Dotyk rodiča môže rozhodovať o zdraví a vývoji bábätka. Na silu tohto dotyku poukázalo občianske združenie (OZ) Malíček pri príležitosti štvrtkového Svetového dňa klokankovania. Metóda známa ako klokankovanie, teda kontakt koža na kožu medzi rodičom a bábätkom, nie je o pohodlí, ale o prežití.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila vo svojej štúdii klokankovanie za osvedčenú a účinnú techniku na záchranu života predčasne narodených detí a zlepšenie ich vývoja a pohody. Ide o vedecky podložený spôsob, ako stabilizovať vitálne funkcie dieťaťa, podporiť vývoj mozgu, posilniť imunitu a skrátiť pobyt v nemocnici.

Vyšší efekt starostlivosti s využitím kontaktu koža na kožu v porovnaní s konvenčnou starostlivosťou opakovane dokazujú celosvetové výskumy, konštatuje WHO. 12 medzinárodných štúdií s viac ako 10-tisíc účastníkmi naznačuje zníženie novorodeneckej úmrtnosti pri tomto spôsobe starostlivosti. Výskumy taktiež preukázali zníženie chorobnosti detí, lepší rast či priberanie na váhe. Efekt na neurologický vývoj malo klokankovanie len malý alebo žiadny.

Autori štúdie WHO konštatujú, že zdravotnícke zariadenia by mali zabezpečiť zapojenie rodiny do starostlivosti o predčasne narodené bábätko a brániť ich separácii, ako sa to len dá. Členom rodiny by mali zabezpečiť postele, prístup k jedlu a hygiene, kým je novorodenec v nemocnici. Viaceré pôrodnícke zariadenia na Slovensku však dávnejšie pre Zdravotnícky denník uviedli, že pokiaľ má dieťa zdravotné problémy a potrebuje intenzívnu starostlivosť lekárov a sestier, zabezpečenie stálej prítomnosti rodičov je problémom. Novorodenecké jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) nedisponujú izbami pre rodičov a iných blízkych.

Pôrodníci a neonatógovia však doplnili, že pokiaľ to zdravotný stav dieťaťa a matky umožní, od prvej chvíle podporujú ich kontakt, bonding vrátane klokankovania a rooming-in starostlivosť, teda aby bolo dieťa na izbe s matkou. To sa nedá robiť u ťažko nedonosených novorodencov, ale pediatri k nim púšťajú matku i otca, aby nadviazali kontakt.

Mohlo by vás zaujímať

Klokankovanie, ktoré si pripomíname 15. mája, znamená, že dieťa, oblečené len v plienke, je uložené priamo na nahú hruď rodiča. Podľa WHO sa to robí v ideálnom prípade hneď po narodení dieťaťa alebo po jeho ošetrení a bezprostrednej resuscitácii, ak je potrebná. Ak ho z nejakého dôvodu nedokáže vykonávať matka, môže ju nahradiť otec alebo iný člen rodiny. „Klokankovať môžu mamičky aj ockovia. Dieťa si pamätá vôňu aj dotyk svojho otca, a táto blízkosť má obrovský význam aj pre psychické zdravie mužov. Otcovia často nevedia, ako byť užitoční v situácii, ktorá je pre nich nová a krehká. Klokankovanie im dáva možnosť byť skutočne prítomní,“ hovorí primárka Neonatologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky Klaudia Demová.

Tento priamy kontakt pomáha regulovať teplotu, srdcovú činnosť, dýchanie a znižuje stres. Deti, ktoré klokankujú pravidelne, lepšie spia, rýchlejšie priberajú a menej plačú. „Rovnako dôležité je, že rodičia sa necítia ako návštevníci na oddelení, ale ako súčasť starostlivosti,“ uviedlo OZ Malíček, ktoré na podporu kontaktu rodičov s novorodencami zabezpečuje pre neonatologické oddelenia špeciálne polohovacie kreslá. Tie umožňujú rodičom pohodlne držať svoje dieťa na hrudi aj niekoľko hodín. „Dieťa vníma ich blízkosť, vôňu, hlas – podnety podporujúce jeho vývoj. Nestačí však zopár minút – odporúča sa niekoľko hodín denne, aby malo klokankovanie skutočný prínos,“ povedala vedúca sestra JIS Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave a prezidentka OZ Malíček Ľubica Kaiserová.

Zo štatistík vyplýva, že každé jedenáste dieťa príde na svet nedonosené. Dôvodom narastajúceho počtu predčasných pôrodov je podľa OZ Malíček okrem iného aj narastajúci počet detí narodených po umelom oplodnení a viacpočetných pôrodov, čo taktiež súvisí s umelým oplodnením. Nezanedbateľný je zvyšujúci sa vek matiek. „Za posledných 20 rokov sa však šance predčasne narodených detí na prežitie zdvojnásobili,“ konštatuje združenie.