčivejších problémov slovenskej zdravotnej starostlivosti. „Z estetickej a korekčnej medicíny vidíme v našej spoločnosti veľmi veľký problém,“ vyhlásil v podcaste predseda ÚDZS Michal Palkovič. Úrad sa téme venuje intenzívne už viac ako mesiac a pol. Prípady nie sú zatiaľ početné, väčšinou sa týkajú komplikácií po prsníkových implantátoch, no pribúdajú aj hlásenia po aplikácii výplní či botoxu laikmi. „V podávaní rôznych preparátov nezdravotníckymi pracovníkmi, ako sú kyselina hyalurónová či botox, vidíme veľmi vážny problém,“ upozornil Palkovič.
Podľa neho je kľúčové oddeliť estetický zákrok od poskytovania zdravotnej starostlivosti. Úrad argumentuje, že už samotné pichnutie ihly je zásahom do telesnej integrity, a preto spadá pod zdravotnícke regulácie. „Akékoľvek bodnutie je mechanizmus násilia a nemôže ho robiť ktokoľvek – táto činnosť patrí najmä plastickým chirurgom a dermatovenerológom,“ dodal šéf úradu. Realita je však iná. Na internete sa podľa Palkoviča objavuje „spleť nesmierne bizarných povolaní“, ktoré estetické injekcie ponúkajú – od kozmetičiek až po zverolekárov. Úrad už rokuje s ministerstvom zdravotníctva o zavedení certifikovanej pracovnej činnosti a výraznom sprísnení sankcií voči laikom, ktorí pichajú výplne bez oprávnenia.
Problém v podcaste komentoval aj riaditeľ nákupu zdravotnej starostlivosti v Union poisťovni Peter Sloboda. „Treba vnímať dve roviny – nesprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a neoprávnené poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ pripomenul. Aj keď sa procedúra podarí technicky zvládnuť, môže zostať v nelegálnej rovine, ak ju vykonal subjekt bez povolenia. „Ak chcem prevádzkovať ambulanciu plastickej chirurgie, musím mať povolenie od samosprávneho kraja,“ zdôraznil Sloboda. Podľa neho by sa niektoré pravidlá mali ešte spresniť, no už dnes môžu kraje preverovať, či má zariadenie platné oprávnenie a udeliť sankcie, ak ho nemá. „Estetické zákroky nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, preto do toho nevstupuje ani poisťovňa – ale kontrolné mechanizmy existujú,“ uzavrel Sloboda.
